Wosebite zarjadowanje z najwšelakorišimi wariantami ludoweje drasty přewjedować, to běchu sej w Domizniskim muzeju Dešno dawno hižo předewzali. Ideja běše, pobrachowaše jenož dosć derje wabjace mjeno, kaž muzejowica Kathrin Šwjelina powěda. To je Kerstin Kossakowa, społnomócnjena za serbske naležnosće wokrjesa Sprjewja-Nysa, namjetowała: „drastiwal“. Kumštny wuraz ze słowow „drasta“ a „festiwal“ je něhdźe 300 ludźi wćipnych sčinił, tak zo přichwatachu minjenu sobotu na łuku za cyrkwju w Dešnje a na areal z mjenom Stary lud. Drastiwal měješe wosebitu składnosć, dwoje narodniny swjećić: 40 lět domizniski muzej a dźesać lět areal pod hołym njebjom Stary lud. Swojorazne narodninske zarjadowanje wotměchu we wobłuku Dołheje nocy muzejow we wokrjesu Sprjewja-Nysa.
1. Sym 16 lět stary a bydlu we Wotrowje.
2. Na kóždy pad sport, ale tež matematika a fyzika mje zajimujetej.
3. Sym hižo wot lěta 2009 aktiwny kopar Budissy Budyšin a trenuju tam trójce wob tydźen. Tohorunja hraju wolejbul, wšojedne hač w hali abo w pěsku.
4. Móžu sej předstajić, zo póńdu najprjedy lěto do wukraja, do Kanady. Potom chcu studować, njewěm pak hišće, kotry směr.
1. Ja pochadźam z Chasowa a sym 17 lět stary.
2. Moje najlubše předmjety su sport, matematika a stawizny.
3. Hraju wot 2014 kopańcu za sportowe towarstwo Radwor a druhdy trenuju wolejbul we Worklecach pola tamnišeje Viktorije.
① Skupinski foto na Čertowym
mosće we wudrjeńcy Čepa.
② Stand-up-paddling na Klopin-
skim jězoru.
③ Foto našeje skupiny při hotelu
při jězoru.
④ Pohlad na Turnowski jězor
⑤ Kajaking w podkopkach
słowjenskeho města Mežica.
Fota: dawid matik
Kónc junija wopytach z přećelomaj Stefanom Hübnerom a Handrijom Bjedrichom Korutansku – kónčinu w Awstriskej, hdźež wotmě so loni koparska europeada. A dokelž běch tam tehdy primarnje jenož na hrajnišćach, njejsym za wobhladanje zajimawostkow dosć chwile měł. To chcych ze swojimaj přećelomaj nětko nachwatać.
Po dźesaćhodźinskej jězbje smy wječor do našeho hotela dojěli. Ze swjatočnym piwkom na wulkej terasy dachmy dźeń wuklinčeć.
Před měsacomaj su młodostni ze Smječkec zaso jednu z najwjetšich serbskich partyjow na nohi stajili. Vinea mea je přez cyły kónc tydźenja wjacore sta serbskich a němskich lubowarjow elektroniskeje hudźby do małeje wsy přiwabiła. Mjez druhim wjerćachu tam Lucas & Marw, Die Genossen Fett, Halbsteiv, Scala a hišće tójšto wjac DJjow swoje tačele.
Jurij Bjeńš
Spočatk awgusta přeprosy United Clubs for Kulow z. t., zjednoćenje młodźinskich klubow a młodźinskich skupin města Kulowa, na swój openairowy festiwal při měšćanskim haće – a to mjeztym dźesaty raz. Hosćo zbliska a zdaloka móžachu so na mnohostronsku hudźbu wšelakich live-bandow wjeselić runje tak kaž na wustupy w regionje znatych DJjow. Za lubowarjow techno-hudźby bě přidatny stan natwarjeny. Tak młoda kaž tež starša generacija hač do nocy swjećeše. tekst a foće: Jan Bogusz
Hudźbnik Ansa Sauermann
zahori publikum ze swojimi popowymi spěwami. Hakle kónc junija bě rodźeny Drježdźanjan swój nowy album „Du Kriegst
Was Du Brauchst“ wozjewił.
