Wot bambinijow hač k Dynamej Drježdźany

pjatk, 21. nowembera 2025 spisane wot:

Z rozpalitosću, pilnosću a wutrobu – koparska karjera Radworčanki Johany Wjeselic

Štóž je Johanu Wjeselic jónu na kopanišću dožiwił, hnydom pytnje: Tu steji młoda žona, kotraž z wutrobu za bulom honi. Rodźena Radworčanka wotkry hižo w młodych lětach swoju lubosć ke kopańcy a přesadźi ju z wjele rozpalitosću, pilnosću a zaměrnosću. Jeje koparska karjera započa so pola ST 1922 Radwor, hdźež steješe hižo ze štyrjomi lětami z bambinijemi na hrajnišću. „Hižo jako dźěćo sym pytnyła: Kopańca njeje za mnje jenož někajki hobby – ně, to je hižo wjace hač 11 lět moje žiwjenje“, wona powěda. W Radworju hraješe bjezwuwzaćnje z hólcami, na čož je dźensa wosebje horda. „Sym dźakowna za tutón čas, móžach sej ­wjele wothladać a wuknjech prawje kopańcu hrać.“ Po swojim času w Radworju změni k Biskopičanskej B-młodźinje w krajnej lize, hdźež zběraše dalše nazhonjenja. Wosebitosć bě, zo tam jenož z holcami hraješe. Tutón čas bě dobry zakład za sportowu šulu w Podstupimje, na kotrejž je tři lěta dołho trenowała a swoje sportowe kmanosće polěpšowała.

Kulturna stolica – što zwostanje?

pjatk, 21. nowembera 2025 spisane wot:

Dohlady a wuhlady z Kamjenicy, kulturneje stolicy Europy 2025

Spočatk oktobra sym studija dla do Kamjenicy ćahnył. Zo je tute město europska stolica kultury 2025, to tehdy wědźach. Wědźach tež, zo sej Kamjenica tutón titul z městomaj Gorizia a Nova Gorica při italsko-słowjenskej hranicy dźěli. Wjace pak nic, a tuž běch poměrnje zadźiwany, hdyž sym prěni raz po měsće šoł, wšako wot kulturneje stolicy sprawdu prajene na prěni pohlad přewjele njepytnješ. Haj, na latarnjach wisaja małe plakaty, na kotrychž je moto kulturneje stolicy napi­sane: „C the Unseen“, serbsce bychmy snadź rjekli: „To njewidźomne widźeć“. Haj, na někotrych městnach su zamoł­wići wulke pismo „Chemnitz 2025“ nastajili. Ale hewak, a to sym wot mnohich słyšał, kiž hižo dlěje w měsće bydla, njeje kulturna stolica jara prezentna we wšědnym dnju ludźi.

30 lět na jewišću wuspěšnaj

pjatk, 21. nowembera 2025 spisane wot:

Syman Bjarš a Frank Wjesela staj 1996 kapału Blue Angels załožiłoj

Na jewišćowy jubilej přihotuje so aktualnje sku­pina Blue Angels. Štóž je před 30 lětami na reje chodźił, kwasował, narodniny abo druhi wjetši swójbny swjedźeń swjećił, so cyle wěsće hišće na wonu kapału wokoło Franka Wjesele a Symana Bjarša dopomina. Sobotu, 17. januara 2026 chcetaj wonaj z bywšej originalnej wobsadku skupiny a dalšimi hudźbnymi přećelemi w Šunowskej ­Fabrikskej hospodźe zhromadnje hudźbu tehdy­šeho časa znowa zaklinčeć dać.

Prěnje kročele podobne

Započatki kapały Blue Angels leži pola rejwanskeje skupiny Serbskeho wjesneho ansambla Wudwor, w kotrejž staj Syman Bjarš (lětnik 1979), kiž bě w Smječkecach wotrostł, a z Chrósćic pochadźacy Frank Wjesela (lětnik 1980) zhromadnje jako młodostnaj rejowałoj. „W rejwanskej skupinje smój ­zwěsćiłoj, zo wobaj instrument hrajemoj a tuž sej prajichmoj, zo móhłoj to raz zhromadnje wuspytać“, dopomina so Syman Bjarš. Wón hraje gitaru, Frank Wjesela pak keyboard.

