Lěwicarjo w SPD: Wótry mječ

srjeda, 17. januara 2018 spisane wot:

Berlin (dpa/SN). Zhromadne dźěło unije a SPD po dwěmaj lětomaj přepruwować móže z wida lěwicarja w SPD Matthiasa Mierscha tež we wulkej koaliciji rozdźěle wujasnić. „To móže wótry mječ być“, wuzběhny rěčnik Parlamentariskich lěwicarjow SPD dźensa rano w sćelaku Deutschlandfunk, hdźež wabješe zdobom za to, koaliciske jednanja zahajić. Tak hodźało so pokazać, što bu docpěte a što nic. Wobdźělnicy předrozmołwow běchu so na to hižo dojednali.

Přećiwo Skupinje Freital

Drježdźany (dpa/SN). W terorowym procesu­ přećiwo prawicarskoekstremnej Skupinje Freital je zwjazkowe rěčnistwo dźensa na wyšim krajnym sudnistwje Drježdźany swój pledoajej zahajiło. Wone sydom mužam a jednej žonje mjez druhim wumjetuje, zo su teroristiski cyłk wutworili, mordarstwo pospytali a eksplozije rozbuchliny zawinowali. Kaž we wobskóržbje rěka, chcychu woni klimu stracha a represije šěrić.

Hromadźe z dalšimi regionami

Přejara wotwisny

srjeda, 17. januara 2018 spisane wot:
Zhorjelc (dpa/SN). Podłu Nysy su tuchwilu sta dźěłowych městnow wohrožene. „Tohodla trjebamy za Łužicu nětko plan B – a dyrbimy so na swoje sylnosće koncentrować“, rjekny Heike Zettwitz, decernentka w Zhorjelskim wokrjesu, powěsćerni dpa. Partnerow widźi wona w swobodnym staće, Zwjazku, Europskej uniji­ kaž tež Braniborskej. Nowa strukturna politika za wjesny rum trjeba najručišo wutwar spěšneho interneta kaž tež lěpše wobchadne přiwjazanje po dróze a kolijach k wulkim hospodarskim centrumam. Nimo toho wuwiće pokazuje, zo ma region přemało swójskich firmow a je přejara wotwisny wot wulkich koncernow, Zettwitz wuzběhny. Přikładaj stej połoženje pola Siemensa a Bombardiera w Zhorjelcu, we wagonowni w Niskej kaž tež zwrěšćena inwesticija w Rózborku.

Köpping za dalšu wuměnu

srjeda, 17. januara 2018 spisane wot:

Drježdźany (dpa/SN). Sakska ministerka za integraciju Petra Köpping (SPD) so za to wupraja, wjele lět wobstejace mě­šćanske partnerstwa mjez wuchodnej a zapadnej Němskej znowa wožiwić. To samsne płaći za styki šulow a towarstwow, rjekny Köpping w Drježdźanach. Wažne, zo sy w tymle prašenju wćipny. Tež wuměnu šulerjow mjez wuchodom a zapadom, kaž bě to durinski minister za kubłanje Helmut Holter (Lěwica) namjetował, ma wona za zmysłapołne. To móhło pomhać so lěpje zeznać a z respektom mjez sobu wobchadźeć.

„Znowazjednoćenje bě wulke zbožo w němskich stawiznach. Na to smy minjene 27 lět trochu pozabyli“, Köpping wobžaruje. Na wuchodźe a zapadźe su so klišeje wo „tych tamnych“ zahnězdźili, štož so młódšim generacijam dale dawa a towaršnostnu zhromadnosć wohroža.

Trjebamy změnu perspektiwy

srjeda, 17. januara 2018 spisane wot:

W Drježdźanskej cyrkwi Našeje knjenje chcedźa wo přichodźe rěčeć

Drježdźany (dpa/SN). Załožba Drježdźanskeje cyrkwje Našeje knjenje chce ze swojim lětušim forumom pod hesłom „Hdyž so Će Twoje dźěćo jutře praša ...“ do přichoda zhladować. „Hdyž so dźěći prašeja, to dorosćenym častodosć dych wotrazy“ praji farar mjenowaneje cyrkwje Sebastian Feydt k pozadkam jutře zahajaceho so zazběhoweho podija w Drježdźanach. Fenomen mjelčenja chcedźa přewinyć a wotmołwy namakać, kotrež generaciju rozsudźerjow daloko přesahuja. „Mamy ćeže, prawe wotmołwy na aktualne problemy namakać, dokelž na dołhodobne wuskutki swojich rozsudow njemyslimy.“ Tole pokazuje so w pobrachowacym dalewuwiwanju demokratiskich strukturow, w pobrachowacym dialogu mjez nabožinami, we wobchadźe ze zemskimi pokładami a w někotrych wěstotnopolitiskich prašenjach. „Trjebamy změnu dotalneje perspektiwy.“ Dźe wo dołhodobne sćěhi tuchwilnych zasadnych politiskich rozsudow.

Opel njepřińdźe

srjeda, 17. januara 2018 spisane wot:
Rüsselsheim (dpa/SN). Awtotwarc Opel so z pjenježnych přičin na Mjezynarodnym awtowym salonje w Genfje w měrcu njewobdźěli, kaž wotnožka francoskeje skupiny PSA w Rüsselsheimje zdźěla. Prawdźepodobnje liča ze snadnym za­jimom kupcow, ćim bóle, dokelž nimaja žadyn nowy model w poskitku.

