To a tamne (21.07.20)

wutora, 21. julija 2020 spisane wot:

Njewšědnje wulki swětły pos je na awtodróze w Moersu njedaloko Duisburga wjele kedźbnosće zbudźił. Jako „tak wulke kaž pony“ wopisane zwěrjo bě so zabłudźiło a běhaše na kromje awtodróhi, doniž zmužity šofer turkowskeho pastyrskeho psa rasy kangal njezadźerža. Při akciji so nichtó njezrani. Policisća wučerpaneho psa zastarachu, po tym zo běchu z nim na policajsku stražu doběželi. Wšako bě tón za transport w policajskim awće přehoberski. Krótko na to so wobsedźer přizjewi. Kangal móže hač do nimale 90 centimetrow wulki narosć.

Zo by sej po swój zabyty mobilny telefon přišoł, je so zadobywar we Warendorfje pola Münstera k městnu njeskutka wróćił. Tam bě jeho wobydler bydlenja při kradnjenju překwapił. Jako so wobaj znowa zetkaštaj, so paduch pola muža zamołwi a so na to zminy.

Badensko-württembergski ministerski prezident Winfried Kretschmann (Zwjazk 90/Zeleni) je minjeny pjatk ze sak­skim ministerskim prezidentom Michaelom Kretschmerom (CDU) Budyšin a Serbow wopytał.

Budyšin (SN/mwe). Po tym zo běštaj politi­karjej na Schillerowym gymnaziju wuswědčenja wudźěliłoj a so z młodostnymi a wučerjemi rozmołwjałoj, poda­štaj so wonaj pěši do města. W Serbskim ludowym ansamblu wočakowaše jeju nimo­ rjadu žurnalistow a dalšich hosći jednaćelka Diana Wagnerec. Winfried Kretschmann a jeho mandźelska Gerlinde, Michael Kretschmer a jeho partnerka Annett Hofmann su so na wodźenju po domje jara za skutkowanje ansambla zajimowali. „Sym jara wjesoła, zo bě baden­sko-württembergski ministerski prezident tu. Sym jeho na jedne z našich klětušich turnejowych zarjadowanjow w jeho domjacej bliskosći přeprosyła“, Wagnerec Serbskim Nowinam praji.

„To jara boli“

póndźela, 20. julija 2020 spisane wot:

Rom (B/SN). Bamž Franciskus jara wobža­ruje, zo ma so Istanbulska cyrkej Hagia Sofia (přełožene: Swjata mudrosć) z mošeju stać. „Myslu na swjatu Sofiju, a to mje jara boli“,­ rjekny pontifeks w Romje. Tur­­kow­ske sudnistwo bě status Hagije­ jako muzej anulowało. Prezident Recep Tayyip Erdoğan na to přikaza, Hagiju Sofiju jenož­ hišće za islamske mo­dlenje wote­wrěć. Twarjenje we wutrobje stareho města­ w Istanbulu bě něhdy najwjetša křesćanska cyrkej a słuša do swětoweho herbstwa UNESCO.

Cyrkwinska reforma traje

Atentatnikow wopominała

póndźela, 20. julija 2020 spisane wot:

Schwielowsee (dpa/SN). Prezidentka Braniborskeho krajneho sejma Ulrike Liedtke je namołwjała, wopomnjeću na spjećowarjow přećiwo nacionalsocializmej zblědnyć njedać. „Woni su jednali, město toho zo bychu so wotwobroćili. Woni su swój hłós pozběhnyli, město toho zo bychu mjelčeli“, rjekny Liedtke składnostnje dźensnišeje 76. róčnicy zwrěšćeneho bomboweho atentata na Hitlera. Wona namołwješe, w zmysle atentatnikow za zachowanje demokratije so zasadźeć.

