Šulerska nowina wušła
Budyšin. Na Budyskej Serbskej wyšej šuli je wušło dźensa prěnje wudaće šulerskeje nowiny pod titlom „Přestawka!“. Ideju k tomu měł je šuler 6. lětnika. Mjeztym skutkuje w skupinje młodych redaktorow pjeć šulerjow sobu. Mjez mnohimi přinoškami stej tež dwaj w serbskej rěči. Projekt podpěrujetej wučerce Sabine Demuthowa a Kerstin Klingnerowa kaž tež redaktorka Miriam Schönbach.
Serbowce na rěčnej olympiadźe
Ralbicy. Šulerce 8. lětnika Serbskeje wyšeje šule Ralbicy Davinia Brězanec a Nora Zahrodnikec stej so wuspěšnje za Saksku olympiadu rušćiny kwalifikowałoj. 3. meje pojědźetej wonej na wubědźowanje najlěpšich šulerjow-rušćinarow sakskich wyšich šulow do kultusoweho ministerstwa w Drježdźanach. Tam změjetej Ralbičanskej šulerce pisomne a ertne nadawki spjelnić.
Garbe Pakoßnicka přesćahnył
Wulki Wjelkow/Róžant/Hózk (SN/BŠe). Přijomne wjedro z temperaturami wokoło 20 stopjenjow a dosć spadkow wobradźeja ratarjam tuchwilu wulke wjeselo. „Wšitko běži po planje. Zastatk něhdźe połdra tydźenja móžachmy w běhu jenož někotrych dnjow nachwatać“, rozprawja jednaćel Wulkowjelkowskich agrarnych wudźěłkow Ronny Döke na naprašowanje. W minjenych lětach běchu ratarjo po jeho słowach trochu zapleńčeni a móžachu hnydom spočatk nalěća swoje pola wobdźěłać. Tole njebě lětsa hladajo na zymny měrc móžno. Apryl je nětko ćim lěpši. Wonkowne wuměnjenja kaž wjedro, wobstejnosće pódy a klima su so pozitiwnje wuskutkowali, tak zo móžachu ratarjo wokoło Wulkeho Wjelkowa a Radworja tele dny ječmjeń, wows, cokorowu rěpu a žonop, na přikład za Małowjelkowski zawod Develey, wusywać. „Zdobom sćěhuje přichodne dny hišće kukurica. To hraje nam wjedro woprawdźe do kartow“, jednaćel wuswětla. Tohorunja móžachu swoje hona optimalnje hnojić. Nětko přeje sej Ronny Döke mnoho słónca a dale temperatury wokoło 20 stopjenjow.
Drježdźany (SN/at). Juliana Kaulfürstowa a Dieter Redo staj lawreataj Zejlerjoweho myta 2018. Wo tym je sakska ministerka za wědomosć a wuměłstwo dr. Eva-Maria Stange (SPD) dźensa informowała. Sydomwosobowa jury je wobeju jeju wusahowaceho přinoška k wozrodźenju Slepjanskeje serbšćiny dla za wuznamjenjenje z mytom za serbsku rěč poručiła.
Za dalše dźesać lět je Hornjołužiska krajina hole a hatow biosferowy rezerwat UNESCO. Serbska nota je při tym wotpohladana.
Stróža (CK/SN). W juliju wočakuja w Domje tysac hatow w Stróži 100 000. hosća. Loni, w pjatym lěće wobstaća wopytowarskeho centruma w biosferowym rezerwaće Hornjołužiska hola a haty, zličichu 16 400 wopytowarjow. Na to su hižo tróšku hordźi, rjekny Torsten Roch. Zhladujo na lońše skutkowanje mjenowaše nawoda rezerwatneho zarjadnistwa jako přirunowanje Hórnikečansku energijowu fabriku. Lěta 1999 wotewrjeny industrijny muzej wopyta dotal 23 000 ludźi.
Siegen (dpa/SN). Při cyłoněmskej wulkoraciji přećiwo organizowanej cwólbje w bordelowym miljeju je policija dźensa wjace hač sto ludźi zajała. Při tym přesadźichu sydom wukazow zajeća, rěčnik zwjazkoweje policije w Siegenje zdźěli. Podhladnych nańdźechu předewšěm w přepytowanych bordelach a masažowych salonach. W mnohich padach maja podhlad, zo su potrjechene wosoby ilegalnje w Němskej. Zwjazkowy nutřkowny minister Horst Seehofer (CSU) rěčeše wo „po wšej Němskej splećenej syći“.
Wo problemach wuradźowali
Bad Schmiedeberg (dpa/SN). Ministerscy prezidenća wuchodoněmskich krajow su so dźensa w saksko-anhaltskim Bad Schmiedebergu zešli, zo bychu wo problemach krajow wuradźowali. Na zetkanju wočakowachu tež zwjazkowu kanclerku Angelu Merkel (CDU). Hižo do zetkanja žadaše sej braniborski ministerski prezident Dietmar Woidke (SPD) naprawy na dobro wuchoda, zo njeby so tuchwilna strukturna słabosć dale skrućiła. Tak dyrbjeli wjace zwjazkowych institucijow hač dotal we wuchodźe zaměstnić.
Marathon błyskačow