Brüssel (dpa/SN). Europska unija njeje sej w prašenju nawodnistwa přezjedna a je rozsud wo tym na wurjadny wjeršk 30. junija přestorčiła. Politikar CSU Manfred Weber nima dotal žanu wjetšinu, ale tež dalši načolni kandidaća nic, kaž zwjazkowa kanclerka Angela Merkel (CDU) minjenu nóc w Brüsselu rjekny. Prezident Rady EU Donald Tusk chce přichodny tydźeń z parlamentom EU za wupućom pytać. Přiwšěm nochcyštaj ani Merkel ani Tusk wuzamknyć, zo ma Weber tola hišće šansu.
Njeńdźe jenož wo naslědnistwo šefa komisija EU Jeana-Claudea Junckera, ale tež wo štyri dalše zastojnstwa: wo prezidenta Europskeje rady, Europskeho parlamenta, Europskeje centralneje banki a wo zastojnstwo społnomócnjeneho za wonkowne naležnosće EU. Při tym chcedźa na wuwaženosć mjez mužemi a žonami a regionow dźiwać.
Zwrěšćił je wčera w Brüsselu tohorunja pospyt, klimowe zaměry EU znowa definować. Předewšěm wuchodoeuropske kraje su so tomu spjećowali.
Trajaca suchota pohnu Berlinsku policiju k njewšědnej akciji: Z wodomjetakom je trawnik při Greenwichowej promenadźe w měšćanskej štwórći Tegel krjepiła. Iniciatiwa za to je wušła z jeje rjadow, kaž rěčnica zdźěli. Bě to lětsa prěnje zasadźenje toho razu. Dyrbjało-li dale tak sucho wostać, chce policija wo tym rozmyslować, krjepjensku akciju wospjetować, po dorěči z měšćanskim zarjadom za zelenišća.
Wjewjerčka je w Dortmundźe w gullyjowym wěku tčacy wostała a pomoc wobornikow trjebała. Zwěrjatko hladaše wčera jenož hišće z hłowu z dźěry wěka. Prawdźepodobnje bě wone z kanaloweho systema přez wěko ćeknyć spytało, hdźež je tčacy wostało. Dokelž njemóžachu ju wobornicy wuswobodźić, dowjezechu wjewjerčku scomt wěkom ke skótnemu lěkarjej, kiž ju po narkozy wućahny.
Bratislava. Hotowa babylonska mjerwjeńca rěčow knježeše minjeny kónc tydźenja w słowakskej stolicy Bratislavje. Federalistiska unija europskich narodnych mjeńšin (FUEN) bě na swój jubilejny kongres składnostnje 70lětneho wobstaća organizacije přeprosyła. FUEN bu 1949 załožena a je mjeztym ze 103 čłonskimi organizacijemi z 35 krajow najwjetša mjeńšinowa organizacija swěta a wažna zastupnica mjeńšin na europskej runinje. Serbja su mjeztym 30 lět sobustaw FUEN. Wot 1992 běchu woni dotal stajnje w prezidiju, potajkim w předsydstwje FUEN, zastupjeni byli.
Do Bratislavy přijěło je cyłkownje něhdźe 120 wobdźělnikow. Serbska delegacija pod nawodom dotalneho wiceprezidenta Bjarnata Cyža wobsteješe z cyłkownje sydom wosobow.
Köln (dpa/SN). Po morjenju Kasselskeho knježerstwoweho prezidenta Waltera Lübckeho su njeznaći dalšim politikarjam ze smjerću hrozyli. K nim słušataj Kölnska wyša měšćanostka Herniette Reker a měšćanosta Alteny Andreas Hollstein, kaž wón dpa zdźěli. Poslednje hroženje dóstal Hollstein wutoru. Hač je zwiska k zamordowanju Lübckeho, njemóžeše policija dotal rjec. Reker kaž tež Hollstein buštaj hižo raz nadpadnjenaj.
