Scheuer žada sej spěšne jednanje

pjatk, 15. oktobera 2021 spisane wot:

Berlin (dpa/SN). Płaćizny ćěriwa su nimale tak wysoke kaž w rekordnym lěće 2012. Zwjazkowy wobchadny minister Andreas Scheuer (CSU) sej tuž wot hišće amtěrowaceho financneho ministra Olafa Scholza (SPD) žada, skónčnje jednać a skutkowne přećiwne naprawy zwoprawdźić. Wobydlerjo a předewzaća Zwjazka maja tuchwilu wulke poćeženja znjesć, tohodla měli jich wolóžić. „Zhromadnje mamy so wo to starać, zo mobilita zapłaćomna wostanje“, Scheuer w lisće Scholzej zwurazni. „Tuchwilu su płaćizny ćěriwa hišće pod dwěmaj euromaj. Jeli pak marku dweju eurow překroča, njebudźe to wjele ludźi hižo zapłaćić móc.“

Nimo toho zwjazkowy wobchadny minister w dokumenće na to skedźbnja, zo Zwjazk z wysokich płaćiznow profituje. Wšako ma tak tež wyše dochody z nadhódnotoweho dawka. Wužiwać dyrbjeli tuž financielne móžnosće za wšěch ludźi, kotřiž swoje awto wšědnje trjebaja, na přikład za jězbu na dźěło.

Rozdźěle přiwšěm pača

pjatk, 15. oktobera 2021 spisane wot:
Wuměnjenja w twarskim wobłuku měli wo wjele atraktiwniše być, hewak drje zawody bórze žanych dźěłaćerjow wjac njezměja. Po informacijach Ifo-instituta skorži 38 procentow zawodow pobra­chowacych wučomnikow dla. Zo měło so w tymle wobłuku něšto změnić, je tuž ­wočiwidne. Dźěłarnistwo twarstwo-agrar-wobswět (IG BAU) je z dźěłodawarjemi hladajo na tarifowe zrěčenje jednało a skónčnje dojednanje docpěło. To wšak je najprjedy raz derje. Štož pak mje wosobinsce rozhorja, su wšelake premije mjez wuchodom a zapadom, kotrež w prěnim wokomiku wulke rozdźěle wotbłyšćuja. Wězo nimaja zawody na wuchodźe telko pjenjez k dispoziciji, zo móhli swojim při­stajenym štyri měsacy dołho stajnje 500 eurow přepokazać. Ale 30 lět po towaršnostnym přewróće měli so tola skónčnje na JEDNOTU dorozumić. Jeli wobydlerjo na wuchodźe mjenujcy rozdźělne ličby ­widźa, da mje wólbne wuslědki hižo njezadźiwaja. Bianka Šeferowa

To a tamne (15.10.21)

pjatk, 15. oktobera 2021 spisane wot:

Dokelž nochcyše bjezdomny dlěje pod hołym njebjom spać, wón nětko mor­darstwo přizna, kotrež bě před nimale 38 lětami skućił. W decembru 1983 bě wón 50lětneho z marmorowym popjelnikom na hrózbne wašnje zabił, jenož dokelž bě so přispomnjenja muža dla chětro rozhněwał. Londonske sudnistwo je mjeztym 59lětneho skućićela nětko na 15,5 lět do jastwa tyknyć dało.

Mjezwočo a ruce „staruški“ w kófrowym rumje awta wuhladałoj staj žona a jeje bratr wčera dopołdnja na parkowanišću kupnicy w Bielefeldźe. Tuž hnydom policiju informowaštaj. Nimo diwersnych wudźěłkow wšak nańdźechu zastojnicy w awće jeničce wulkeho palčika za zahrodku.

Mrětwa so dale wupřestrěwa

štwórtk, 14. oktobera 2021 spisane wot:

Mišno (dpa/SN). Afriska swinjaca mrětwa so w Sakskej dale wupřestrěwa. Zwonka Zhorjelskeho wokrjesa su nětko prěni pad zwěsćili, tak tež pola Radeburga, něhdźe 60 kilometrow zwonka zawrjeneho pasma. Inficěrowane zwěrjo bu 8. oktobra zatřělene a profylaktisce přepytowane. Lokalny krizowy centrum je mjeztym dźěłać započał. Kak bě so wirus ze zawrjeneho pasma do Mišnjanskeho wokrjesa dóstał, fachowcy tuchwilu přepytuja.

Kretschmer nochce kandidować

Drježdźany (dpa/SN). Sakski ministerski prezident Michael Kretschmer nochce Armina Lascheta jako šef zwjazkoweje CDU naslědować. „Wostanu Sakskej swěrny“, rjekny wón nowinje Sächsische Zeitung. Nimo Kretschmera staj tež kolegaj ze Schleswigsko-Holsteinskeje Daniel Günther a ze Saarlandskeje Tobias Hans jako móžnaj naslědnikaj Lascheta časćišo mjenowanaj. „W Sakskej mam wažny nadawk, kotryž chcu dale spjelnjeć“, Kretschmer podšmórny.

