Maja heju kažłužiski zornowc

pjatk, 26. měrca 2021
artikl hódnoćić
(0 )
Markersdorfski domizniski muzej přisłuša Šlesko-hornjołužiskemu muzejowemu zwjazkej. Hdy budźe derje hladana ležownosć z ratarskimi nastrojemi a skotom zaso přistupna, tuchwilu bohužel hišće nichtó rjec njemóže. Maćij Bulank Markersdorfski domizniski muzej přisłuša Šlesko-hornjołužiskemu muzejowemu zwjazkej. Hdy budźe derje hladana ležownosć z ratarskimi nastrojemi a skotom zaso přistupna, tuchwilu bohužel hišće nichtó rjec njemóže. Maćij Bulank

Hordźi na swoju domiznu – na wopyće w Markersdorfje

Při rjanym wjedrje maš krasny wuhlad. Hornjołužiska pahórčina so wšitkim – ­turistam kaž domoródnym – spodoba.

Kóžde lěto 21. awgusta swjeća wsy a gmejny mjez Biskopicami a Zhorjelcom, mjez Běłej Wodu a Žitawskimi horinami „dźeń Hornjeje Łužicy“, tak tež Markersdorf. Byrnjež so w gmejnje blisko Rychbacha z jeje wjesnymi dźělemi a nimale 4 000 wobydlerjemi ničo spektakularneho njestawało, so njedźelny wopyt w susodstwje Limasa na kóždy pad wudani. 60lětny wjesnjanosta Thomas Knack je na swojich ludźi jara hordy. Kaž z Binza nad Baltiskim morjom pochadźacy nan třoch dźěći twjerdźi, drje ma lědma štó z nich serbske korjenje. Zwěsćić pak móžachmy, zo mjenuje ­serbska Wikipedija nimo Rychbacha tež wjesnej dźělej Markersdorfa Deutsch-Paulsdorf Němske Pawlice a Jauer­nick-Busch­bach Jawernik-Nechow. Tamne Markersdorfej přisłušace wsy wostawaja Friedersdorf, Gersdorf, Holtendorf ­a Pfaffendorf. Kaž Serbja tež jich susodźa w Hornjej Łužicy hosći radlubje witaja. „Smy w přitom­nosći žiwi.

wozjewjene w: Předźenak

Galerija

dalši wobraz (1) Jedyn z wulětnych cilow Markersdorfa je rozwalina kapałki swj. Borbory z časa husitow.
dalši wobraz (2) dalši wobraz (3)
Hdys a hdys wuhladaš w Markersdorfje kaž w Žitawskich horinach hornjołužiske tykowane domčki.
Prošu přizjewće so, chceće-li komentar podać

Serbska debata

nowostki LND