Z wudaća: pjatk, 12 awgusta 2022

pjatk, 12 awgusta 2022 14:00

Krótkopowěsće (12.08.22)

Škitne postajenja dale płaćiwe

Drježdźany. Tuchwilne aktualne škitne naprawy před koronu w Sakskej su dale płaćiwe. Sakske knježerstwo je wčera rjadowanja wo škiće před koronu hač do 10. septembra podlěšiła, zdźěli wčera Sakske ministerstwo za socialne. Tak je dale předpisane w zjawnym wobchadźe a w lěkarskich praksach medicinisku masku wužiwać. W hladarnjach je samo předpisane FFP2-masku wužiwać.

Znowa wuwinowany

Budyšin. Krajnoradny zarjad je bywšeho wjesnjanostu Njebjelčic Tomaša Čornaka znowa z wumjetowanjow w zwisku z rešeršowej skupinu Šadowic wuwinował. W pismje Čornakej, kotrež redakciji SN předleži, pisa wokrjes jako prawnisce dohladowanska instanca, zo njewuchadźa z toho, zo je so Čornak „wosobinsce wobohaćał. Tež njelegalne jednanje z wašeje strony njeje spóznać“, tak wokrjes.

Čěske zakitowanske plany

wozjewjene w: Krótkopowěsće
Hižo wjacore króć je Chróšćanske wjesne towarstwo Domizna wubědźowanje wo najrjeńšu žnjowu krónu Sakskeje dobyło. Wčera zetka so znowa něhdźe dwaceći čłonow towarstwa w starej gmejnskej sydarni, zo bychu trěbne žita za krónu přitřihali a do małych snopow wjazali, tak zo móhli krónu potom nawić. Foto: Feliks Haza

wozjewjene w: Towarstwa
pjatk, 12 awgusta 2022 14:00

Žadyn lóšt na horcu nazymu

Cordula Ratajczakowa

Kak móžemy pječa pačenu Budysku towaršnosć zaso zwjazać a „mazany“ image sprjewineho města změnić? Prašeni to, kotrejž nas hižo někotre lěta přewodźatej. Nětko spyta iniciatiwa Budyšin w zhromadnosći znowa problem rozrisać a přeprošuje pod hesłom „Lóšt na Budyšin“ na dialog.

wozjewjene w: Rozmyslowane
pjatk, 12 awgusta 2022 14:00

Wo přirodźe, winje a wjelku

Łužiska jězorina přeprošuje na dožiwjenja połnu nazymu

Zły Komorow (SN/BŠe). Łužiska jězorina njepřićahuje hosći jenož w lěću, ale tež w nazymje je kónčina zajimawy cil za wulěty. Wo tym swědči nowy internetny portal , na kotrymž dóstawaja zajimowani přehlad wo najwšelakorišich poskitkach. Portal zestajili su sobudźěłaćerjo turistiskeho zwjazka Łužiska jězorina. Předewšěm wěnuja so wšelakim přirodoškitnym arealam, kotrež su w kónčinje nastali. To wšak njeje samozrozumliwe, wšako je so krajina z pohórnistwoweje kónčiny přeměniła. Nětko móža sej wopytowarjo wuspěšnu metamorfozu wotkryć.

wozjewjene w: Hospodarstwo
pjatk, 12 awgusta 2022 14:00

Urbany přidych w stolicy Serbow

We wobłuku rjadu Budyskeho towarstwa Dźěłań dźeń „Kleinkunstwerk“ je wčera rapperka MC Anka wječor serbskeho hiphopa prezentowała. Mjez druhim předstaji wona připosłucharjam w kopatej połnej dźěłarni zarjadowarja na Sukelnskej spěwaj „Blada“ a „Battle of Lusatia“, nastatej w zwisku z projektom „Serbsko-waliziske přećelstwo“, hakle krótko do wustupa dokónčenu nowostku „Nightmare“ jako jenički přinošk w jendźelskej rěči, delnjo- a hornjoserbšćinu wopřijimacu adapciju ludoweje pěsnje „Mój luby dom“ kaž tež titulej Kolektiwa Klanki „Mróčele“ a sebjeironisce jako „naš one-hit-wonder“ připowědźeny „Družki“. Foto: SN/Hanka Šěnec

wozjewjene w: Kultura

Budyšin (SN/CoR). Na knižnej premjerje 69. zwjazka w rjedźe Spisy Serbskeho instituta móžeše nawodnica Budyskeje Smolerjec kniharnje Annett Šołćic wčera wječor předewšěm wědomostnikow witać – sobu awtorow zběrki „Minderheit – Macht – Natur. Verhandlungen im Zeitalter des Nationalstaats“ kaž tež dźensnišich a bywšich kolegow wčera knihu prezentowacych wudawaćelkow dr. Susanne Hozyny a dr. Jany Piňosoveje ze serbskeho slědźenišća. Zběrka je wuslědk projekta „Serbska Łužica“ – sony a rumy narodneje mjeńšiny wot 1918 hač do dźensnišeho“, kotryž bě historikarka Piňosová hromadźe z geografom Marcelom Langerom 2018 do 2020 přewjedła.

