30. nowembra 2024 smy zhubili muža, kotryž je ze swojej dokładnosću a pilnosću wažne strony serbskeho a łužiskeho stawiznopisa znosył. Zemrěł je dr. Erhard Hartstock, rodźeny 1939, mój bywši sobušuler na Serbskej wyšej šuli. Nimale bjez wšěch znajomosćow serbšćiny přišedši je tam w poł lěta trajacym krótkokursu pilnje, zaměrnje a wuspěšnje jemu pozdźišo lubu serbsku rěč nawuknył, kaž nimale wšitcy sobušulerjo w našej rjadowni B 2.
Studował je na Lipšćanskej uniwersiće, hdźež zdoby sej 1969 titul doktora filozofije. Zanuri so do archiwnistwa a běše wot lěta 1969 hač do 1975 nawoda Budyskeho Statneho filialneho archiwa a po tym hač do swojeho wuměnka, kotryž bu jemu kaž mnohim z mojeje generacije nanuzowany, wotrjadnik Drježdźanskeho statneho archiwa. Dokelž so rady pjera jimaše, bu 1988 komisariski šefredaktor Archiwnych zdźělenkow. Po přewróće so politisce angažowaše, „zo njebychu so stawizny skepsali“, kaž rjekny. To naju znowa hromadźe zwjedźe, w dźěłowym kruhu za wědomosć a kulturu opoziciskeje frakcije PDS w Sakskim krajnym sejmje.
Łužiska Alianca je tele dny medijam zdźěliła, zo Hanzo Wylem-Keł wotpowědnje wustawkam hižo stronje njepřisłuša. Přičina toho je, zo je so wón politiskej stronje AfD přidružił.
Wětošow (SN). Wólbna komisija Serbskeho sejma je njedawno na zjawnym posedźenju w Njebjelčicach kandidatury za 2. Serbski sejm wobkrućiła. Wšo dohromady kandiduje 39 ludźi, 19 za Hornju a 20 za Delnju Łužicu. Najwjac kandidatow, třoch za Hornju a jědnaće za Delnju Łužicu, je strona Łužiska Alianca nastajiła, kotraž je zapisane towarstwo. Jeje předsyda Hanzo Wylem-Keł amtěruje wot lětušeho lěća jako měšćanski radźićel AfD we Wětošowje (SN rozprawjachu).
Berlin (dpa/SN). W Berlinje-Wittenauwje dóńdźe wčera wječor k eksploziji na kromje policajskeje ležownosće. Při tym zraništaj so policist a jeho kolegowka. Detonacija sta so w času wšědneje wěstotneje kontrole při płoće policajskeho wotrězka 12. Přičiny rozbuchnjenja dotal jasne njejsu. Kriminalna policija městno njeskutka přepytuje. Dotal dopokazy za zwisk k silwesterskemu praskanju namakali njejsu.
Nowy pospyt jednanjow
Tel Aviv/Gaza (dpa/SN). Israel a Hamas chcetej z podpěru Katara, Egyptowskeje a USA měrowe jednanja w konflikće w Gazaskim pasmje znowa zahajić. Delegacija z Israela je so dźensa do Katara podała. Zastupjer Hamas wupraji swój optimizm, zo móhli rozmołwy tónraz wuspěšne być. Jednanja pak su komplikowane, dokelž matej wobě stronje wysoke žadanja: Israel žada sej lisćinu wšěch žiwych zastajencow wot Hamas, Hamas žada sej kónc wójny – to pak Israel wotpokazuje.
Žada sej wjac iniciatiwy
Seoul (dpa/SN). Wčerawši pospyt, suspendowaneho prezidenta Južneje Koreje Yoona Suka Yeola zajeć, je zwrěšćił. Najprjedy je wojerska jednotka přepytowarjam knježerstwa přistup na jeho ležownosć zaraćiła. Pozdźišo tež wěstotna słužba prezidenta zastojnikam přistup znjemóžni. Zarjad, kotryž je za přepytowanja padow korupcije dla społnomócnjeny, zadźerženje Yoona wobžaruje a dalše kroki pruwuje, kaž powěsćernja Yonhap rozprawja. Wot sudnistwa schwaleny wukaz zajeća płaći hišće hač do póndźele.
Tysacy přiwisnikow běchu wot noweho lěta sem před hamtskim sydłom prezidenta protestowali a přepytowarjam přistup zaraćili. Tući chcedźa so Yoona nastupajo jeho njejapke wuwołanje wójnskeho prawa před měsacom woprašować, z kotrymž je wón kraj do statneje krizy zwjedł. Dotal pak je wón tři terminy za woprašowanje ignorował. Yoon chce nětko přećiwo postajenju zajeća postupować, kotrež ma za prawnisce njepłaćiwe a ilegalne.
Helsinki (dpa/SN). Zastojnicy finskeho wobchadneho zarjada Traficom přepytuja tuchwilu podhladnu rusku tankowu łódź Eagle S w zwisku z wobškodźenjom milinoweho kabla Estlink 2, loni 25. decembra w Baltiskim morju.
W detailěrowanej kontroli chcedźa wujasnić, hač su zamołwići na łódźi mjezynarodne standardy dodźerželi. Tankowa łódź, kotraž pod chorhoju Cookowych kupow jězdźi, ale k njeoficialnej ruskej floće słuša, je podhladna, zo je škody z kótwicu wotpohladnje zawinowała. W přepytowanjach mórskeho dna su fachowcy wjacore kilometry dołhu čaru kaž tež wobškodźenja na spódnim ćělesu łódźe zwěsćili. Sydom čłonam wobsadki su finscy zastojnicy za čas přepytowanjow ćežkeje sabotaže dla wupućowanje zakazali.
Waršawa/Brüssel (dpa/SN). 1. januara je Pólska na přichodne šěsć měsacow předsydstwo rady Europskeje unije přewzała. W tutej dobje chce předewšěm europskej wěstotnej a zakitowanskej politice nowe nastorki dawać.
„Dźe wo wěstotu, Europa!“ rěka hesło programa za wjednistwo rady EU, kotrež je pólske knježerstwo spočatk decembra we Waršawje wozjewiło. „Koncentrujemy so na sydom wěstotnych wobłukow: Wonkownu a nutřkownu wěstotu kaž tež wěstotu informacijow, hospodarstwa, energije, strowoty a zežiwidłow“, praji minister za europske naležnosće Adam Szlapka na předstajenju programa.
Hwězdźiny Kwadrantidow rozswětluja prěnje nocy noweho lěta, dźensa nas wjeršk toho wočakuje. Wid na njebjo pak móhł w dźělach Němskeje mróčelow a sněha dla zamućeny być. Změjemy-li zbožo budźemy hodźinsce něhdźe sto meteorow wobkedźbować móc. Tute nastawaja z kosmiskeje mróčele procha a zawostajeja dołhe slědy. Najlěpje su wopołnocy widźeć, hdyž hwězdno „Bootes“ na sewjerozapadźe snadnje nad horicontom steji.
Hobbyjowy paleontologa Thomas Freiberg je spočatk decembra při nahłym pobrjoze Baltiskeho morja pola Hohwacht blisko Kiela něhdźe 20 centimetrow wulkeho mortweho kalmara našoł a jeho konserwował. Družina kalmarow z krótkimi pjericami so poprawom w Baltiskim morju njejewi. Najskerje je so zwěrjo přez mórske prudy we hłubinje do sewjernych kónčin zabłudźiło.