Bohaće wobdarjeny a zbožowny nawróći so tutón pachoł z centrale pomocneje organizacije Somos, njewotwisneje institucije, kotraž wojuje přećiwo hłodej na swěće, do štwórće chudych Jardim Gramacho w brazilskim měsće Duque de Caxias w regionje Rio de Janeiro. Ze swojimi darami pomocnicy spytaja, trochu wjesela a nadźije zbudźić. Foto: dpa/Bruna Prado

UNO: Syriska před wužadanjemi

póndźela, 16. decembera 2024 spisane wot:
Damaskus (dpa/SN). Wurjadny pósłanc UNO Geir Pedersen widźi najebać pozitiwneje nalady w Syriskej hišće wjele zadźěwkow. Wuwiće w kraju zbudźa „wulke nadźije, wšitcy pak wěmy, zo leži před nami hišće tójšto wužadanjow“, rjekny Pedersen na swojim wopyće w Damas­kusu. Změny po powalenju mócnarja Bashara al-Assada su „hoberske“. Po měnjenju Pedersena steja zamołwići nětko před nadawkom, kraj na prawy puć wjesć, kotryž wšitkich Syričanow zapřija. To woznamjenja wožiwjenje hospodarstwa, kónc sankcijow a wobšěrnu humanitarnu pomoc. Połoženje w Syriskej bě dźensa tež tema zeńdźenja wonkownych ministrow EU w Brüsselu. Při tym dźěše wo pomoc při stabilizowanju kraja.

Voigt ministrow pomjenował

póndźela, 16. decembera 2024 spisane wot:
Erfurt (dpa/SN). Nowy ministerski pre­zident Durinskeje Mario Voigt (CDU) je ministerki a ministrow swojeho knježerstwa pomjenował. Předewzaćelka Colette Boos-John nawjeduje přichodnje durinske ministerstwo za hospodarstwo, ratarstwo a wjesne kónčiny. Minister za kubłanje budźe wučer a zapósłanc CDU Christian Tischner. Juhodurinska zapósłanča CDU Beate Meißner nawjeduje wotnětka ministerstwo za justicu, migraciju a škit přetrjebarjow. Krajna předsydka BSW Katja Wolf je nowa financna ministerka. Georg Maier (SPD) wostanje nutřkowny minister. Mario Voigt na­wjeduje koaliciju CDU, BSW a SPD bjez wjetšiny w parlamenće a bě so minjeny pjatk z hłosami Lěwicy za ministerskeho prezidenta wuzwolić dał.

Scholz chce prašenje dowěry stajić

póndźela, 16. decembera 2024 spisane wot:

Berlin (dpa/SN). Dobre tři lěta po tym, zo je Olaf Scholz (SPD) zastojnstwo zwjazkoweho kanclera nastupił, chcyše wón dźensa w zwjazkowym sejmje prašenje dowěry stajić, zo by nowowólby sejma 23. februara 2025 nastorčił. Powołujo so na artikl 68 wustawy chcyše wón zapósłancow prosyć, jemu dowěru wuprajić.

Njedyrbjał-li wón žanu wjetšinu w sejmje dóstać, chcyše so wón bjezposrědnje na to do hrodu Bellevue podać a zwjazkowemu prezidentej Frankej-Walterej Steinmeierej namjetować, zwjazkowy sejm rozpušćić. Powšitkownje z toho wuchadźachu, zo Steinmeier 28. septembra 2025 planowane wólby zwjazkoweho sejma na 23. februar přestorči.

Zo Scholz na kóncu tola hišće přećiwo swojej woli wjetšinu 367 hłosow dóstanje, je tak derje kaž wuzamknjene. Po pušćenju financneho ministra Christiana Lindnera (FDP) nawjeduje Scholz mjeńšinowe knježerstwo SPD a Zelenych. Zo njeby wón z hłosami AfD tole hišće wjetšinu hłosow dóstał, chcedźa so Zeleni při wothłosowanju hłosa wzdać.

Zeleni wo Kretschmera njerodźa

póndźela, 16. decembera 2024 spisane wot:

Njejasne poměry do wólbow sakskeho ministerskeho prezidenta

Drježdźany (dpa/SN). Sakscy Zeleni ­wo ministerskeho prezidenta Michaela Kretsch­mera (CDU) hižo njerodźa a nochcedźa při toho planowanym wu­zwolenju zajutřišim, srjedu, za dotalneho mějićela zastojnstwa hłosować. We wozjewjenym stejišću wopodstatnjeja Ze­leni to wosebje z wuskim časowym ­planom. Kretschmer bě so hakle minjeny pjatk z wjacorymi načolnymi kandidatami Zwjazka 90/Zelenych zetkał.

„Wězo smy zwólniwi, wo rjadowanych poměrach rěčeć. To běchmy tež minjenych 104 dnjow po wólbach“, w stejišću rěka. W běhu pjeć dnjow pak njeje to prosće móžne. Za spušćomny zakład trjebamy zwólniwosć wobeju stronow. „Tak krótko do wólbow bjez kóždeho plana rozmołwy zahajić, njepokazuje runjewon na chutnu wolu, za zhromadnosćemi pytać. Pod tutymi wuměnjenjemi njemóže ­ministerski prezident z hłosami frakcije Zelenych ličić.“ CDU podawa so 18. decembra „bjez jasneje wjetšiny ze stron demokratiskich stron do wólbow“.

