Iniciatiwu Sintow a Romow podpěrać

póndźela, 15. meje 2017 spisane wot:

Choćebuz (SN/at). Wobsahowe dypki nastupajo awtochtone mjeńšiny w Němskej słušeja do wólbneho programa strony Lěwicy za wólby zwjazkoweho sejma 24. septembra. Čłonojo dźěłoweho zjednoćenstwa Lěwicy etniske mjeńšiny schwalichu na swojim wuradźowanju sobotu w Choćebuzu rjad namjetow, kotrež běštaj jeho rěčnikaj dr. Renate Harcke a Hajko Kozel jako diskusijny zakład zdźěłałoj. Cyłk ma za trěbne přiwzać wuprajenja­ kaž „Chcemy njewotwisnu wobkedźbowarnju ekstremna prawica, rasizm, antisemitizm, nadpady přećiwo připóznatym awtochtonym mjeńšinam a njepřećelskosć přećiwo islamej wu­tworić“ abo „Podpěrujemy iniciatiwu Centralneje rady němskich Sintow a Romow a zasadźamy so za to, wutworić njewotwisny wuběrk ekspertow, kotryž so z aktualnymi zjawami předsudkow napřećo tej mjeńšinje rozestaja, prawidłownje stejišćo napřećo zwjazkowemu sejmej k tomu zabjerje a napřećiwne strategije wuwije“ do wólbneho programa Lěwicy.

Nima to wuznama?

póndźela, 15. meje 2017 spisane wot:
Domowina je tójšto prócy nałožiła, zo by tež w Braniborskej jako rěčnica za zajimy Serbow připóznata była. Z nowym braniborskim Serbskim zakonjom wutworichu wuměnjenja za to, wotpowědna požadanska procedura z pozitiwnym wuslědkom za třěšny zwjazk serbskich towarstwow a župow bu wotzamknjena. Mjeztym je dalši, nic jeno za Delnjoserbow wažny dypk tohole zakonja nimale zwoprawdźeny. Z wotumom hłowneho wuběrka Krajneho sejma Braniborskeje je serbski sydlenski rum w Delnjej Łužicy na nětko 43 komunow rozrostł. Samo frakcija CDU, kotrejž bě w tymle nastupanju dotal stajnje komunalne samopostajowanje wažniše hač mjeńšinowe prawo, je hač na jedyn pad přihłosowała. To swědči wo zrosćenej politiskej zamołwitosći. Při­wšěm so zdawa, zo nima to za Domowinu wu­znama. Abo čehodla njeje so wona k tomu zjawnje wuprajiła? Axel Arlt

Lipjenjo w Praze koncertowali

póndźela, 15. meje 2017 spisane wot:
Chór Lipa je sobotu přeprošenje čěskeho senata na iniciatiwu Serbam přichileneho senatora Jiříja Vozeckeho do Prahi sćěhował. Dopołdnja witaše spěwarjow předsyda Towarstwa přećelow Serbow w Praze Lukáš Novosad. Po wodźenju po senaće předstaji­ so serbski chór na Valdštejnskej zahrodźe 150 připosłucharjam. Fabian Kaulfürst wjedźeše čile moderěrujo po pisanym programje serbskich, čěskich a słowakskich pěsnjow. Na kóncu přepoda senator Vozecký Jadwize Kaulfürstowej wopismo­ senatskeho prezidenta Čěskeje republiki. Foto: Clemens Škoda

Hućina a Wukrančicy njejsu přikład

póndźela, 15. meje 2017 spisane wot:

Budyšin (SN/at). Serbski sydlenski rum w Sakskej ma so skrućić. Wo tym je zapósłanc krajneho sejma a mjeńšinopolitiski rěčnik frakcije Lěwicy Hajko Kozel přeswědčeny, po tym zo je hłowny wuběrk braniborskeho sejma minjenu srjedu přisłušnosć dalšich 18 komunow a dźesać wjesnych dźělow dweju gmejnow w tamnišim serbskim teritoriju zwěsćił. Tež w Budyskim a Zhorjelskim wokrjesu je hišće dosć jednanskeje po­trjeby. „To měło politisce zamołwitym w Sakskej přiležnosć być, wo mjeńšinopolitiskim połoženju w serbskim sydlenskim rumje swobodneho stata rozmyslować“, piše wón w nowinskej zdźělence.

To a tamne (15.05.17)

póndźela, 15. meje 2017 spisane wot:

Z traktorom do Pětrohroda podać chce so jako „Trecker-Willi“ znaty rentnar z Delnjeje Sakskeje. Ze swojim runje 18 km/h spěšnym traktorom z małym by­dlenskim připowěšakom chce 81lětny Winfried Langner sobotu wotjěć. Za jězbu tam a sem planuje štyri měsacy. Dotalne ekstremne jězby ze 56 lět starym traktorom su legendarne: Lěta 2015 poby­ wón z nim na sewjernym kónčku Norwegskeje, 2013 na Mallorce.

Ze 14 lětami dostudował je hólc w staće USA Texasu. Minjenu sobotu přepo­dachu jemu diplom. Carson Huey-You je najmłódši student, kiž je hdy na Texas Christian Universtity studij wuspěšnje zakónčił. Jeho hłowny předmjet bě fy­zika, připódla studowaše hišće chinšćinu a matematiku. Hólc bě hižo z dwěmaj lětomaj­ čitać započał a jako dźesaćlětny złoži maturu.

