Serbske Nowiny wudawaja so w Domowina-Verlag GmbH Ludowym nakładnistwje Domowina
Jednaćel: Syman Pětr Cyž
Ludowe nakładnistwo Domowina tzwr spěchuje Załožba za serbski lud, kotraž dóstawa lětne přiražki z dawkowych srědkow na zakładźe hospodarskich planow, wobzamknjenych wot Němskeho zwjazkoweho sejma, Krajneho sejma Braniborskeje a Sakskeho krajneho sejma.
Šefredaktor a zamołwity redaktor w zmysle
nowinarskeho zakonja: Marcel Brauman 577 232/233 Wyša redaktorka: Bianka Šeferowa 577 230
tel.: 03591 577 232 faks: 03591 577 202 e-mail: www.serbske-nowiny.de
Adresa redakcije a nakładnistwa: Sukelnska 27, 02625 Budyšin
Adresse der Redaktion und des Verlages: Tuchmacherstraße 27, 02625 Bautzen
Serwis za abonentow: 577 263
Předań nawěškow: Jadwiga Šołćic 577 220 e-mail:
Ćišć: DVH Weiss-Druck GmbH & Co. KG, Lejnjanska 14, 02979 Halštrowska Hola, wjesny dźěl Hory
Vertriebskennzeichen: 2 B 2560 B
Wopačny muzej za padustwo wupytał je sej 35lětny muž w Diusburgu. Muž bě njedźelu rano wokno muzeja rozbił a so do njeho zadobył. Při tym zaskoči alarmowa připrawa. Policija na to twarjenje wobstupi a paducha zaja. W nachribjetniku podhladneho namakachu zastojnicy grat za padustwo, ale žanu rubiznu. To wšak by tež wobćežne było: Muzej je specializowany na wulke a ćežke skulptury. Paduch drje měrješe so na muzejowu kasu. Ta pak bě zrumowana.
W pjanosći z trašawku wokoło so třěleli su třo mužojo w Berlinje. Na to přijědźe specialny komando policije do štwórće Prenzlauskeje hory, po tym zo běchu wobydlerjow wobrónjenych na balkonje wuhladali. Zastojnicy so namócnje do bydlenja zadobychu a muži w starobje 63, 34 a 19 lět zajachu. W bydlenju namakachu pistole, municiju a nože.
Běła Woda (CK/SN). Na čole třećeho najwjetšeho města Zhorjelskeho wokrjesa budźe w přichodźe žona stać: W druhim wólbnym kole je so wčera 42,8 procentow wolerjow za Katju Dietrich jako nowu wyšu měšćanostku rozsudźiło. Čłonka SPD, kotraž hakle dwě lěće w měsće bydli a w Sakskej agenturje za strukturne wuwiće dźěła, bě so swojeje funkcije předsydki měšćanskeho zwjazka strony wzdała a jako njewotwisna kandidatka nastupiła. Wona naslěduje Torstena Pötzscha (wolerske zjednoćenstwo „Klartext“), kiž po dwěmaj wólbnymaj periodomaj ze strowotnych a wosobinskich přičin hižo kandidować nochcyše.
Kandidatka „Klartext“ Swantje Schneider-Trunsch (37,3 procenty) je drje hišće w prěnim wólbnym kole 1. požnjenca z 35,3 procentami najwjac hłosow dóstała. Dokelž njeje nichtó absolutnu wjetšinu docpěł, dyrbjachu Běłowodźenjo druhi raz wolić. Tehdom je 30 procentow kandidata AfD Davida Kreiselmeiera woliło, wčera pak jenož hišće 19,9 procentow. 12 772 ludźi měješe prawo, so na tutych wólbach wobdźělić. Nimale połojca (47,7 procentow) je prawo wužiła.
Erfurt (dpa/SN). Štyri tydźenje po wólbach krajneho sejma su CDU, BSW a SPD dźensa prěnje sonděrowanske rozmołwy zahajili. Při tym chcychu wodźacy zastupnicy třoch stron móžnosće zhromadneje knježerstwoweje koalicije pruwować. Sonděrowanja su zakład móžnych koaliciskich jednanjow. W Durinskej bě AfD jako najsylniša móc z wólbow krajneho sejma wušła. Wona je sylniša hač CDU, kotraž pak na tym wobstawa, nowe knježerstwo wutworić směć. Roje ruskich trutow na Kijew
Kijew (dpa/SN). Ruska je ukrainsku stolicu Kijew minjenu nóc z rojemi bojowych trutow nadpadnyła. Truty bližachu so z wjacorych směrow, wojerske rozkaznistwo zdźěla. Ukrainske wójsko je wšitke truty wotwobarało. Po dotalnych informacijach njeje so nichtó zranił. Tež škody njejsu žane nastali. Na juhu Ukrainy je ruski lětacy objekt do industrijneje kónčiny zrazył a woheń zawinił. Na juhu Ukrainy je znowa k zasakłym wojowanjam z ruskimi jednotkami dóšło.
Čas korony předźěłać
Berlin (dpa/SN). W zwjazkowym sejmje chcedźa po informacijach nowin přichodnje wo tym wothłosować, zahajić proces zakaza AfD. Wotpowědnu próstwu podpěruja zapósłancy SPD, CDU/CSU, Zelenych a Lěwicy, nic pak cyłe frakcije. Zapósłancy AfD mjez druhim wumjetuja, zo chcyła wona swobodno-demokratiski zakładny porjadk Němskeje wotstronić a zo rani zasady čłowjeskeje dostojnosće.
Předsyda SPD Lars Klingbeil chcył so najprjedy raz fachowcow woprašeć. „To njeje politiske prašenje, ale juristiske“, wón rjekny. Wustawoškit měł pruwować, hač je nazběrany material dosahacy za zakaz politiskeje strony kaž AfD.
Wien (dpa/SN). Prawicarska FPÖ je wólby parlamenta w Awstriskej ze 29,2 procentomaj hłosow dobyła. Tole zdźěla nutřkowne ministerstwo kraja jako dotalny kónčny wuslědk wólbow. Dotalna strona zwjazkoweho kanclera ÖVP dyrbi so ze 26,5 procentami z druhim městnom spokojić. Konserwatiwna ÖVP je jědnaće procentow přirunujo z wólbami lěta 2019 přisadźiła. Samsny čas je FPÖ wo 13 procentow rozrostła.
Třeća najsylniša strona w Narodnej radźe, wulkej komorje parlamenta, je přichodnje SPÖ ze 21,1 procentom (-0,1). Liberalna strona Neos dósta dźewjeć procentow (+0,9). Zeleni, kotřiž su dotal z konserwatiwnymi knježili, docpěchu tónkróć jenož wosom procentow (-5,9). Małe strony kaž Piwowa strona abo komunistiska KPÖ wostachu jasnje pod w Awstriskej płaćacej mjezu štyrjoch procentow a njejsu tak hižo w parlamenće zastupjene. Předsyda dobyćerskeje FPÖ Herbert Kickl je tamne strony do koalicije namołwjał. Zwjazkowy kancler Karl Nehammer (ÖVP) tole wotpokazuje.