Předewzaćelska skupina Hornjołužiskeju klinikow Budyšin a Biskopicy ma wot 1. januara 2024 noweho jednaćela. Jörg Scharfenberg je podał na nowinarskej konferency dohlad do wužadanjow kaž tež wuhlad do wuwića předewzaća.

Budyšin (SN/MiR). Za Jörga Scharfenberga je jasne: „Mój předchadnik Reiner Rogowski je mi derje hladane polo přepodał. Klinikum je so w běhu zašłych lět wurjadnje wuwiwał.“ Prěnje štyri dny noweho nadawka su za Scharfenberga byli dosć intensiwne, na kotrychž je wulki dźěl sobudźěłaćerjow zeznał. „Čuju so přewšo witany“, wón žurnalistam rjekny. Wón ma team jako zakład wuspěcha, tež w přichodźe. W běhu prěnich sto dnjow swojeho skutkowanja chce wón předležacy medicinski koncept přepruwować, dodaća zapřijeć a za přichod nastajić. „Wočakujemy lětsa mnohe změny z boka politiki, zwjazkoweje kaž tež krajneje, kotrež mamy za sebje přepruwować a wotpowědnje našej předewzaćelskej strategiji zapřijeć.“

Krótkopowěsće (08.01.24)

póndźela, 08. januara 2024 spisane wot:

FDP: Migracija a energija ćežišći

Budyšin. Sakscy liberalni maja so za lětuše wólby krajneho sejma přihotować. Z tym zwisowace wužadanja chcedźa při­wzać a zmištrować. To je designowany načolny kandidat Robert Malorny sobotu na zetkanju sakskeje FDP w Budyšinje podšmórnył. Jako ćežišći je wón wobłukaj migraciju a energiju mjenował, tu njejstej knježerstwje w kraju a Zwjazku aktiwnje dosć jednałoj.

Muž po rozestajenju zemrěł

Biskopicy. 50lětny muž je po rozestajenju w nocy na njedźelu w Biskopicach na swojich zranjenjach w chorowni zemrěł. 18lětny bu ćežko zranjeny. Jeho medicinisce dohladuja, kaž je policija wčera zdźěliła. Na Starym torhošću běchu so do toho wjacori ludźo mócnje do hłosow dóstali. Po prěnich přepytowanjach su zastojnicy 44lětneho muža zajeli.

„Ruske bajki“ wotpokazali

Z tutym rjadom přinoškow chcemy Wam měsačnje poručić, što móžeće w zahrodce abo w rostlinarni zdokonjeć. Přejemy wam wjeselo při dźěle a radosć při wobkedźbowanju toho, štož pod wašimaj rukomaj rosće.

Zyma je za někotrehožkuli počas, w kotrymž žedźi so hižo za přijomnymi ­temperaturami, prěnimi dobrymi žnjemi w swójskej zahrodce a prosće za časom, kotryž wonka přežiwi.

Runje nětko měli tež hladajo na zahrodowe lěto zhladować a reflektować, kotra zelenina abo kotry sad měłoj w nowym lěće do našeje zahrodki zaćahnyć. Štóž ma hišće zbytne symjo na składźe, móhł nětko tak mjenowanu probu schadźenja přewjesć a z tym zwěsćić, kotre symjo ma so nowe kupić abo kotre da so hišće wu­žiwać. Dobra přiručka za zahrodowe lěto je dale tak mjenowany kalender za wusyw, kotryž je w interneće abo fachowych wobchodach na předań. Z nim skići so přehlad, kotre symjo hdy najlěpje wu­syjemy.

Policija (05.01.24)

pjatk, 05. januara 2024 spisane wot:

Do wodźerja awta so dał

Budyšin. K rozestajenju mjez wodźerjom awta a pěškom je srjedu rano w Budyšinje dóšło. 62lětny wodźer wosoboweho awta typa Dacia bě na Oswaldowej po puću a přepozdźe widźeše, zo muž runje přechod za pěškow wužiwaše. Zo njeby do njeho zrazył, wuwiny so šofer nalěwo a jědźeše za pěškom nimo. Tón wosta stejo a dyri z ruku do awta. Na to 62lětny šofer zasta, zo by so zawěsćił, hač je so muž zranił. Pěšk pak dyri z woběmaj pjasćomaj do šofera, tak zo tón padny a so při tym zrani. Nětko pytaja swědkow.

Pěstowarnja dale w srjedźišću

pjatk, 05. januara 2024 spisane wot:

W Delanach 2023 na dobro wšitkich wjele docpěli

Róžant (JK/SN). Wjesnjanosta Hubertus Ryćer (njestronjan) bilancowaše na zašłym posedźenju gmejnskeje rady Ralbicy-Róžant wuspěchi gmejny a dobre dźěło tamnišeho parlamenta. Na prěnim městnje wuzběhny wón dobry postup při twarje noweje Ralbičanskeje pěstowarnje. Byrnjež dyrbjeli čujomnje hłubšo do gmejnskeje kasy přimnyć, dźěła po planje postupuja. Wšitke přidatne wudawki so po přizwolenju Sakskeje natwarneje banki (SAB) tohorunja po 90 procentach spěchuja. Hišće do hód bě druhi poschod pěstowarnje natwarjeny, a třěcha zmóžni dalši nutřkowny wutwar přez zymske měsacy. Twarska firma kaž tež gmejna nadźijatej so miłeho wjedra. Přewažnje chcedźa wokna a nutřkowne durje zatwarić. Gmejnje předleži mjeztym tež doskónčny projekt za přetwar dźensnišeje pěstowarnje na hort. Jeli so hospodarske połoženje wulce nje­změni, móhli pěstowarnju klětu na hort přetwarić započeć.

