Wot časa pandemije sem nastawa tójšto noweje serbskeje hudźby. Něhdźe štyri lěta hižo pjelnja so widejowe platformy kaž YouTube abo streamingowe portale kaž Spotify, Deezer a Apple Music z modernymi serbskimi zynkami. Tola kelko serbskeje hudźby bu w lěće 2024 konkretnje produkowaneje? To smy sej dokładnje wobhladali.
Słowjanske hrodźišćo Raduš ma nowe mjeno. Wone rěka nětko oficialnje „Slavonic Castle“ a ma přidatnje hornjo- a delnjoserbske pomjenowanje. Přiwšěm móžemy dale mjeno „Słowjanske hrodźišćo“ wužiwać.
Wopon hrodźišća přewza nowy wobhospodarjer Chmelík wot swojich prjedownikow – stareje čěskeje zemjanskeje swójby Wlassaty Edle von Vlastidol, kotraž nětko w Badensko-Württembergskej bydli. Prawulkowuj, Carl Wlassaty Edler von Vlastidol, bě wosobinski adjutant pozdźišeho poslednjeho awstriskeho kejžora Karla I.
Muž z dudami steji na łubi parnika. Njepowalnje. A hraje wulětnikam melodije. Klinča eksotisce tule, na serwjerofriziskim watowym morju. Što hewak – wšako su to tradicionalne bretoniske pěsnje. Kak je so dudak sem zabłudźił, tak daloko preč wot swojeje domizny nad Atlantikom?
Dudak rěka Jean-Pierre Levesque. Je sekretar Instituta bretoniskeje kultury, kotryž je dobre lěto z čłonom Federalistiskeje unije europskich narodnosćow (FUEN). Na swojim instrumenće – bretoniskich dudach binioù kozh () – bě wón na ekskursiji we wobłuku kongresa FUEN w Hüsemje/Husumje hrał, hdźež běchu wobdźělnicy Sewjernych Frizow a jich swět zeznali.
Bretonojo so nadźijeja, zo dóstanu podpěru FUEN w swojich naležnosćach. A jich je tójšto. UNESCO hódnoći bretonšćinu jako chutnje wohroženu rěč. Z ličbami wopisane to rěka: „Bretonisce rěči dźensa 200 000 z cyłkownje pjeć milionow wobydlerjow Bretoniskeje. Lěta 1910 bě jich połdra miliona“, kaž Levesque wujasnja. Wjetšina z nich je starša hač 60 lět, a dorosta je mało.
Z Washingtona do Łužicy, z germanistiki do sorabistiki – literarny wědomostnik dr. Willi W. Barthold je w swojim žiwjenju hižo tójšto njewšědnych rozsudow tworił. Zo so wón jako promowěrowany germanist ze serbskej literaturu zaběra, drje zda so spočatnje spodźiwne. Tajkeho nastawka dla, mjenujcy wo „šulerju“ Jurja Brězana, zeznach tež ja Bartholda. Seminar nowšeje němskeje literaturje w Erlangenje, hdźež bydlu, měješe tekst mjenujcy jako zakład za diskusiju wo stilistice powědacych tekstow. „Štó je tutón dr. Barthold?“, so prašach.
Před mjeztym dźesać lětami je Marko Bulank-Paška w Halštrowje swoje pohrjebnistwo załožił a wot toho časa mnohim swójbam pomhał, so z lubowanym čłowjekom rozžohnować. Za tónle čas a za swój mały jubilej, kotryž wón 17. decembra swjeći, je dźensa jara dźakowany.
Na kóždeho z nas nječaka jeno smjerć, ale tež wokomik, hdyž dyrbimy so z lubowanym čłowjekom rozžohnować a jeho na poslednim zemskim puću přewodźeć. Štož je za kóždeho emocionalnje wuwzaćna situacija, je za Marka Bulanka-Pašku wšědny chlěb. Wón je z ćěłom a dušu pochowar. Jeho měrne a wurunane wašnje je někotremužkuli pomhał, ćežki čas žarowanja a rozžohnowanja zmištrować.