Johnson dale prědku
London (dpa/SN). W boju wo zastojnstwo předsydy Konserwatiwneje strony we Wulkej Britaniskej a přichodneho premierministra je Boris Johnson swój předskok dale powjetšił. Bywši wonkowny minister je wčera 143 z cyłkownje 313 hłosow frakcije Toryjow dóstał. W kruhu kandidatow su hišće wonkowny minister Jeremy Hunt, wobswětowy minister Michael Gove a nutřkowny minister Sajid Javid. W přichodnych kołach pomjeńša ličbu wobdźělnikow na dweju. Potom rozsudźa čłonojo strony.
Sewjernu Koreju wopytał
Podstupim (SN/MkWj). K swojemu poslednjemu prawidłownemu wuradźowanju do wólbow krajneju sejmow w septembru stej so Radźe za serbske naležnosće Sakskeje a Braniborskeje wčera w Podstupimje zešłoj. Wobdźěleni běchu tež zapósłancy Zelenych, Lěwicy a SPD w Braniborskim krajnym sejmje, kaž předsydka sakskeje serbskeje rady Marja Michałkowa zdźěli. Wiceprezident Podstupimskeho krajneho sejma Dieter Dombrowski (CDU) je přitomnych witał.
Brüssel (dpa/SN). Zwjazkowa kanclerka Angela Merkel (CDU) a dalši statni a knježerstwowi šefojo su dźensa w Brüsselu wo nowym nawodnistwje Europskeje unije wuradźowali. Při łoskoćiwym personalnym pakeće dźe mjez druhim wo naslědnistwo šefa komisije EU Jeana-Claudea Junckera kaž tež wo dalše wodźace funkcije. Prezident Rady EU Donald Tusk je do zahajenja wuradźowanja swoju nadźiju zwuraznił, zo so hišće dźensa w najwažnišich prašenjach dojednaja. Při tym steja pod časowym ćišćom: 2. julija ma so nowowuzwoleny Europski parlament skonstituować. Hač do toho chcedźa wuwažene mustwo muži a žonow kaž tež stron a regionow zestajeć.
Wo zastojnstwo Junckera prócuje so městopředsyda CSU Manfred Weber, kotrehož křesćanskodemokratiska Europska ludowa strona bě z wólbow 26. meje jako najsylniša wušła. Francoski prezident Emmanuel Macron a dalši statni a knježerstwowi šefojo pak so Weberej dotal raznje spjećuja.
Podstupim (dpa/SN). Pytajo za młodymi lěkarjemi we wjesnych kónčinach poskića braniborske krajne knježerstwo studentam mediciny stipendij 1 000 eurow, hdyž so zawjazaja po studiju pjeć lět něhdźe we wjesnej kónčinje kraja jako lěkar skutkować. „Spěchowanje wšeho poprawneho studijneho časa z hač do 75 000 eurami zmóžnja přichodnym medicinarjam, so na swój studij koncentrować“, rjekny ministerka za strowotnistwo Susanna Karawanskij (Lěwica), jako předstaji program nastupajo stipendij. Pjenjezydawar so wězo nadźija, zo lěkarjo tež po prěnich pjeć lětach we wjesnej kónčinje wostanu, dokelž so jim tam lubi.
Tři małe krokodile je žona w badensko-württembergskim Kirchheimje w jězoru wuhladała, kaž twjerdźeše. Policija je na to wulkozasadźenje wuwołała a nimo toho wšitke tři tamniše jězory zaraćić dała. Dokelž bě dotalne pytanje bjez wuspěcha, wostanu jězory najprjedy raz zawrjene, rěčnik města zdźěli. „Wěstota ludźi je prěnjorjadna.“ Mjeztym su fachowču Stuttgartskeho zwěrjenca jako poradźowarku wo pomoc prosyli.
Pawk je we Wojerecach w twarjenju předewzaća alarm zawinił. Stražowanska firma na to policiju wo alarmje informowaše. Hnydom zasadźena wobsadka policajskeho awta pak móžeše zamołwitych spěšnje změrować, po tym zo běchu pawka na sensoru alarmoweje připrawy wuhladali. Nadrobnosće nastupajo připrawu wšak nochcychu hladajo na wěstotne zajimy žane mjenować.