To a tamne (17.01.18)

srjeda, 17. januara 2018 spisane wot:

Swoju woblubowanu tydźensku hru bingo­ smědźa w jednej z Kölnskich starownjow dale hrać, kaž rěčnica města zdźěli. Hru su přetorhnyli, po tym zo běchu medije wo móžnej ilegalnej loteriji rozprawjeli. Zamołwići pak su hladarni mjeztym wobswědčili, zo snadne sumy mjez 50 centami a jednym eurom zakoń wo loteriji njeranja. Z pjenjezami finan­cuja seniorojo myta kaž šokolodu.

Tworjace wuměłstwo a joga zwjazać móža zajimcy w galeriji města Sindelfingen pola Stuttgarta we wobłuku wustajeńcy „Akcija a molerstwo“. Hač do 1. měrca smědźa tam kóždy štwórtk darmotnje joga pěstować, pod nawodom wučerki. „Zaměr jogi je, zo na druhe mysle přińdźeš“, rjekny kuratorka Madeleine Frey, kotraž bě sej akciju wumysliła. „Wuměłstwo ma ludźi pohnuć, z hinašimaj wočomaj na swět hladać.“

Wjele njerozsudźenych w SPD

wutora, 16. januara 2018 spisane wot:

Düsseldorf (dpa/SN). Do planowaneho wothłosowanja stronskeho zjězda SPD wo wulkej koaliciji widźi krajny předsyda sewjerorynsko-westfalskeje SPD Michael Groschek hišće wulku njewěstosć w swojej stronje. „Mamy čłonow, kiž praja haj, a tajkich, kotřiž praja ně. Mjez nimi pak je wulki dźěl dwělowarjow a njerozsudźenych“, rjekny politikar SPD dźensa w rozhłosu. Groschek bě so wčera zhromadnje z předsydu strony Martinom Schulzom w Dortmundźe za nowe jednanja z uniju zasadźał.

PLO: Připóznaće Israela cofnyć

Ramallah (dpa/SN). Centralna rada palestinskeje wuswobodźerskeje organizacije PLO je so hladajo na zwadu wo Jerusalem za to wuprajiła, připóznaće stata Israela zaso cofnyć, doniž njeje Israel stat Palestinjanow připóznał. PLO bě Israel 1993 we wobłuku zahajeneho měroweho procesa připóznała. Prezident Palestinjanow Mahmud Abbas šwika w tym zwisku připóznaće Jerusalema jako stolicu Israela přez prezidenta USA Donalda Trumpa jako­ „plistu lětstotka“.

Rumunski premier wotstupił

K zahajenju swojeje mjeztym 22. wukrajneje jězby je bamž Franciskus wčera wječor do chilskeje stolicy Santiaga dolećał. Na lětanišću­ witaše jeho socialistiska prezidentka Michelle Bachelet. Po puću do města witachu bamža syły ludźi. Z městnami pak dóńdźe tež k protestam. Dźensa planowachu wulku Božu mšu ze 400 000 wobdźělnikami. Foto: dpa/Luis Vargas

Seehofer ma zrozumjenjeza debatu w SPD

wutora, 16. januara 2018 spisane wot:

Kiel/Mnichow (dpa/SN). Městopředsyda SPD Ralf Stegner po swójskich wuprajenjach z tym liči, zo zwjazkowy zjězd přichodnu njedźelu w Bonnje z wjetšinu za zahajenje koaliciskich jednanjow z CDU a CSU hłosuje. „Při­wšěm budźe to ćežko, dokelž mam kritiku za woprawnjenu“, rjekny schleswigsko-holsteinski krajny předsyda w Kielu. Hladajo na nowu wulku koaliciju wostawa wón dale skeptiski, kaž rjekny. W zwisku z wuslědkami sonděrowanja pak so wudani dale jednać. Dojednane polěpšenja pak su jeno zwoprawdźomne, je-li­ SPD w knježer­stwje zastupjena, Stegner potwjerdźi.

Dobyćerjo wubědźowanja zwěsćeni

wutora, 16. januara 2018 spisane wot:

Budyšin (SN). Wosebita komisija je wčera w Budyšinje mjeztym 3. koło wubědźowanja „Rěčam přichilena komuna – Serbska rěč je žiwa“ wuhódnoćiła a dobyćerjow wuzwoliła. Cyłkownje 14 městow a gmejnow je so tónkróć na nim wobdźěliło. To je runje telko kaž w minjenymaj přeběhomaj, rjekny Marja Michałkowa, předsydka Rady za serbske naležnosće Sakskeje, našemu wječornikej. Čłonojo rady su runje tak z čłonom komisije kaž wšitcy regionalni rěčnicy Domowiny. Wubědźowanje traje mjeztym 16 lět.

Posudźowali su wobdźělnikow w třoch kategorijach: Do prěnjeje skupiny słušeja tři wobdźělene města, a do druheje pjeć gmejnow, kotrež leža wosrjedź serbskeho sydlenskeho ruma. Třeća skupina wobsteji ze šěsć dalšich dwurěčnych łužiskich komunow.

Dobyćerjow chcedźa 2. februara w Slepom mytować, kaž Marja Michałkowa připowědźi. Wona bě wubědźowanje loni w februaru zhromadnje z prezidentom Sakskeho krajneho sejma Matthiasom Rößlerom zahajiła.

Chróšćan Šulerjo

nowostki LND