Mejenjo koncertuja

pjatk, 05. januara 2024 spisane wot:

Radwor. Chór Meja přeprošuje na swój tradicionalny hodowny koncert sobotu, 6. januara, w 17 hodź do Radworskeho hosćenca „Meja“. Nimo chóra hudźace Radworske dźěći sobu skutkuja. A Hanka Rjelcyna recituje hodowno-zymske teksty a basnje. Přizamknje so spěwny wječor. Tež wječer budźe poskićena.

Z Čilakami spěwać

Hórki. Lubowarjo serbskeho ludoweho spěwa a cymbaloweje hudźby njech njeskomdźa spěwny wječor jutře, sobotu, wot 19 hodź. na Hórčanskim Smolic statoku. Na njón přeprošuje skupina Čilak. Z hosćom budźe skupina Cymbálová muzika Stupava z Dolnich Bojanovic na Morawje. Wottam přijědźe tohorunja pinčnik Franka, kiž poskićuje swójske ­wino. Zastup płaći sydom eurow. Wšitcy zajimcy su na zabawny spěwny wječor wutrobnje witani.

Wědomosć live dožiwić

Planuja znowa bohaty program

pjatk, 05. januara 2024 spisane wot:

Wochozy (AK/SN). Sobudźěłaćerjo Wochožanskeho parka błudźenkow zhladuja na wuspěšne lěto 2023. Tole praji zamołwita za marketing a zjawnostne dźěło Simone Beyer. Dohromady zličichu 61 000 wopytowarjow (SN informowachu). W lěće 2022 registrowachu 54 000 zajimcow. To bě něšto wjace hosći hač we woběmaj koronowymaj lětomaj do toho. Wot wotewrjenja parka błudźenkow w meji 2003 je něhdźe połdra miliona ludźi park wopytało.

Wjeršk zašłeho lěta bě jubilej k 20. róčnicy parka 1. meje. Poradźene zarjadowanja mějachu tohorunja na lětnich wječorach a na holanskim swjedźenju w septembru. Derje wopytany bě nimo toho halloween kónc oktobra z 1 700 wopytowarjemi. „Rjane wjedro wabješe cyłe lěto k dołhim wuchodźowanjam po parku z jeho wotměnjatymi rostlinami“, Simone Beyer wuzběhuje. Wona so wšitkim sobudźěłaćerjam a podpěraćelam parka dźakuje.

Tež w dwurěčnej Łužicy wobdźěla so tuchwilu burja na najwšelakorišich protestnych akcijach přećiwo planam knježerstwa, wotstronić subwencije za ratarjow. Skerje ćichi protest su na wjesne tafle powěsnjene škórnje, kaž tule na kromje Sernjan. Na te wašnje ratarjo symbolisce zwuraznjeja, zo swoje dźěło takrjec na hozdźik powěsnu. Foto: Feliks Haza

Krótkopowěsće (05.01.24)

pjatk, 05. januara 2024 spisane wot:

Serbskaj žurnalistaj pola bamža

Rom. Składnostne 75. róčnicy załoženja Zjednoćenstwa katolskich publicistow Němskeje přebywaja tuchwilu 30 žurnalistow w Romje. Mjez nimi staj tež serbskaj zastupjerjej: Rafael Ledźbor (Katolski Posoł) a Bogna Korjeńkowa (MDR). Štwórtk přija jich bamž Franciskus na priwatnu awdiencu, na kotrejž jich na wažnosć wěry při dźěle skedźbnješe.

Zymski swjedźeń wupadnje

Nuknica. Tradicionalny Jolka-swjedźeń, kotryž wotměwa so stajnje spočatk januara w Nuknicy, lětsa wupadnje. Jako hłowna přičina mjenuje so přesnadna ličba pomocnikow za na- a wottwar swjedźenišća. Wšelake cyłki běchu so hižo wot nazymy intensiwnje na program přihotowali. Po móžnosći maja so přinoški na klětušim swjedźenju, kotryž wjesne towarstwo zaso planuje, zapřijeć.

Busowe čakarnje přetwarili

Nowy wonkowny wobraz za město a šulu

štwórtk, 04. januara 2024 spisane wot:

Kulow. Kulowska Krabatowa zakładna šula je so loni we wobłuku projekta „Tradicije wobchować – přichod wuhotować“ na idejowym wubědźowanju Swobodneho stata Sakskeje simul+ wobdźěliła. ­Woči wšěch wobdźělenych so błyšćachu, jako wulosowa so Kulowske kubłanišćo jako dobyćer wupisanja. Hižo dołho mějachu ideju škleńčany zachod mjez zakładnej a wyšej šulu wudebić z motiwami Krabata, wšako so wonkownje dotal nihdźe na Krabata njepokazuje. Ideja kolaže móžeše so dźakowano pjenježnemu darej we wobjimje 5 000 eurow skónčnje zwoprawdźić.

Nětko móža so šulerjo a wučerjo wobeju kubłanišćow, ale tež wopytowarjo a wuchodźowarjo zwjeselić nad wobrazowymi impresijemi chorwatskeho obrista Janka Šajatovića a powěsćoweje figury Krabata. Škleńcy zachodneho pawiljona wudebichu mjenujcy pod hesłom „Mytos a woprawdźitosć“.

Krabat njeliči jenož jako móst mjez rěču a kulturu, ale je dźěćom zdobom přikład za přiswojenje wědy a za stajne wuknjenje. Wón je takrjec žiwy sposrědkowar serbskeje rěče a podšmórnje hódnotu hajenja nałožkow a tradicijow.

Serbska debata

nowostki LND