Nahubniki wukazane

Canberra (dpa/SN). Druhe najwjetše město Awstralskeje Melbourne je přiběraceje ličby z koronawirusom natyknjenych wukazało, zo trjebaja ludźo nahubniki. Naposledk běchu w staće Victoria ze stolicu Melbourne 363 nowych padow korony a tři smjertne wopory jako sćěh wirusa zwěsćili. Wot srjedy dyrbi kóždy z pjeć milionow wobydlerjow Melbourna, kiž dom wopušći, škit před hubu a nosom měć. Kohož bjez nahubnika lepja, tomu hrozy pokuta 200 awstralskich dolarow.

Wojacy USA měli wostać

Braniborska studiju njetrjeba

póndźela, 20. julija 2020 spisane wot:
Podstupim (dpa/SN). Na namjet delnjosakskeho nutřkowneho ministra Borisa Pistoriusa (SPD) nastupajo zhromadne přepytowanje zwjazkowych krajow k dźěłu policije a rasizma kolegojo w Braniborskej jara zdźeržliwje reaguja. „W Braniborskej nimam tajku studiju za trěbnu“, rjekny nutřkowny minister Michael Stübgen (CDU) minjeny pjatk w Podstupimje. „Namjet, kotryž chce kolega Pistorius za něšto měsacow konferency nutřkownych ministrow předpołožić, wočakuju pak z wulkim zajimom.“ Wón no­chcył so dale k tomu wuprajić, doniž njejsu nutřkowni ministrojo wo tym diskutowali. Pistorius bě připowědźił, zo chcył swojich kolegow wo trěbnosći zhromadneje studije přeswědčić, byrnjež policajske dźěło w zamołwitosći krajow było.

Nowe jednanja wo brexiće

póndźela, 20. julija 2020 spisane wot:
London (dpa/SN). Ze zhromadnej wječerju chcyštaj społnomócnjenaj Europskeje unije a Wulkeje Britaniskeje, Michel Barnier a David Frost, dźensa wječor dalše koło jednanjow wo wustupje Londona z EU zahajić. Wot jutřišeho hač do štwórtka chcetaj wo fairnym wubědźowanju, wikowanju a rybarstwje rěčeć. Barnier bě sej před dnjemi hišće raz „wjace angažementa“ a realistisku poziciju při jednanjach žadał, prajo: „Zrěčenje njeje móžne, hdyž sej Britojo ze wšeho jenož to najlěpše wupytaja.“ Jednanja so hižo měsacy w kole wjerća. EU poskića wobšěrne wikowanske zrěčenje, žada pak sej dodźerženje wobswětowych a socialnych standardow, štož London wotpokazuje.

Chce knježerstwo přetworić

póndźela, 20. julija 2020 spisane wot:

Waršawa (dpa/SN). Woprawdźe sylny muž Pólskeje Jarosław Kaczyński je připowědźił, zo chcył knježerstwo kraja po lětnich prózdninach wobšěrnje přetworić. Ministerski prezident Mateusz Morawiecki ma přiwšěm w zastojnstwje wostać, zdźěli předsyda knježerstwoweje strony Prawo a sprawnosć (PiS) powěsćerni PAP w rozhłosowym přinošku.

Po měnjenju wobkedźbowarjow reaguje 71lětny tak na njewočakowany słaby wuslědk kandidata PiS při prezidentskich wólbach wčera tydźenja. Mějićel zastojnstwa Andrzej Duda móžeše swoju funkciju jeno přewšo snadnje přećiwo swojemu wužadarjej Rafałej Trzaskowskemu zakitować. Tajki wuslědk maja mnozy za jasne znamjo njespokojnosće wolerjow z politiku knježerstwa.

Nadrobnosće abo mjena njeje Kaczyński žane mjenował. Wón pak připowědźi, zo nochcył jenož w knježerstwje ale tež w knježerstwowej stronje PiS změny přesadźić. Nimo toho ma plan „repolonizacije“ medijow, zo bychu knježerstwu přichilenišo rozprawjeli.