Žana hańba wjace

póndźela, 16. decembera 2024 spisane wot:
Sćěhuješ-li dźensniše rozprawnistwo medijow wo Durinskej, zdawa so wšitko zaso w porjadku być. Nowy ministerski prezident Voigt je ministrow powołał a dźěło knježerstwa zahajił. Nichtó wjace wo tym njerěči, zo smy minjeny pjatk w Erfurtskim krajnym sejmje něšto dožiwili, štož nima w stawiznach CDU swojeho runjeća: Mario Voigt je so z hłosami SPD, BSW a na kóncu samo Lěwicy do zastojnstwa wolić dał. CDU, kotraž je něhdy we wuchodnych krajach z absolutnej wjetšinu knježiła, so ničeho wjace njehańbuje, jenož zo by knježiła. Njerěču ani wo wobzamknjenju CDU z lěta 2018, kotrež koalicije a zhromadne dźěło z Lěwicu zakazuje. Myslu w prěnim rjedźe na wolerjow, kotřiž su cyle wědomje CDU nakřižowali, dokelž jeje hódnoty zastupuja a stronje dowěrja. Woni su drje CDU wolili, dóstanu pak lěwicarske knježerstwo. Hdyž politikarjo swojich wolerjow dale takle přeradźa, móžemy při přichodnych wólbach hnydom doma wostać. Marko Wjeńka

Tysacy na mosće nad Nysu spěwali

póndźela, 16. decembera 2024 spisane wot:
Přewšo impozantny wobraz skićeše so minjenu sobotu na Zhorjelskim pomjeznym mosće nad Nysu mjez Němskej a Pólskej: Tójšto ludźi je namołwje organizatorow sćěhowało a so na zhromadnym adwentnym spěwanju na mosće wobdźěliło. Zhromadnje z chórami regiona zaspěwachu hodowne spěwy němsce, pólsce a jendźelsce. Po tutym puću sćelechu měrowy postrow do wšeho swěta. Samsny čas so na ­dohodownych wikach w Zhorjelcu z ludźimi jenož tak mjerwješe. Adwentne wiki tež lětsa zaso wopytowarjow z Němskeje a Pólskeje přićahuja. Mjez wopytowarjemi je tež tójšto Serbow, kotřiž sej rady do Zhorjelca wuleća. Foto: Jens Kaczmarek

To a tamne (16.12.24)

póndźela, 16. decembera 2024 spisane wot:

Wosamoćeny kófer na Kölnskich dohodownych wikach je so jako njestrašny wukopał. Policija namaka w nim jenož pěsk. Do toho běchu wčera adwentne ­wiki na Synowych wikach w Kölnje ewakuowali a wšu kónčinu zaraćili. Hižo sobotu dyrbjachu adwentne wiki na Kölnskim Rudolfowym naměsće podhladneho kófra dla ewakuować. Tež w nim namakachu jenož pěsk. Policija wšak nima žane zrozumjenje za tajke žorty.

Kuriozne misnjenje na jednej z Erfurtskich šulow: Wobydler wołaše policiju, po tym zo bě paduchow z retlemi w ruce wuhladał, kotřiž so na šulu měrjachu. ­Jako zastojnicy přijědźechu, paduši ani njećeknychu, ale so policistow zadźiwani prašachu, što wot nich chcedźa. Pozdatni paduši běchu sobudźěłaćerjo rjedźenskeje firmy a retle běchu chošća.

Tafle nimaja dosć žiwidłow

pjatk, 13. decembera 2024 spisane wot:

Osnabrück (dpa/SN). Najwjetši dźěl taflow w Němskej dyrbi hladajo na dale a wjace potrěbnych žiwidła sylnišo přidźělić. „Třećina taflow spyta, sej z ča­kanskimi lisćinami wupomhać, kotraž poněčim wotdźěłaja. 60 procentow dyrbi mnóstwo žiwidłow skrótšić, kotrež ludźom přewostaja“, rjekny předsyda třěšneho zwjazka taflow Andreas Steppuhn nowinarjam. Wón politikarjow namołwja, wjace přećiwo chudobje činić.

UNO: Syriska stabilna

Damaskus (dpa/SN). Po powalenju syriskeho wjelelětneho mócnarja Bashara al-Assada je so połoženje po posudku UNO w dalokich dźělach kraja stabilizowało. W kónčinach na sewjeru kraja wokoło Manbidsha dochadźa dale k wojowanjam, běrow UNO za nuzowu pomoc rozprawja. Tam maja rozprawy wo woporach wójnskich powostankow dla. Minjeny dny su ludźo minow dla žiwjenje přisadźili, mjez nimi dźěći. Jordaniska přihotuje wjeršk wo połoženju w Syriskej.

Zaso mortwi w Gazy

Hordźe so wojowarjo dobyćerskich milicow w Syriskej po powalenju režima mócnarja Bashara al-Assada ze swojimi brónjemi a chorhojemi před symbolemi kraja k foće zestupaja, kaž tule na kromje města Latakia. Po wšěm swěće so nadźijeja, zo je ­njewočakowany přewrót zdobom zazběh měrliweho přichoda Syriskeje a wšeho regiona. Foto: dpa/Umit Bektas

Chróšćan Šulerjo

nowostki LND