Jako mje před krótkim dobry přećel, diakon a kandidat za měšnisku swjećiznu, zazwoni, hač nochcył jeho na jeho nowym skutkowanišću w měsće Příbram wopytać, předołho wahał njejsym. Čehodla tež? Młodźi měšnicy su dźensa jara rědki zjaw, jich žiwjenski puć je połny sebjewoprowanja a zawěsće tež dwělow – znajmjeńša móhł jeho ze swojim přećelstwom a přitomnosću podpěrać. Myslach při tym egoistisce tež na sebje. Dawno minyli běchu so časy, hdy móžachmy měšnikow a druhe duchowne wosoby z widłami tam a sem nosyć. Hdyž budu ja raz stary, budu měšnicy žadniši hač proch wokoło hód, a tuž so na kóždy pad zadani, kontakty z nimi hajić.

Znowa čitała ... słowniki a přiručki

pjatk, 14. nowembera 2025 spisane wot:

W serbskej literaturje chowaja so mnohe drohoćinki, na kotrež je trjeba znowa skedźbnić, zo njebychu so pozabyli. Wotpowědne impulsy chce awtorka serbskim čitarkam a čitarjam dawać.

Wězo nječitam słowniki a leksikony znowa, ale stajnje zaso do nich pohladam a w nich čitam. Wone su mi w powołanskim žiwjenju njeparujomny grat byli. Runje tak kaž mi je so mnohim lektorkam, redaktoram, wučerkam, duchownym, awtorkam, přełožowarjam, wědomostnicam a dalšim pisacym zešło. A tež nětko, hdyž na wuměnku něšto pisam abo přehladuju, trjebam słowniki a přiručki. Štóž sej serbsku rěč waži, spyta ju bjez zmylkow nałožować.

Bywši Brigadny dom přetwarjeja

pjatk, 14. nowembera 2025 spisane wot:

Twarske róšty a kran na Kurta Pchalekowej 20 do 26 w Budyšinje hižo dlěši čas na to skedźbnjeja, zo so tu domske na moderne, dźensnišemu standardej wotpowědowace bydlenja přetwarjeja.

We 1980lětach je so na prózdnym městnje wot zachoda bywšeje kofejownje Serbskeho domu na Pchalekowej hač ke Brigadnemu domej eksperimentelny twar (Serie WBS 70) natwarił. Nětčiši přetwar tehdom moderneho twara kaž tež Brigadneho domu je planowała a přewzała Budyska bydlenjotwarska towaršnosć (BWB). Z přetwarom nastanje 26 dwu- do pjećrumowych bydlenjow, kiž změja 55 do 100 kwadratnych metrow. Za stare twarjenje Brigadneho domu su předwidźane štyri bydlenja, na kóždej etaži jedne. Wšitke bydlenja budu z liftom přistupne a z balkonom wuhoto­wane. Z balkona skići so nowym woby­dlerjam wuhlad na dwór Serbskeho doma a snano zhonja wo powójnskich ­stawiznach Serbow na tutym městnje, konkretnje tež wo nastaću a wužiwanju Brigadneho domu.

Dom w běhu jednoho lěta nastał

foto: Adobe Stock
TIP 5: Wotputać a kreatiwny być
TIP 4: Poćahi pěstować
TIP 3: Sport pomha
TIP 2: Na zežiwjenje dźiwać

Popřej sej přestawki wot wšědneho dnja. Chiba

ći wellness-poskitki abo kreatiwny hobby při tym

pomhaja. Předewšěm kreatiwne a tworićelske

dźěło našu psychu posylnja, dokelž widźimy,

zo smy něšto zeskutkownili.


Dobra rozmołwa z přećelemi

a swójbu izolaciji wotpomha. Tu móžeš wo swojich začućach rěčeć a špihelować,

štož će runje zaběra. Tak dóstanješ podpěru

a so sam njestresuješ.


Hdyž so wonka zahe ćmička, druhdy njeje lochko, wokomik namakać, wonka sportować. Sport nutřka je tuž dobra

alternatiwa. Byrnjež druhdy ćežko było so motiwować: Sport je najlěpši srědk za tworjenje hormona zbóžnosće. Tež

wobtok kreje a wukonliwosć wutroby efektiwnje ze sporta profitujetej.