Liča z 3 000 ćěkancami

Před twarjenjom Reichstaga wotmě so wčera w Berlinje swjedźenske zarjadowanje k zakónčenju zasadźenja Zwjazkoweje ­wobory w Afghanistanje. Na kónčny apel ze swjatočnym trubjenjom zhromadźichu so wojacy a zastupjerjo politiki. Mjeztym je swjatočnosć wjele pozitiwnych, ale tež negatiwnych měnjenjow wuskutkowała. Tak ći jedni měnja, zo bě ceremonija hódne zarjadowanje, dalšich dopominaja wčerawše sceny na hórki kapitl w stawiznach Němskeje. Foto: dpa/Christophe Gateau

Drježdźany (dpa/SN). Najebać přiběracu ličbu korona-padow planuje Sakska wolóženja. Tak měli so lětsa w swobodnym staće zaso adwentne wiki a dalše wjetše dohodowne zarjadowanja wotměć. Na to dojednachu so předwčerawšim w sakskim kabineće. Socialna ministerka Petra Köpping (SPD) je tam wobzamknjenja rozłožiła. Jeli ličba infekcijow a wuće­ženje w chorownjach dowolitej, móhli so w Sakskej wěstych wobmjezowanjow wzdać. Nowe postajenja měli wot 21. oktobra hač do 17. nowembra płaćić. Na słyšenju přichodnu wutoru chcedźa změny korona-postajenjow potom doskónčnje wobzamknyć.

Wućeženje chorownjow respektiwnje łožow w nowych postajenjach wulku rólu hraje. Hdyž je kritiska hódnota docpěta, zaso krućiše naprawy płaća. Tak chce sakske knježerstwo na přiběrace infekcije spěšnišo reagować. Na tak mjenowanym předwarnowanskim schodźenku měło 650 łožow na normalnych stacijach a 180 łožow na intensiwnych stacijach po cyłej Sakskej wobsadźene być. Je-li kritiska hódnota docpěta, su potajkim zaso wobmjezowanja trěbne.

Atentatnik z policiju rěči

štwórtk, 14. oktobera 2021 spisane wot:

Oslo (dpa/SN). Z kłokom a prokom je wčera wječor 37lětny Dana ludźi w norwegskim měsće Kongsberg na wjacorych městnach nadpadnył. Pjeć wosobow při tym zemrě, dwě dalšej stej zranjenej. Skućićel bu wčera hišće zajaty.

Kaž policija informuje, je atentatnik k rozmołwam zwólniwy, dotal pak njeje k jeho motiwej ničo wozjewjene. Teroristiski nadpad njeje wuzamknjeny. Statna rěčnica je medijam mjeztym wobkrućiła, zo muž nadpad přiznawa. Policiji wšak je 37lětny znaty, dokelž měješe hižo wjacore razy zwisk k norwegskemu strowotniskemu wobłukej.

Wobydlerjo Norwegskeje su šokowani. Tež nowy ministerski prezident Jonas Gahr Støre, kotrehož chcychu dźensa spřisahać, je njeskutk wulce poraženy komentował.

To a tamne (14.10.21)

štwórtk, 14. oktobera 2021 spisane wot:

Tež měšćenjo móhli so tak kaž w znatych bajkach bratrow Grimm čuć a nětko hdys a hdys wjelka wuhladać. Němski hońtwjerski zwjazk znajmjeńša z toho wuchadźa. Wiceprezident zwjazka Helmut Dammann-Tamke, kiž wjelka z dźiwim swinjećom přirunuje, měni, zo stej wobě podobnje inteligentnej. A dźiwje swinje dźě mjeztym tež hižo wodnjo w městach wuhladaš, dokelž wědźa, zo so ludźi bojeć njetrjebaja.

Kotra kóčka je mortwu myšku před chěžne durje połožiła? Prašenje dyrbješe nětko policija w Stockstadće nad Mohanom pola Aschaffenburga rozrisać. Myška ležeše předwčerawšim před domom wjaceswójbneje chěže. Dokelž maja wjacori wobydlerjo domu kóčku, dóńdźe mjez ­nimi k rozkorje. Tak móžachu jich jeno přiwołani zastojnicy změrować.

Wočakuja namjet koalicije

srjeda, 13. oktobera 2021 spisane wot:

Schwerin (dpa/SN). Połtřeća tydźenja po wólbach krajneho sejma w Mecklenburgsko-Předpomorskej je dobyćerka Manuela Schwesig (SPD) sonděrowanske rozmołwy wotzamknyła. Dźensa wječor planuje předsydstwo SPD posedźenje, hdźež chce ministerska prezidentka a krajna předsydka strony wuslědki sonděrowanja předstajić. Wozjewić wona tež chce, z kim koaliciske jednanja zahaja. Móžna je koalicija z CDU a Lěwicu. Tež ze Zelenymi a FDP je Schwesig rěčała.

Wopominaja zasadźenje

Berlin (dpa/SN). Němski zwjazkowy sejm a knježerstwo wopominatej dźensa zasadźenje Zwjazkoweje wobory w Afghanistanje. Popołdnju chcychu za 59 muži wěnc połožić, kotřiž su w Afghanistanje žiwjenje přisadźili. Na paradnym naměsće zwjazkoweho zakitowanskeho ministerstwa je centralny kónčny apel předwidźany, na kotryž wočakuja zwjazkoweho prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera a kanclerku Angelu Merkel (CDU).

Hladanski wobłuk polěpšić

Choćebuski wyši měšćanosta Holger Kelch (CDU) wužiwaše wčerawšu nowinarsku rozmołwu za to, wuswětlić, čehodla njebudźe za najwyše zastojnstwo města znowa kandidować. Wosebje strowotniskich přičin dla so wón wróćo sćehnje. A Choćebuz trjeba hladajo na přichod w zwisku ze strukturnej změnu ludźi, kotřiž su 50 do 60 hodźin wob tydźeń z cyłej mocu zasadźomni. ­Oficialnje kónči so hamtska doba 54lětneho klětu 30. nowembra. Foto: Michael Helbig

nowostki LND