Křesćan Krawc z Hrubjelčic piše:
Njebudu sam mjez čitarjemi Serbskich Nowin, kiž je sej po prěnim čitanju „Ducy po Tolkienowym Oxfordźe“ prajił: To je napisane na runinje Měrćina Nowaka, Mikławša Andrickeho, wězo tež Herberta Nowaka a wšěch tych, kotřiž wotwěraja ći ze swojimi wočemi a wobkedźbowanjemi wrota do njeznateho swěta. Tónle nastawk telko informacijow do zrozumliweje linije zrjaduje a je po rěči tak wufilowany, zo so ani raz při čitanju njezakopnješ. Přizamknu so sadźe, wot awtora připódla wuprajenej: „Snano by to tež Koło serbskich spisowaćelow wožiwiło ...“ A wjedu sadu dale: ... to smy našemu ludej dołžni.
Jan Bart (sen.) z Budyšina piše:
W časopisu „Serbska šula“ čo. 10 z lěta 1998 wozjewištej Marja Döringowa a Jadwiga Wejšina swoje „Prěnje wuslědki w dźěle w pěstowarni po bretoniskim modelu“. Tehdyša wjednica pěstowarnje w nošerstwje Křesćansko-socialneho skutka (CSB) a kubłarka pisatej:
„W awgusće lońšeho lěta załoži so w našej pěstowarni ,Jan Radyserb-Wjela‘ w Budyšinje němsko-serbskorěčna skupina. Do njeje přiwzachmy dźěći w starobje 1,9 do 2,5 lět, kiž pochadźeja z ryzy němskich staršiskich domow. Jenož tři dźěći su ze swójbow, hdźež su mandźelstwa měšane.“
Awtorce na to swědomiće rozłožujetej, z kotrych přičin su starši chcyli, zo dźěći serbsku rěč perfektnje nawuknu, a kak tam kubłarki metodisce z dźěćimi dźěłaja. Dale wopisujetej formy zhromadneho dźěła ze staršimi, prěnje wuslědki po jednym lěće a kotre žadanja maja so při dźěle kubłarkow wobkedźbować.
Günter Zimmermann z Kamjenca wěnuje so pjatkownemu swětowemu dnjej měra:
1. septembra zwuraznja čłowjestwo swoju wolu, hižo žane katastrofy kaž Druhu swětowu wójnu njedowolić. Hač mjenujemy dźeń swětowy dźeń měra, dźeń přećiwo wójnje abo Mjezynarodny dźeń měra abo hač jón katolska cyrkej kóždolětnje 1. januara swjeći – wšěch a wšo jednoćatej warnowanje před wójnu a starosć wo měr.
W swojim poselstwje za lěto 2017 skedźbnja bamž Franciskus na to, zo mamy „dźensa bohužel z hroznej swětowej wójnu ‚po kuskach‘ činić“, z kotrejež wuchadźeja „spirale smjertnych konfliktow“, a kotrež maja jeničce za mało „wójnskich knjezow“ lěpšinu.
Wjetšina Němcow warnowanju bamža Franciskusa přihłosuje. A přiwšěm chcedźa Merkel, Schäuble a Seehofer z najwjetšim brónjenskim programom w powójnskich stawiznach wudawki kraja za wójnu a brónjenje podwojić! Jich njestaraja wot bamža mjenowane sćěhi, kaž su to mjez druhim „terorizm, kriminalita a njepředwidźomne wobrónjene nadpady; formy znjewužiwanja, kotrymž su migranća a wopory wikowanja z čłowjekami wustajeni; a ničenje wobswěta.“
Jan Nuk z Radworja wupraja so k temje wjelk:
Tuchwilu maš w Serbach zaćišć, zo su sej wšitcy přezjedni, zo dyrbi wjelk preč abo ma so znajmjeńša na ličbu zredukować, kotraž wšak tuchwilnje hišće wot přećiwnikow wjelka njeje doskónčnje postajena. Samo předsyda Domowiny sposrědkowa čłonam zwjazkoweho předsydstwa link, wjeducy w interneće na stronu, hdźež hodźi so podpisać stejišćo přećiwo nadměrnemu wobstatkej wjelkow w Sakskej.
W Radworju na kupje schadźowachu so wóndano přećiwnicy wjelka k lěhwowemu wohenjej. To bě takrjec měrliwy protest přećiwo nadměrnemu rozšěrjenju tohole rubježnika. Wo druhich zhromadźiznach přeco zaso słyšimy, zo tam často chětro emocionalnje přećiwo wjelkam debatuja.