Wjeršk EU hišće raz podlěšeny

póndźela, 20. julija 2020 spisane wot:

Wo pomocnym pakeće k přewinjenju koronakrizy dale jednaja

Brüssel (dpa/SN). Po jasnych wuspěchach, schwalić pomocny paket Europskeje unije k wožiwjenju hospodarstwa po koronakrizy, su wurjadny wjeršk EU dźensa rano hišće raz podlěšili. Rěčnik Rady EU Charles Michel je wobdźělnikam dalši namjet předpołožił. Tón je na to wusměrjeny podźěl popłatkow, kotrež wot korony wosebje potrjechenym krajam jako dar přewostaja, na 390 miliardow eurow pomjeńšić. Po prěnim planowanju měješe to 500 miliardow eurow być. Kompromis pak njeje hišće dowujednany. Jednanja běchu w rańšich hodźinach přetorhnyli a na 14 hodź. přepołožili. Tak traje pjatk zahajeny wjeršk 27 statnych a knježerstwowych šefow hižo nětko dwaj dnjej dlěje hač planowane. Zwjazkowa kanclerka Angela Merkel (CDU) bě zhromadnje ze statnymi a knježerstwowymi šefami cyłu nóc za kompromisom pytała.

Skupina tak mjenowanych „zlutniwych“ krajow – Awstriskeje, Šwedskeje, Danskeje, Nižozemskeje a Finskeje – bě so spočatnje tomu spjećowała, pjenjezy jako dar wupłaćić, chcyjo je jenož jako kredity přewostajić, kotrež maja so wróćić.

To a tamne (20.07.20)

póndźela, 20. julija 2020 spisane wot:

Z paduchom stał je so swědomity młody wučer w japanskim Tokiju, zo by rano dypkownje w šuli był. Do toho bě sej wón po swjedźenju z přećelemi w ćahu wusnył a hakle w susodnej prowincy wotućił. Dokelž bě mjeztym posledni ćah domoj wotjěł a puć pěši předołhi, hrabny sej wón cuze koleso. W 2 hodź. pak policistam napadny, kotřiž jeho sobu na stražu wzachu. Hač je młody wučer přiwšěm hišće dypkownje do šule přišoł, njeje znate.

Hoberske roje lětacych mrowjow je britiska wjedrarnja Met Office na radarowym wobrazu zwěsćiła. Štož wupadaše při prěnim napohledźe kaž dešćikowe mróčele nad juhowuchodom Jendźelskeje, běchu mrowje. Na ćopłych, włóžnych a měrnych dnjach w lěću móža so wone z masami rozmnožić. Minjene lěta su tež zas a zaso tenisowe turněry w Wimbledonje domapytali.

Statne zasahi nadměrne

pjatk, 17. julija 2020 spisane wot:

Karlsruhe (dpa/SN). Zasahowanje stata na wosobinske daty wužiwarjow mobilnych telefonow a interneta, zo by skućićelow přesćěhał a terorizm wotwobarał, je nadměrne. To je Zwjazkowe wustawowe sudnistwo rozsudźiło. Tuchwilne rjadowanja ranja zakładne prawo na informaciske samopostajowanje a na telekomunikaciske potajnstwo, sudnistwo dźensa zdźěli. Policija smě sej daty jenož wobstarać, ma-li podhlad na njeskutk abo konkretne wohroženje.

Scholz informowany był

Berlin (dpa/SN). Zwjazkowy financny minister Olaf Scholz (SPD) wě hižo połdra lěta wo podhledźe financneho dohladowanskeho zarjada Bafin přećiwo koncernej Wirecard, z kotrehož akcijemi na bursy wikuja. To wuchadźa z rozprawy financneho ministerstwa financnemu wuběrkej zwjazkoweho sejma. W rozprawje rěka, zo běchu Scholza w februaru 2019 wo podhledźe wičneje manipulacije informowali. Wirecard poda w swojich bilancach 1,9 miliardow eurow, kotrež scyła njeeksistowachu. Koncern je mjeztym plajte.

Zaso prěnje rozmołwy

nowostki LND