Hižo wutoru rano je Pětr Bobka ze swojej žonu Frideriku a kobłu Dobru do němskeje stolicy konjaceho sporta, do Warendorfa wotjěł. „Smy so rozsudźili, so hižo tróšku zašo na puć podać. Do Warendorfa wšak je něšto wjace hač 560 kilometrow. Dokelž móžeš z připowěšakom jenož 100 kilometrow na hodźinu jěć, njetraje jězba jenož šěsć hodźinow, ale sydom“, tak Pětr Bobka. Nimo toho njeje wjacehodźinska jězba po kraju jenož za čłowjeka napinaca, ale tež za skoćo. Tež z tuteje přičiny běchu Bobkecy hižo spočatk tydźenja do směra na zapad wotjěli, hačrunjež su so poprawne wubědźowanje hakle dźensa dopołdnja zahajili. „Smy zawčerawšim nawječor do kónčiny Warendorfa dojěli. Zo by so kóń wot jězby tróšku wotpočnył, smy jeho jednu nóc pola přećelow do konjenca stajili. Wčera, srjedu, smy potom na wubědźowanišćo přijěli a naša Dobra je runja tamnym konjam swój domicil w jednym z wjacorych wulkich stanow, w kotrychž su konjace boksy, přirjadowany dóstała.“