Handrij Wirth z Njeswačidła podawa swoje mysle k dopisomaj Uwe Gutschmidta w SN z 19. julija a Jurja Kocha z 25. julija:
Wjeselu so, hdyž wučer Gutschmidt šulerjam posrědkuje wědu a nahlady wo stawiznach bywšeje socialistiskeje diktatury w NDR. Wšako maja wšitcy, kotřiž su so w 1970tych lětach a pozdźišo narodźili, lědma hišće swójske nazhonjenja wo tym, što rěka diktatura. Ći, kiž běchu so w lětdźesatkach do toho narodźili, pak maja jara rozdźělne dožiwjenja.
Narodźich so 1949 a sym za čas šule, studija a dźěl powołanskeho dźěła jara wědomje ideologisku stronu diktatury dožiwił. Za mnje běchu namócna kolektiwizacija w nalěću 1960 a dožiwjenja mojeho wuja prěnje začuće njeprawdy. Staćanowěda na SRWŠ w Małym Wjelkowje bě nutřkowne rozestajenje z nadknjejstwom strony SED. Naš nan powědaše nam wo swojich dožiwjenjach na dnju wólbow z funkcionarami, kiž su z Budyšina přijěli, dokelž njebě wolić šoł. Moja mać raz praješe, zo so tajkich wopytow boješe, dokelž móhło so stać, zo bychu nana hnydom sobu wzali.
Marion Nawroth z Bukec piše k najnowšim namócnosćam na Budyskich Žitnych wikach a hladajo na reakcije zamołwitych w tym zwisku:
K dźensnišemu Dnjej indigenych ludow piše rěčnik za naležnosće serbskeho luda frakcije Lěwicy w Sakskim krajnym sejmje Hajko Kozel:
Spisowaćel Peter Huckauf z Berlina wupraja so k problemam wokoło lětušeho Swjedźenja serbskeje poezije:
Móžu Bena Budarja derje zrozumić, kiž je přesłapjeny, zo Swjedźeń serbskeje poezije lětsa wupadnje. Zo so tajki wažny kulturny podawk wosrjedź Europy njewotměje, je wuslědk njesměrneho maličkostneho myslenja.
Wobdźělam so wot lěta 1990 – z někotrymi přestawkami – na Mjezynarodnym swjedźenju serbskeje poezije. Z wobdźiwanjom sym stajnje zahoritosć a zasadźenje Delnjo- kaž Hornjoserbow dožiwić směł, kak běchu kmani organizować mjezynarodnu solidaritu z hosćimi literatury a wuměłstwa z Čěskeje, Słowakskeje, Pólskeje, Serbiskeje, Ukrainy, Ruskeje, haj samo ze Syriskeje a druhich krajow. A dopominam so na zetkawanja ze serbskimi hosćićelemi-wuměłcami kaž Benediktom Dyrlichom, Alfonsom Wićazom, Benom Budarjom, Jurjom Kochom, Madlenu Norbergowej, Róžu Domašcynej, Měranu Cušcynej a dalšimi kaž tež z wukrajnymi susodami Milanom Hrabalom, Danu Podraccynej a Bohdanom Urbankowskim.
Pod nadpismom „Delnjoserbske stawizny njejsu čornoběłe“ piše Uwe Gutschmidt z Bórkowow, poćahowacy so na dopis Jurja Kocha w SN z 25. julija:
Knjez Koch čuje so jako wopor mojeho lista. Historiski fakt je, zo bě wón dnja 12. meje 1962 wo wonym „Hörgottesdienst“ w serbskej rěči leutnanta Woraka wot stasi informował (Nowy Casnik z 1. měrca 2017), a zo bě namšu tež Mina Witkojc organizowała. Tole sym sam w Bórkowach rešeršował.
Dr. Friedrich Pollack ma někotre přispomnjenja k přinoškej Měrćina Wjenka „Mały lud – wulki błud“ w Předźenaku z 21. julija:
„Nakromne mysle“ Měrćina Wjenka wo pomjenowanju Serbow jako mały lud mam za jara zajimawe. To wšak njeje prěni přinošk kolumnista, kiž ze swojim wočerstwjacym a njedogmatiskim widom na centralne prašenja serbskeho sebjezrozumjenja napadnje: Kajki wobraz maja Serbja poprawom sami wo sebi?
Kritiske zhladowanje na aktualne debaty a zapřijeća, kaž to Wjenk w swojich kolumnach často čini, móže pomhać, zwučene struktury myslenja přełamać a starodawne wěrnosće do prašenja stajić. Tole móžu jenož podpěrać. Nimo toho to mojemu wědomostnemu nastajenju wotpowěduje. Jako tajki dowolam sej někotre přispomnjenja k wurazej „mały lud“. Tón mjenujcy njeje zasadnje negatiwnje zapołoženy, kaž sej awtor to mysli. Něhdy chowaše so za tym wjele bóle swobodnostny a emancipatoriski koncept, na kotryž je so mjez nami, čehož sym sej wěsty, trochu pozabyło.