wozjewjene w: Kultura
pjatk, 12 awgusta 2022 14:00

Za dokumentami pytali

Washington (dpa/SN). Při přepytanju ležownosće bywšeho prezidenta USA Donalda Trumpa je zwjazkowa policija FBI tež za tajnymi dokumentami wo atomowych brónjach slědźiła. Hač su wotpowědny material namakali, njeje znate. Zastojnicy FBI běchu ležownosć Trumpa póndźelu wobsadźili a přepytali. Podawk je njesłyšany w stawiznach USA. Trump bě akciju jako „politiske přesćěhanje“ ze stron prezidenta Joewa Bidena šwikał.

Günther za změnu karanteny

Kiel (dpa/SN). Ministerski prezident Schleswigsko-Holsteinskeje Daniel Gün­th­er (CDU) žada sej widźomne wolóženja nastupajo karantenu w padźe infekcije z koronawirusom. Aktualnje dyrbja natyknjeni pjeć dnjow do izolacije. Wón namjetuje: Jenož ći, kiž maja symptomy, wostanu doma. „Njetrjebamy prawidła, kiž ludźi znjeměrnjeja, ale tajke, kotrež wohrožene skupiny škitaja“, rjekny politikar nowinje Bild. Dyrbjało-li so połoženje přiwótřić, su tuchwilne zakonje dosahace.

Kritizuje plany Lindnera

wozjewjene w: Kraj a swět
Njeličomne mortwe ryby leža w niskej wodźe na brjoze Wódry. Rybjaca mrětwa ludźi podłu němsko-pólskeje pomjezneje rěki hižo dny dołho znjeměrnja. Po informacijach pólskeho wobswětoweho ministerstwa drje je žiwe slěbro z industrijneho zawoda katastrofu zawinowało. Za winikom nětko z wotmachom pytaja. Foto: dpa/Patrick Pleul

wozjewjene w: Kraj a swět
pjatk, 12 awgusta 2022 14:00

To a tamne (12.08.22)

Jako štom předrasćeny muž je w bayerskim Ingolstadće kolesowarku wustróžił, a to tak jara, zo je 45lětna padnyła a so zraniła. Žona bě ze swojim mandźelskim w měšćanskim parku po puću, jako so z plastowymi łopjenami zdrasćeny muž naraz pokaza. Wón drje jej hišće pomoc poskići, potom pak so naraz zminy. Policija pyta nětko za swědkami tuteje kuriozneje situacije.

Dwaj měsacaj po zajeću Jasona Alexanera před domom spěwarki Britney Spears su něhdyšeho mandźelskeho spěwarki ranjenja domjaceho měra a ranjenja ćěła dla wobwinowali. Napřećo statnemu rěčnistwu je Alexander wumjetowanja při­znał, zo by so procesej wuwinył. Jeho su mjeztym pušćili. Wón dyrbi pak wotstawk sto metrow k Spears dodźeržeć. Spěwarka bě so 2004 na swojeho přećela wudała, mandźelstwo dźeržeše 55 hodźinow.

wozjewjene w: To a tamne
pjatk, 12 awgusta 2022 14:00

Wjeršk žołmy korony nimo

Berlin (dpa/SN). Roberta Kochowy institut wobkedźbuje woteběracu ličbu infekcijow z koronawirusom a ma tohodla wjeršk lěćneje žołmy infekcijow za překročenu. Cyłoněmska sydomdnjowska incidenca je znowa wo 27 procentow we wšitkich starobnych skupinach woteběrała, kaž z tydźenskeje rozprawy instituta wuchadźa. Ličba ludźi, kotřiž dyrbjachu infekcije z koronawirusom dla do chorownje abo samo na intensiwne stacije, je tohorunja woteběrała. Tež ličba smjertnych padow dale spaduje. „Ličby pokazuja, zo je drje wjeršk aktualneje žołmy infekcijow překročeny. Najebać to su ludźo nad 80 lětami dale wot ćežkich schorjenjow potrjecheni, fachowcy instituta warnuja.

wozjewjene w: Kraj a swět

nowostki LND