Kamjenc (BG/SN). Kamjenskemu publikumej staj so wčera skónčnje lawreataj spěchowanskeho a Lessingoweho myta 2021 Jasna Zajček ze Zhorjelca a intendant Düsseldorfskeho a bywši intendant Drježdźanskeho statneho dźiwadła Wilfried Schulz předstajiłoj. Rozmołwu, kotruž Michael Hametner moderěrowaše, su loni korony dla přesunyli.
Stawizny čłowjeka steja pod grawoćiwym křudom wójnow. To znowa čujomnje nazhonjamy, z nadpadom wójskow ruskeho prezidenta Putina na Ukrainu před wjace hač dwěmaj měsacomaj.
Wójna bě a je tež „wěčny“ předmjet dźiwadłow, hižo w antice so z njej w tragedijach a komedijach rozestajachu. Samo załožer serbskeje dramatiki Jakub Bart-Ćišinski (1956-1909) bě w swojej činohrě „Na hrodźišću“ (1880) krawne boje wo swobodu a wojerske zjednoćenje połobskich Słowjanow tematizował. K wuměłcam, kiž dramatisce třicećilětnu wójnu (1618-1648) swojoraznje wobswětlichu, słuša Friedrich Schiller (1759-1805), kotrehož dramatisku baseń „Wallenstein“ w třoch pokročowanjach k wusahowacym wjerškam dźiwadła liča – a to nic jenož w Němskej. Tónle kruch wulkeho wuměłstwa je so štwórtk do jutrow na deski Drježdźanskeho statneho dźiwadła „pozběhnył“. A to pod nawodom Franka Castorfa.
„Němskorěčny nakład bych za wunošny a za jara trěbny měł.“ Tak doporučach na kóncu swojeje recensije wo nowowudaću přewodnika „Serbske pomniki“ Trudle Malinkoweje, kotrež je LND w lěće 2019 wudało. Nětko wjetša, rozšěrjena a bohaće wuhotowana němskorěčna wersija přewodnika wo serbskich pomnikach a wopomnišćach předleži. Němski přewodnik je porno serbskim tež po wobjimje rozšěrjeny a ma wjace městnosćow a wopomnišćow.
W dźělu wo Hornjej Łužicy je wosom městnosćow wjace hač w serbskim z tehdy 64. Najbóle rozrostł je přehlad pomnikow Budyšina wot 14 na 23, předewšěm na Mikławšku. Nětko předstaja a wopisuja so wobšěrnje wosoby a poslednje wotpočinki w Kulowje 1751 rodźeneho biskopa Franca Jurja Loka jako přiwisnika rozswětlerstwa, poslednjeho serbskeho biskopa Jurja Łusčanskeho, rěčespytnika Filipa Rězaka, předsydy Maćicy Serbskeje Jakuba Skale a w dwójnym rowje pochowaneju duchowneju Mateja a Jakuba Kućanka.
Drježdźany (SN/bn). Etatowy a financny wuběrk Sakskeho krajneho sejma je na swojim wčerawšim posedźenju podpěranskim programam Sakskeho kultusoweho ministerstwa na dobro kultury a turizma w swobodnym staće dohromady wjace hač 35 milionow eurow přizwolił. Pjenjezy ma „Sakski fonds za přewinjenje sćěhow korony“ přewostajić. Něhdźe 30 milionow eurow je za podpěru kulturnišćow kaž tež kulturnych projektow a 5,6 milionow eurow za nowu směrnicu „Neustart Tourismus“ k dispoziciji.
Tak mjenowany pomocny paket za kulturu wopřijima štyri rozdźělne spěchowanske programy. We wobłuku směrnicy „Kulturerhalt“ chcedźa ze 16,7 milionami eurami „sćěhi pandemije direktnje złahodnić a dalšim škodam zadźěwać“, w zdźělence Sakseho statneho ministerstwa za kulturu a turizm rěka. Za program „Kulturland 2022 – Sakska jako jewišćo“ nałožuja 5,7 milionow eurow. Něhdźe samsnu sumu přewostaja za naprawy „Koronowe nuzowe pady kultura“. Za podpěru a spěchowanje wuměłstwa a kultury předewšěm we wjesnym rumje powyši swobodny stat srědki za Kulturnu załožbu Sakskeje wo 500 000 eurow na cyłkownje 1,5 milionow eurow.
Zhorjelski modowy label LABA chce we wobłuku swojeje lětnjeje kolekcije T-shirt z grafiku Hanki Krawcec (1901-1990) wudać. Jedna so wo drjeworězbu z 1970 lět, na kotrejž je žona z Varnsdorfa widźeć, hdźež je serbska grafikarka bydliła.