Mnichow (dpa/SN). Jednaćelka powěsćoweho sćelaka n-tv Tanit Koch kritizuje medije we wobchadźenju z wuchodom Němskeje. „Rozprawnistwo wo wuchodnej Němskej runja so we wulkim dźělu safaristwu“, rjekny wona wčera na Mnichowskich medijowych dnjach. Tam wumjetowaše žurnalistam „moralisku nadutosć“. Hdyž medije cyłe kónčiny jako přewažnje prawicarske wočornjeja, „njetrjebamy so dźiwać, zo mamy jako branša problemy sej dowěru zdobyć“. Scyła je w redakcijach Němskeje přemało mnohotnosće a přemało rozdźělnych biografijow, rjekny bywša šefredaktorka nowiny Bild, kiž je dźensa tež šefredaktorka centralneje redakcije medijoweje skupiny RTL. „Je ćežko w redakciji konserwatiwneho katolika namakać.“
Programowy direktor telewizijneho sćelaka ARD Volker Herres wupraja so za to, w žurnalistiskim dźěle „rozumnje jednać, nic tak jara z rozhorjenosću: Dajće nas mjenje kaž Trump jednać.“ Politiske diferency měli so wudiskutować, bjez „moraliskeje heje“. Zamołwitosć žurnalistow je wo dialog so prócować, runje tam, hdźež to wosebje boli.
Šuler Pfeiffer bambori a tatoli, pospytujo rozłožić proces alkoholiskeho droždźenja, a sobušulerjo sej ze směchom brjuchi dźerža. „Kamjenska bowla wohnjowych klěšćow“ rěka kruch, kotryž je dohromady 16 šulerjow 5. do 8. lětnika składnostnje lětušeje 175. róčnicy wobstaća 1. byrgarskeje šule Lessingoweho města w tamnišim měšćanskim dźiwadle pokazało. Publikumej so inscenacija widźomnje spodobaše. „Smy wěste situacije sławneho filma wužiwali, někotryžkuli lokalny kolorit dodali a kruch tak za swój sčinili“, powěda wučerka a nawodnica dorostoweho cyłka Sabina Žurowa. W Pěskecach bydlaca skutkuje wot lěta 2012 na Kamjenskej 1. wyšej šuli, hdźež wuwučuje rušćinu, geografiju kaž tež předmjet hospodarstwo-technika-domjacnosć-socialne. Nimo toho je za tydźensku wučbu dźiwadźelenja zamołwita. Z poradźenej komediju na kóncu šulskeho lěta bě wona přewšo spokojom.
Spěchowarka spěchowarki
Z Berlina, Lipska a Drježdźan bě so w oktobru 1989 žołma žadanjow za reformami, demokratiju a swobodu po cyłej NDR rozpřestrěła a 16. oktobra z dwójnym forumom tež Budyšin docpěła. Hłownje z kruhow ewangelskeje Młodeje wosady bě do toho Budyski Nowy forum nastał. Tehdyši młodźinski katechet Christian Schramm, po přewróće wjelelětny wyši měšćanosta, a nětčiši měšćanski radźićel Zelenych Klaus Gruhl słušeštaj k załožićelam foruma.
Myto Ćišinskeho spožčeja, tak rěka w statuće, „za wusahowace zasłužby na polu serbskeje kultury, wuměłstwa a wědomosće“. Marja Elikowska-Winklerowa dósta najwyše serbske wuznamjenjenje za swój žiwjenski skutk, a tónle skutk rěka Šula za Delnjoserbsku rěč a kulturu w Choćebuzu.
Budyšin (SN/bn). Sakski wukubłanski a wupruwowanski kanal (SAEK) a Serbski rozhłós pokročujetej z tradiciju a wuhotujetej tuchwilu „IV. šulersku akademiju medije“. Lětsa wopytuje cyłkownje wosom šulerkow a šulerjow 6. do 12. lětnika prózdninski poskitk w Budyskim studiju předewzaća MeKoSAx – Medijowa kompetenca za Saksku. Wjetšina z nich přisłuša redakciji Radija Satkula a je so hižo znajmjeńša jónu na akademiji wobdźěliła.
„Zo mamy wjacorych šulerjow, kotřiž wjace nowačcy njejsu, nam wězo pomha. Tak móžemy na to nawjazać, štož smy loni z nimi zdźěłali. Za studentow je nažel ćežko na kursach so wobdźělić. Wšako je nowy semester runje zaběžał“, rozłožuje rozhłosownica Andreja Chěžcyna, kotraž zhromadnje z nawodu SAEK Michałom Cyžom akademiju zamołwja.
Budyšin (SN). W lětach 1884 do 1886 wuda Arnošt Muka jedyn z wusahowacych tekstow serbskeje publicistiki – „Statistiku Łužiskich Serbow“. Nimo materiala k ličbje hornjo- a delnjoserbskeje ludnosće kónc 19. lětstotka skići kniha tež wobšěrne wopisowanja wsow.
Zo by Arnošta Mukowe dźěło šěršej zjawnosći spřistupnił, je etnologa Robert Lorenc twórbu přełožił a kritisce hódnoćace předsłowo napisał. Přidał je tohorunja Mukowe dodawki z lět 1896 a 1900 a jeho kartu serbskeho rěčneho teritorija.
Łužica chowa pokład jónkrótnych bajow z často lokalnym poćahom. Wone wotwěraja přistup k serbskosći. To podšmórny wučer na wuměnku Erhard Spank wčera na předstajenju swojeho epizodoweho romana „Die schwarze Mitttagsfrau.“ Něhdźe 30 zajimcow je přeprošenje Wojerowskeho wuměłstwoweho towarstwa sćěhowało.
Wojerecy (AK/SN). Na 508 stronach wopisuje Erhard Spank 40 epizodow, w kotrychž předźěłuje dožiwjenja z dźěćatstwa a młodźiny kaž tež to, štož bu powědane. Hłowne figury knihi su hólc Siegbert Buber, jeho staršej a dźěd. Epizody wotbłyšćuja tež lubosć k přirodźe, a wone zbudźeja lubosć k łužiskej domiznje. Ratarstwo, wohnjowa wobora, dožiwjenje z ludowej policiju NDR, pjerjodrěće a swinjorězanje kaž tež přeco zaso serbske nałožki a tradicije su runje tak tema kaž serbski farar-basnik Handrij Zejler a filolog-nakładnik Jan Arnošt Smoler. W 29. kapitlu jewi so titul dawaca epizoda „čorna připołdnica“. Zakład za nju je rozmołwa Siegberta z maćerju wo smjerći. „Hdyž ju připołdnica přinjese, by poprawom čorna woblečena być dyrbjała“, praji hólc.
Budyšin (SN). Zwotkel je sněh, a štó so wo to stara, zo tón „njech traje“, kaž w znatym serbskim spěwje za dźěći rěka? Wotmołwu skići nowa publikacija Ludoweho nakładnistwa Domowina.
W prawym času je woblubowana stawizna „Knjez Mróz a knjeni Zyma“ znowa w poskitku. W lěće 1990 na tačeli a kaseće wušła powědka Marje Krawcec nětko jako CD předleži a wopřijima nimo stawizny dohromady 14 spěwow z pjera Marhaty Cyžec. Teksty su w bookleće wotćišćane. Powědku za zajimcow wot štyrjoch lět čita Gerat Hendrich. Spěwy su swój čas dźěći Ralbičanskeje šule nahrawali.