Nimo pućowanja dźěše mi na swojej jězbje wo to, zo dźěłowy swět w Japanskej sama dožiwju. We wobłuku serwisa sej spěšnje dźěło namakach. To bě mi najlěpša šula, zo móžach swoje rěčne kmanosće w japanšćinje polěpšić.
150. raz woswjećichu serbscy akademikarki a akademikarjo njedawno swoju schadźowanku. Na jubilej běštaj sej režiseraj wječora Katka Pöpelec a Syman Hejduška něšto cyle wosebiteho přemyslili: Po wječoru wodźachu moderatorki a moderatorojo ze wšelakich generacijow serbskich studentkow a studentow. Nimo toho běštaj sej režiseraj přałoj, zo zwoblěkaja sej holcy a žony chiba serbsku drastu abo wariaciju tuteje.
W Serbskich Nowinach sće hižo wobšěrnje wo swjedźenju čitali, tuž skićimy wam tu hišće raz přehlad wo najrjeńšich wokomikach wječora, kotryž da sej publikum w Budyskej Krónje runje tak lubić kaž Serbja zwonka Łužicy. Livestream bě znowa derje wopytany. Program samy bě znaty šćipaty miks kabaretow, spěwow, reje
a lětsa samo spoken word přinoška Jonasa Pjetaša. Štóž chce sebi program hišće wobhladać: Cyłkownje natočeny program je na Youtubje přistupny.
150. schadźowanka
so derje radźiła
Nowa kniha serbskich młodych awtorow nima hižo titul
Někotre měsacy su so minyli a znowa su mi Serbske Nowiny poskićili, zo čitarjam něšto swojich mysličkow napisam. Podarmo pak mozy napinach, myslo a přemyslujo, wo čim traš bych tón raz pisał. Sym něšto zajimawe čitał? Je so mi někajka lóštna stawiznička stała, kotruž bych bjez hańbowanja powědać móhł? Tola: Ničo, scyła ničo mi do mysli njepřichadźa. Tuž njebudu originelny a jenož něšto słowčkow wo aktualnym podawku praju, kotryž su wšelacy zašłu sobotu na žurli Króny w publikumje dožiwili a někotři w komforće swojeho bydlenja online. Tutón podawk bě wězo schadźowanka. (Nadźijomnje, lubi čitarjo, nimaće po nimale tydźenju schadźowanki nós połny – jelizo haj, nječitajće dale).
Studentski chór pod nawodom dirigenta Antonija Matika je na schadźowance minjenu sobotu politiske stejišćo zabrał a na wuslědki AfD při minjenych wólbach krajneho sejma kritisce zhladował. Spěw je z pjera dirigenta chóra. Wotmołwu na přewjedźene naprašowanje AfD, kotre naprawy maja na dobro serbskeho ludu předwidźane, přihladowarjo programa tohorunja dóstachu. Redakcija Serbskich Nowin ma za wažne, stejišćo studentow na tutym městnje dokumentować.
1. dźěl: Tekst „Pod Kulowom we holi“ studentskeho chóra na 150. schadźowance:
1. Pod Kulowom we holi
su zaso wolili,
mje wutroba boli pak
módre su wuslědki.
Refr.: Za našu Łužicu!
Za našu domiznu!
Haj to nas přeswědči
tuž smy jich wolili!
(Tu najlěpšu stronu.)
Za našu Łužicu!
Za našu domiznu!
Haj to nas přeswědči,
tuž smy jich wolili!
2. Łužica je pisana,
wšako smy mjeńšina.
Kotra prawa strona je,
kiž nam to wobchowa.
Refr.: Za našu Łužicu!
Za našu domiznu!
Haj to nas přeswědči
tuž smy jich wolili!
(Tu najlěpšu stronu.)
Za našu Łužicu!
Za našu domiznu!