THOR STEINAR Marka je wuspěšna a znata w prawicarskej scenje a ma status „kulta“. Zawod „Mediatex“, kiž Thor Steinar předawa, hižo z lěta 2002 eksistuje. Lěta 2008 bě inwestor z Dubaja ­zawod kupił. Marka Thor Steinar a jeje wobchody běchu hižo časćišo w fokusu zjawneho zajima. Husćišo hižo su spytali, prawnisce přećiwo njej postupować . Za marku typiske su dźensa wuhotowanja z tak mjenowanej Gebo-runu a wužiwanje norwegskeje chorhoje. Nordiska mytologija a wosebje hamor boha Thor stej wosebje wažnej elementaj.

CONSDAPLE

Ze stilom loga připodobnja firma swoje logo wědomje marce Lonsdale. Jako bě so mjenujcy Lonsdale započinał za mnohotnosć a tolerancu zasadźować, běchu so prawicarjo wotwobroćili. Consdaple je tutu škałobu na wikach pjelnił. Wažne na mjenje je předewšěm, zo pismiki NSDAP dospołnje w nim widźiš. Nad napisom je často logo, kotryž na nacionalsocialistiskeho worjoła dopomina. Ludźom, kotřiž w tajkej drasće pod wočinjenej kapu chodźa, hrozy chło­stanje.


ANSGAR ARYAN

DRASTA

pjatk, 07. nowembera 2025 spisane wot:

Drasta za neonacijow wot neonacijow, bjez swójskeho labela

Marki, kotrež so zaměrnje na prawicarjow měrja

Tute marki drastow su so na kupcow ze scenow specializowali, kiž so z namocu identifikuja. Tohodla je prawicarscy ekstremisća lubuja. Tute zawody, ­kotrychž cil drje w prěnim rjedźe je financielny dobytk, maja zdźěla styki do prawicarskeho miljeja. Njedeklaruja pak swoje produkty wuraznje jako za prawicarskich ekstremistow.

Někotre přikłady: TRUBLEMAKER, PIT BULL, DOBERMANN,

HOOLIGAN STREETWEAR, PRO VIOLENCE




Drasta je přeco hižo tež wěsty towaršnostny kode – to rěka, zo wěste skupiny towaršnosće wěstu drastu jako symbol přisłušnosće skupinje wužiwaja. Wosebje rozšěrjena je tuta praktika dźensa w prawicarskich kruhach. Smy so za was wo tym informowali, w kotrych markach prawicarjo wosebje rady chodźa,

sprěnja, zo njebyšće sej bjez wotpohlada tajku drastu kupili, ale tež, zo byšće swój socialny wobswět

na problematiski pozadk drasty skedźbnili. Nic naposledk was tuta wěda tež na puću škita,

Wjedźe tradiciju hatarstwa w swójbje dale

štwórtk, 30. oktobera 2025 spisane wot:

Minakałčan Lars Hempel předstaji swój rybarski zawod, kotryž je wot nana přewzał

W swojim wšědnym dźěle přinošuja łužiscy ry­barjo tomu, zo sej našu lětstotki staru kulturnu krajinu zdźeržimy. Woni njerjedźa a njeponowjeja jenož haty, ale hladaja tež pućiki a łuki kołowokoło nich. Nic naposledk zastaraja nas z přirodnymi, regionalnymi a čerstwymi produktami. 45lětny Lars Hempel je rybar a hatar w třećej generaciji w swójbnym zawodźe w Minakale. Wo lětušich žnjach rybow, wo wuměnjenjach, předsudkach, problemach kaž tež wo přichodźe zawoda je so ­Andreas Kirschke z nim rozmołwjał.

Knježe Hempelo, běše 2025 dobre lěto za rybarja?

L. Hempel: Haj. Ryby su so najebać suchoty w nalěću derje wuwili. Wosebje w aprylu a meji smy ­přeniłku wodu w někotrych hatach měli. Tohodla sym so nad spadkami w juliju a awgusće ćim bóle wjeselił, tež hdyž wone haty połnje napjelnili njejsu.

Kak wulki je Waš rybarski zawod? Kelko ludźi tule dźěła?

Chróšćan Šulerjo

nowostki LND

Nowe poskitki knihow LND namakaće w lětušim wudaću Nowinkarja!

Nowinkar 2025