Strowota njeje samozrozumliwa. Kóždy je wjesoły, hdyž ju ma. Što pak móžeš za swoju strowotu činić? Z tym zaběra so serija Serbskich Nowin, za kotruž wjacori awtorojo pisaja. (1)
Jako wukubłana pedagogowka za dźiwje rostliny a hojenske zela móžu jasnje wobkedźbować, zo so dźeń a wjace ludźi přirodnišemu a naslědnemu žiwjenju přiwobroća. Woni wurywaja zaso starodawne nazhonjenja z wědy swojich prjedownikow a so wědomje rozsudźeja, wužiwać, štož bjezposrědnje na łuce a w lěsu rosće. Něhdy, do kultiwěrowanja našeje krajiny, běchu dźiwje rostliny a zela esencielne za strowotu kmjenow a domjaceho skotu. Tež dwě generaciji wróćo myslo dopomina so něchtóžkuli na hojenske zelo, kotrež staj dźěd a wowka wosobinsce wšědnje wužiwałoj.






