Młody pčołar dźěda naslěduje

srjeda, 12. meje 2021
artikl hódnoćić
(0 )
Handrij Sćapan z Hórkow so z wulkej lubosću swojim pčołkam wěnuje. Samo matki wón mjeztym plahuje.  Foto: Alfons Handrik Handrij Sćapan z Hórkow so z wulkej lubosću swojim pčołkam wěnuje. Samo matki wón mjeztym plahuje. Foto: Alfons Handrik

Hórki (aha/SN). Handrijej Sćapanej z Hórkow bě dźewjeć lět, jako jeho dźěd Beno Šnajder 1997 zemrě. Wón bě z ćěłom a dušu pčołar był. Po smjerći steješe jeho dwanaće kołćow na zahrodźe prózdnych. Swójbni wšak to wobžaro­wachu, a Handrij wědźeše, zo su wšón pčołarski grat a trěbna škitna drasta ­njewužiwane.

Jako šuler 7. lětnika Chróšćanskeje šule nawjaza młody Hórčan zwisk ke Chróšćanskemu pčołarjej Jurjej Brězanej a jemu powědaše, kak móhł zawostajenstwo swojeho dźěda wozrodźić. Nazhonity pčołar přilubi jemu pomoc a podpěru. Wón wědźeše, zo ma Roland Jenč z Hózka we Łazku swoju pčólnicu – přetwa­rjeny Barkas B 1000 – a zo ma wotpohlad, někotre pčolace ludy předać. Zhromadnje staj so k njemu na puć nastajiłoj a wróćištaj so z třomi ludami. Jurij ­Brězan, kiž je mjeztym njeboh, je Handrijej Sćapanej wobstajnje wšitke trěbne dźěła kołowokoło pčołarjenja wot spočatka hač do kónca wujasnjał.

wozjewjene w: Łužica
Prošu přizjewće so, chceće-li komentar podać

nowostki LND