Młynk z ćěłom a dušu

štwórtk, 29. měrca 2018
artikl hódnoćić
(0 )
Jednaćel Rätzec młyna Johannes Unger z ruku połnej pšeńčneho tołča (Schrotmehl). Po kóždym mlěću mlěwo saja, wućahnu drobnu muku a mlěja hrube wobstatki  dale, doniž skónčnje jenož hišće drobnu muku nimaja.  Foto: Constanze Knappowa Jednaćel Rätzec młyna Johannes Unger z ruku połnej pšeńčneho tołča (Schrotmehl). Po kóždym mlěću mlěwo saja, wućahnu drobnu muku a mlěja hrube wobstatki dale, doniž skónčnje jenož hišće drobnu muku nimaja. Foto: Constanze Knappowa

Johannes a Sebastian Unger wjedźetaj ze swojim dźědom Rätzec młyn w Spytecach. Tón ma přez generacije styki do Serbow

Jutrowny chlěb? Johannes Unger suknje z ramjenjomaj. „Wosebiteje muki za to njeje. Bjeru za njón normalnu muku družiny 505 abo wosuškowu muku. Rózynkow dla. Jutrowny chlěb poskićeja tež z cokorom poćehnjeny. Jenož ma wosušk hišće wjace přičinkow“, wuswětla jednaćel Rätzec młyna w Spytecach. Tam mlěja pšeńcu a rožku, zhotowjeja muku tež w biokwaliće, předźěłuja stare družiny kaž krupnik (Dinkel), dwuzorno (Emmer) a jednozorno (Einkorn), jednu z najstaršich družin pšeńcy. Wot šampanskeje rožki bychu rady hišće wjace wzali. Tu je so Rätzec młyn jako hłowny předźěłar w Sakskej wutworił. W biosferowym rezerwaće Hornjołužiska hola a haty wukonjeja tójšto přeswědčowanskeho dźěła, zo bychu ratarjo stare družiny pla­howali. Wone trjebaja mjenje hnojiwa a mjenje pryskanskich srědkow, nimaja pak tajki wulki wunošk a njejsu tak resistentne přećiwo wětřikej.

wozjewjene w: Předźenak

Galerija

dalši wobraz (1) Laborantka Katrin Hasler analyzuje wšě dnje wjacore razy włóžnotu a podźěl mineralnych maćiznow muki.
Prošu přizjewće so, chceće-li komentar podać

nowostki LND