Pjatnaće miliardow je dosć

pjatk, 12. meje 2017 spisane wot:

Berlin (dpa/SN): Najebać přidatne dawkowe dochody stata 54 miliardow eurow hač do lěta 2021 chce CDU dawkipłaćerjam a předewzaćam dawkowe wolóženja we wobjimje najwjace 15 miliardow eurow wot lěta 2018 přizwolić. Tole je frakciski šef Volker Kauder medijam zdźělił. Wotpowědne zakonske zakłady chcedźa po wólbach zwjazkoweho sejma zdźěłać. Tak na to mysla, małym a srěnim předewzaćam dawki spušćić.

Bamž wopyta městno zjewjenja

Fátima (dpa/SN). Bamž Franciskus je so składnostnje 100. róčnicy zjewjenja swjateje Marije do portugalskeje Fátimy podał. W měsće z runje 11 500 wobydlerjemi běchu so hižo dopołdnja dźesaćitysacy ludźi zhromadźili, zo móhli bamža witać, kaž powěsćernja dpa rozprawja. Dźensa rano bě portugalski statny prezident Marcelo Rebelo de Sousa bamža přijał. Po katolskej wěrje bě so swj. Marija wot 13. meje 1917 w Fátimje třom dźěćom cyłkownje šěsć króć zjewiła.

DJV: Žurnalistku pušćić

Wobšěrnu wustajeńcu wo žiwjenju a skutkowanju prěnjeho sakskeho swjateho, Bena­ Mišnjanskeho, pokazuja wot dźensnišeho na hrodźe w Mišnje. Přehladka „Ein Schatz­ nicht von Gold“ składnostnje reformaciskeho jubileja wopřijima relikwije,­ insignije a dokumenty patrona Drježdźansko-Mišnjanskeho biskopstwa. Zamołwići su 210 eksponatow z kraja a wukraja znosyli, mjez druhim tele ryzwo. Biskop­ Beno bu w lěće 1523 swjatoprajeny. Foto: dpa/Sebastian Kahnert

CDU socialdemokratow přesćahnyła

pjatk, 12. meje 2017 spisane wot:
Düsseldorf (dpa/K/SN). Krótko do wólbow krajneho sejma w Sewjerorynsko-Westfalskej je CDU we woprašowanjach SPD přesćahnyła. Křesćanscy demokraća maja dypk wjac hač socialdemokraća. Na prašenje, koho chcyli za ministerskeho prezidenta, faworizuje 45 procentow nětčišu premierku Hanneloru Kraft (SPD), jeje wužadarja Armina Laschera (CDU) 38 procentow. Prašenje koalěrowanja je tema hač do kónca. Dokelž Zelenym njekiwa wjac hač sydom procentow, nima čerwjeno-zelena koalicija perspektiwy. Tež za koaliciju SPD-FDP njeje wuhladow, Zwjazk CDU-FDP by so docpěć hodźał, by-li CDU socialdemokratow skónčnje atakowała.

Trump Comeyja wotbyć chcył

pjatk, 12. meje 2017 spisane wot:
Washington (dpa/K/SN). Prezident USA Donald Trump kładźe nětko wažnosć na to,­ zo je direktora FBI Jamesa Comeyja ze swojeje wole ze zastojnstwa wuhnał. Do toho bě wón wudawał, zo je sćěhował doporučenje justicneho ministerstwa. W interviewje z telewiziju NBC Trump rjekny: „Comeyja chcych w kóždym padźe­ wotbyć.“ Tohodla je so iniciatiwy jimał a „naduwaka a wupěraka“ pušćił. Z jasnymi słowami Trump twjerdźenje wuwróća, zo je jeho wólbnobojowy team zwiski z Moskwu měł. „Mjeze mnu, mojej kampanju a Rusami njebě žanych tajnych dojednanjow.“ Zdobom wón po­twjerdźi, zo Rusojo prezidentske wólby njejsu někak wobwliwowali.

Ludźo maja nós połny

pjatk, 12. meje 2017 spisane wot:
Mócna demonstracija 30 000 ludźi za­wčerawšim, srjedu, w Praze dopokazuje, zo maja Češa wot politiskeje ćahańcy w swojim kraju nós połny. Na Wjacławskim naměsće demonstrowachu přećiwo financnemu ministrej Andrejej Babišej a přećiwo prezidentej Milošej Zemanej, podpěraćelej Babiša. Tež w Brnje a Plzenje dźěchu ludźo na dróhu. Na transparentach mjez druhim napominachu „Wustawa steji nad Zemanom“. Na te wašnje woni­ šwikachu, zo so prezident přibě­rajcy aktiwnje do politiki tyka, byrnjež po wustawje­ jenož reprezentatiwne nadawki měł: Dny dołho so wón spjećuje Babiša pušćić, kaž bě sej to ministerski prezident Bohuslav Sobotka žadał. Nětko je Zeman najprjedy raz na wopyće w Chinje. Hakle po tym chce wón wo tym rozsudźić. To bliži so nowe mjerzanje: Sobotka hižo rozmysluje, Zemana na wustawowym sudnistwje wobskoržić. Marko Wjeńka

Chróšćan Šulerjo

nowostki LND