Nowe čary po holanskej a hatnej krajinje

wutora, 01. měrca 2022
artikl hódnoćić
(0 )
Syć kolesowanskich a pućowanskich šćežkow hornjołužiskeje hole a hatow kaž tule při čarje mórskeho worjoła w Radworju dale rozrosće.  Foto: Uwe Menschner Syć kolesowanskich a pućowanskich šćežkow hornjołužiskeje hole a hatow kaž tule při čarje mórskeho worjoła w Radworju dale rozrosće. Foto: Uwe Menschner

Rakecy (UM/SN). Před pjeć lětami zetkachu so turistikarjo a na regionalnym wuwiću zajimowani z hornjołužiskeje hole a hatow, zo bychu sej ideje za nowe kolesowanske a pućowanske šćežki wuměnjeli. Jako móžne temy wobjednachu serbsku kulturu, hatarstwo, brunicu a industrijowu kulturu.

Po tym bě wonkownje wo projekće dosć ćicho. Internje pak su na zwoprawdźenju dale dźěłali, kaž naprašowanje pola regionalneho managementa Leaderoweje kónčiny Hornjołužiska hola a haty ze sydłom w Rakecach wunjese. „Smy pjeć čarow přez naš region wuwili, tři kolesowanske a dwě pućowanskej“, rozprawja projektowa sobudźěłaćerka Claudia Steglichowa. Jedna z kolesowanskich čarow wjedźe k městnam, kotrež su wo­srjedź hatow, kaž rybarski dwór w Małym Holešowje, Holešowske haty a Ringpfeilec hatarstwo w Stróži pola Rakec. Jedna z pućowanskeju čarow „Skały, młyny a poprjancy“ wopřijima Hrodźišćansku (Gröditz) skału, tamniši hród a Wósporsku (Weißenberg) Staru poprjancarnju. Ze serbskimi nałožkami, z Napoleonom a wódnymi hrodami podłu Sprjewje wopytowarjow tohorunja zeznajomjeja.

wozjewjene w: Łužica
Prošu přizjewće so, chceće-li komentar podać

Serbska debata

nowostki LND