Łaz (AK/SN). Składnostnje 150. posmjertnych narodnin Jana Haješa (1873–1960) je spěchowanske towarstwa Łazowskeho Domu Zejlerja a Smolerja minjeny pjatk na serbskeho překupca a narodneho prócowarja spominało (SN informowachu). Něhdźe 35 wopytowarjow je wo swójbnych korjenjach Haješa a jeho powołanskim skutkowanju zhoniło. Młody twarc instrumentow Philipp Heim z Bjedrichec je wječor tež ze serbskimi štučkami hudźbnje wobrubił. Předsyda spěchowanskeho towarstwa Reinhardt Schneider rozłoži historiske wobrazy.
Werner Thomas rysowaše žiwjenje a skutkowanje Haješa. Z Lipin pochadźacy so wón po wojerskim času a dźěle w Drježdźanach 1904 do Łaza nawróći. Tu natwari wón wikowanišćo, kotrež je tež wobydlerjow zastarało. Po Druhej swětowej wójnje wutwori wón tak mjenowane kompenzaciske wikowanje. Mjez druhim je wón len na tekstilije a tobakowe łopjena na cigarety a cigary zaměnił. Hospozy móžachu sej pola Haješa druhdy płat bjez trěbnych znamkow wobstarać.