Najstarša serbska sada?

štwórtk, 14. julija 2016
artikl hódnoćić
(0 )
Je pasaža „helle lube helle, ho o o“ z chroniki z lěta 1534, kotruž je dr. Madlena Malinkec připadnje w Budyskim tachantskim archiwje nadešła, najstarša serbska sada? Nowy pokład překwapja tež nawodnicu archiwa dr. Birgit Mitzscherlich.  Foto: Carmen Schumann Je pasaža „helle lube helle, ho o o“ z chroniki z lěta 1534, kotruž je dr. Madlena Malinkec připadnje w Budyskim tachantskim archiwje nadešła, najstarša serbska sada? Nowy pokład překwapja tež nawodnicu archiwa dr. Birgit Mitzscherlich. Foto: Carmen Schumann

Chronika „Annales Budissinenses“ je wuznamne žórło zažnych stawiznow

Ćěmne lětstotki (dark ages) – tak je so srjedźowěk, čas mjez někak 500 a 1500 po Chrystusu, mjez druhim rědkosće žórłow dla, zdźěla mjenował. Tež hdyž so tele pawšalne hódnoćenje dźensa lědma hišće připóznaje – wone za serbske stawizny přeco hišće přitrjechi. Mało wěmy wo žiwjenju našich prjedownikow w srjedźowěkowskej Łužicy. Jenož hdys a hdys dadźa jednotliwe snadnuške žórła mały dohlad, na přikład hdyž mjenuje so w Budyšinje wokoło lěta 1400 serbski złotnikar Jacoff, abo hdyž čitamy Serbow wuzamkowace postajenja cechow. Scyła njewěmy, kak je serbska rěč w srjedźowěku klinčała. Jeničke žórło za serbšćinu do lěta 1500 su městnostne a wosobowe mjena a jednotliwe wurazy serbskeho pochada w němskich a łaćonskich lisćinach. Ćim wjetši je tuž wuznam kóždehožkuli zažneho žórła k serbskim stawi­znam a serbskej rěči.

wozjewjene w: Kultura

Galerija

dalši wobraz (1)
Prošu přizjewće so, chceće-li komentar podać

Serbska debata

nowostki LND