Do šesteho wudaća našeho kulturneho časopisa dóstanjemy so po schodach před domčkom Stareho ludu w Dešnje. Mólba Marka Bruka nas do zešiwka zesrěbnje, hdźež čakaja na nas słowa Leny Weißhoff z apelom, tworić rěčne rumy (nic jenož) za tych, kotřiž serbsce wuknu. Bóle zady w Rozhledźe rozprawi skupina studentow wokoło dr. Katje Brankačkec wo poradźenym stworjenju runje tajkich rěčnych rumow, jako běchu serbscy wuknjacy z Drježdźan, Lipska a Prahi na kónctydźenskej ekskursiji w stolicy Čěskeje. Serija Serbskeho instituta wobjednawa pod titlom „Baje, bajki, basnički“ powědanje jako kulturnu techniku. Dr. Susanne Hozyna wodźi čitarjow po slědźenjach mjez ludowědu, rěčespytom a stawiznopisom. Tak, kaž běchu wědomostnicy tehdy mjez ludźimi ducy, zo bychu material nazběrali, je tež Syć za regionalnu identitu a serbsku rěč ZARI w tutych měsacach po puću, kaž zhonimy wot dr. Nicole Dołowy. W swojim pojednanju wo etnolinguistiskej witaliće předstaja nam trěbne přepytowanja z pomocu naprašnikow.