Njebě hižo wjele městna na parkeće,
jako stupi znaty Dj JohnDee na jewišćo –
jedyn z wjerškow sobotneho wječora.
W pozadku běše składnostnje dźesateho
jubileja festiwala hdys a hdys
wohnjostroj widźeć.
jeztym hižo dźesać lět wuhotuje młodźinski klub we Wotrowje swój znaty Summer-ending openair-party. Tež lětsa móžachu so hosćo zaso na přewšo wotměnjawe hudźbne stile wjeselić. Tak zaklinčachu tam minjeny kónc tydźenja znate šlagry, wosebje pak mjez młodźinu woblubowana elektroniska hudźba. Na třoch jewišćach su we Wotrowje wšelacy DJjojo zbliska a zdaloka zahrali, tak mjez druhim Scala, Zylas b2b SimpleXx abo tež Hangover Crew (foto 1). Jedna z wosebitosćow wječora běše wustup Serbskeje dwójki Julian Bulank a Tadej Špitank, kotrajž kombinowaštaj elektronisku hudźbu z live-bijadłami. (foto 2 a 3). Najebać dešćikojte wjedro je sej tójšto młodostnych do Wotrowa dojěło. Jan Bogusz
Před dwěmaj njedźelomaj nawróćištej so dwaj busaj serbskich młodostnych z njewšědneho dyrdomdeja. Zhromadnje z třomi dalšimi busami Drježdźansko-Mišnjanskeho biskopstwa běštej so na iberisku połkupu podałoj. Portugalska z dobrymi 10 milionami wobydlerjow bě přeprosyła na swětowe zetkanje młodźiny, na kotrež přichwata 1,5 milionow hosći – njejapki to rozrost ludnosće wo wjace hač dźesać procentow na čas dweju njedźel. Wjace hač połojca serbskich młodostnych je so prěni raz na tajkim zetkanju wobdźěliła. Tuž so na dołhim, dołhim puću – přeprěčejo cyłu Němsku, Francosku a Španisku – najprjedy jónu z tematiku zaběrachu.
Na iniciatiwu bamža
Někotři mjenuja ju pokleće, druzy žohnowanje. Ale z njej smy w nimale kóždym wobłuku našeho žiwjenja direktnje abo indirektnje konfrontowani – z kumštnej inteligencu, abo skrótka KI. W nowembru 2022 je nowa forma KI wušła: ChatGPT. Grat to, z kotrymž na nimale kóžde prašenje wobšěrnu wotmołwu dóstanješ.
Hižo prjedy hač je ChatGPT wušoł, je nas kumštna inteligenca wšědnje a wšudźe přewodźała. Přikład: Zajimujeće so za wěstu temu a pytaće za tym w interneće. Nazajtra wam Google abo YouTube „cyle připadnje“ přinoški namjetuje, kotrež so runje ze samsnej temu zaběraja. Cyle připadnje? Ně, algoritmus je wam přez ramjo hladał a temy, za kotrež sće so njedawno zajimował/a, přiměrił. Tež tu bě kumštna inteligenca aktiwna.
Cyle připadnje?
W hospodarstwje
Kumštnu inteligencu wužiwa po naprašowanju hospodarskeho slědźenskeho instituta Ifo dobrych 13 procentow předewzaćow w Němskej. Dalšich dźewjeć planuje jeje zasadźenje. Wosebje rozšěrjena je KI w industriji. Kóžde třeće předewzaće tam ju hižo wužiwa abo tole planuje.
Pola posłužbarjow a we wikowanju je jich, kaž naprašowanje pokazuje, něhdźe pjećina a w twarstwje 15 procentow. Za nimale 40 procentow firmow w Němskej KI wokomiknje njeje tema. Z toho podźěl w twarstwje wučinja 60 procentow.
Ifo-institut je so w nadawku instituta Hanseatic- Blockchain we wobłuku swojeho woprašowanja konjunktury dla w juniju nimale 9 000 firmow prašała, hač KI zasadźeja abo hač to planuja resp. wo tym diskutuja abo hač scyła žanu rólu njehraje.
W medijach