Chětro wopušćena skutkuje tele dny nakupowanska dróha Liman Caddesi w turkowskim měsće Kemer. Hdźež so w dowolowym času poprawom z turistami jenož tak mjerwi, je krizy w kraju a najnowšich naprawow turkowskeho knježerstwa dla nětko jara měrne. Mnozy su planowany dowol w Turkowskej krótkodobnje wotprajili. Foto: dpa/Marius Becker

Waršawa (dpa/SN). Knježerstwowi šefojo Visegrádskeje skupiny schadźowachu so dźensa we Waršawje, zo bychu wo přichodźe Europskeje unije po wotchadźe Wulkeje Britaniskeje z EU (brexit) wuradźowali. Dalša tema rozmołwow mjez Pólskej, Čěskej, Słowakskej a Madźarskej bě politika ćěkancam napřećo, zdźěli ministerska prezidentka Beata Szydło medijam. Wuchodne čłonske staty EU su dotal raznje přećiwo wukazanej kwoće ćěkancow w jednotliwych krajach.

Erdoğan postaja

štwórtk, 21. julija 2016 spisane wot:
Istanbul (dpa/K/SN). Po zwrěšćenym puču je prezident Recep Tayyip Erdoğan za Turkowsku nuzowy staw wuwołał. Wón móže nětko w dalokej měrje z dekretami knježić. Zakładne prawa kaž swobodu zhromadźowanja abo nowin móžne wotstronić abo wobmjezować. Němski wonkowny minister Frank-Walter Steinmeier (SPD) Turkowsku namołwi, nuzowy staw po móžnosći njerozšěrić.

Pjenjezy za Irak

štwórtk, 21. julija 2016 spisane wot:
Washington (dpa/K/SN). Mjezynarodna zhromadnosć chce Irak z pjenjezami podpěrać, zo by teroristisku milicu Islamski stat dale wróćo tłóčił. Na konferency we Washingtonje nazběrachu za to dwě miliardźe dolarow. Z pjenjezami ma so tež ćěkancam pomhać. Z połojcy kónčin, kotrež běchu islamisća zdobyli, buchu woni zaso wuhnaći, tak tež někotrych městow.

Přećiwo propagandźe

štwórtk, 21. julija 2016 spisane wot:
Berlin (dpa/K/SN). W boju přećiwo propagandźe teroristiskich organizacijow by zwjazkowy nutřkowny minister Thomas de Maizière (CDU) chcył, zo poskićerjo interneta sami za to zamołwitosć přewo­zmu, hdyž so w jich syćach złóstnistwa stawaja. Minister pak widźi tež ćeže. Poskićerjo powołuja so na swoju neutralnosć a na swobodu měnjenja. Často woni tež w Němskej njebydla.

To a tamne (21.07.16)

štwórtk, 21. julija 2016 spisane wot:

Wot dweju elefantow ze seršćowcom na běłu płachtu molowanej wobrazaj stej w zwěrjencu čěskeho Ústíja nad Labem na předań. Něšto mjeńši wobraz płaći 19 eurow, wjetši 33 eurow. Molowanje ma dwě lěpšinje: Zwěrjeći stej zaběranej a coologiska zahroda ma přidatne dochody. Te móža za slědźenja na polu chorosćow elefantow wužiwać. Z njewšědnej akciju chcedźa pokročować.

Njewšědnje mało dźěła měješe policija po padustwje w Nürnbergu: Skućićel ležeše we łožu wopora a kruće spaše. Po- družnik bě wčera wječor při durjach swojeho bydlenja wobškodźenja zwěsćił. Wšitcy kamory běchu přeborkane, a paduch we łožu ležo kruće spaše. Wobydler zazwoni policiju, kotraž 27lětneho paducha wubudźi. Dokelž steješe wón wočiwidnje pod wliwom drogow a bě zamyleny, dowjezechu jeho do psychiatrije.

Wo přichodźe Polakow rěčałoj

srjeda, 20. julija 2016 spisane wot:

Waršawa/London (dpa/SN). Pólska ministerska prezidentka Beata Szydło a britiska premierministerka Theresa May stej telefonisce wo poćahach wobeju krajow po brexiće rěčałoj. Tema běchu tež prawa w Jendźelskej bydlacych Polakow po wotchadźe kraja z Europskeje unije, kaž Waršawska kenclija zdźěli. Szydło bě na to pokazała, zo dyrbjał London tež po brexiće zajimy Polakow w kraju zakitować. We Wulkej Britaniskej bydli a dźěła mjeztym wjace hač poł miliona Polakow.

Předsydstwo wotprajene

London (dpa/SN). Wulka Britaniske njepřewza kaž planowane w druhej połojcy 2017 prezidentstwo rady EU. Tole je britiska premierministerka Theresa May prezidentej rady Donaldej Tuskej telefonisce připowědźiła, kaž z Londona zdźěleja. Tusk je jeje rozsud pječa witał. Předsydstwo rady EU so połlětnje měnja. Wulka Britaniska by je po planje klětu w juliju přewzać měła. Po připowědźenym brexiće pak je to ćežko předstajomne.

Nečasa wobskoržili

Braniborska ministerka za wědomosć Martina Münch (SPD, nalěwo) je dźensa zhromadnje z generalnym direktorom Załožby pruskich hrodow a parkow Hartmutom Dorgerlohom w Podstupimje zakładny kamjeń za nowe centralne składźišćo wuměłskich twórbow połožiła. Twar z 5 000 kwadratnymi metrami płoniny ma klětu hotowy być. Dotal maja sydom wšelakich składow. Foto: dpa/Wolfram Kastl

Trump jako kandidat nominowany

srjeda, 20. julija 2016 spisane wot:
Cleveland (dpa/K/SN). Konwent republikanow je Donalda Trumpa oficialnje jako kandidata na prezidentstwo USA nominował. Z ceremonielnym wothłosowanjom nažnja politiski nowačk-miliardar dźens w nocy trěbnu wjetšinu delegatow. Zo wón jutře nominowanje přiwozmje, ma so za wěste. Z aklamaciju powoła konwent guwernera Indiany Mika Penca za wiceprezidenta. Srjedź nowembra nastupi Trump prawdźepodobnje přećiwo něhdyšej ameriskej wonkownej ministerce Hillary Clinton, kotruž konwent demokratow na nowy tydźeń zawěsće za kandidaturu znominuje. W Clevelandźe su ju republikanojo hižo jako „arcynjepřećelku“ wočornjeli.

Johnson ma wulke plany

srjeda, 20. julija 2016 spisane wot:
London (dpa/K/SN). Po wotchadźe z Europskeje unije budźe Wulka Britaniska hišće wjetšu swětowopolitisku rólu hrać hač hdy prjedy. To měni jeje nowy wonkowny minister Boris Johnson. „Chcu, zo sčinimy z Wulkeje Britaniskeje hišće wu- znamniši globalny narod“, rjekny wón wčera po rozmołwje z ameriskim wonkownym ministrom Johnom Kerryjom. Wobaj wuzběhnyštaj ekskluziwnosć poćahow mjez USA a Zjednoćenym kralestwom. Němski wonkowny minister Frank-Walter Steinmeier (SPD) zwurazni po swojim zetkanju z Kerryjom wo Sy­riskej, zo haji wón z Johnsonom najebać zludanosć brexita dla profesionelny dźěłowy poměr.

Chróšćan Šulerjo

nowostki LND