„Nět meja na zeleni so debi z kwětkami ...“ W mejskim wudaću serbskeho kulturneho časopisa drje za kwětkami podarmo pytamy (chiba na zadnjej stronje wobalki, hdźež sej wabjenskej soninje Budyskeho nalěća hrajkatej). Bjez wuspěcha pytamy tež w impresumje za mjenom dotalneje redaktorki Hańžki Wjeselic, kotraž je Rozhlad po dlěje hač połtřeća lěta wopušćiła a kotrejž so za jeje dźěło dźakujemy. Čitarjo, kotřiž dóstawaja dohlad do časopisa jeničce přez internet, su jón tam hakle w poslednim tydźenju jutrownika čitać móhli. Za to so zamołwjamy, techniski problem smy pytali a na kóncu rozrisali.
Za to pak w mejskim wudaću tójšto namakamy. Ze slědźenjow Hartmuta S. Leipnera zhonimy, kak je jětrowa epidemija Ochranowskim misionaram na arktiskej zemi pomhała a kak su spisownu rěč Grönlandskeje stworili. W seriji Serbskeho instituta podawa nam Friedrich Pollack přehlad wo wuwiću sorabistiskeho stawiznopisa. Wutrobne smjeće Dietricha Šwjele a jeho rozmyslowanja wo swójbnych stawiznach jako potomnik wuznamneje swójby je Justyna Michniuk zapopadnyła.




