Drježdźany (dpa/SN). Frakcija Zwjazka 90/Zelenych w Sakskim krajnym sejmje wumjetuje financnemu ministerstwu pod wjednistwom CDU, zo wědomje čas hač k schwalenju dwójneho etata za drastiske zalutowanja znjewužiwa. Dokelž stej CDU a SPD hakle krótko do hód nowe knježerstwo w Sakskej wutworiłoj, stej swoje jednanja wo etaće hakle nětko zahajiłoj. Ze schwalenjom etata ličitej wosrjedź lěta. Nachwilneho hospodarjenja dla je financne ministerstwo financne srědki – wosebje we wobłuku kultury – wobmjezowało. Hač na mało wuwzaćow su spěchowane kulturne zarjadnišća jenož 30 procentow financneje potrjeby lońšeho lěta přizwolene dóstali. Tež Budyski Thespis-centrum Němsko-serbskeho ludoweho dźiwadła je wopor tutych financnych wobmjezowanjow, tak zdźěli intendant dźiwadła Lutz Hillmann.
„Škoda za towaršnosć je hižo wulka a rosće dale, jeli hnydom njereagujemy“, praji čłonka frakcije Zwjazka 90/Zelenych Claudia Maicher. Frakcija namjetuje, zo zamołwići zarjadniski předpis k nachwilnemu hospodarjenju předźěłaja a wjace srědkow k dispoziciji staja.
Mnichow (dpa/SN). Instalacija z portretom kanclerskeho kandidata Zelenych Roberta Habecka na Mnichowskich Wrotach dobyća zbudźa rozhorjenosć. Policija je akciju mjeztym skónčiła, dokelž njemóžachu zamołwići trěbnu dowolnosć města předpołožić. Firma bě zdźěliła, zo jedna w nadawku Zelenych a zo planuje dalše akcije tutoho razu w druhim městach. Generalny sekretar bayerskeje CSU Martin Huber mjenowaše wólbnu akciju „nowu dimensiju zeleneje arogancy“.
Kickl předstaja swoje plany
Wien (dpa/SN). Po tym zo je wot awstriskeho zwjazkoweho kanclera Alexandera van der Bellena nadawk k wutworjenju noweho knježerstwa dóstał, je nawoda prawicarskeje FPÖ Herbert Kickl dźensa swoje plany zjawnosći předstajił. Wotpowědnu lisćinu temow bě wón z konserwatiwnej ÖVP hižo zestajał. K tomu słuša razniša azylowa politika. W septembru bě FPÖ wólby parlamenta dobyła. Pospyty, knježerstwo bjez prawicarjow wutworić, běchu zwrěšćili.
Wopory lěpje podpěrować
Washington (dpa/SN). Kongres USA je dobyće republikana Donalda Trumpa při prezidentskich wólbach 5. nowembra 2024 oficialnje wobkrućił. Amtěrowaca wiceprezidentka Kamala Harris, kotraž bě při wólbach přećiwo Trumpej nastupiła a jemu podležała, je hamtski kónčny wuslědk na zhromadnym posedźenju wobeju komorow parlamenta wozjewiła. Trump bě wólby njewočakowano jasnje přećiwo Harris dobył.
Jako prezidentka senata měješe runje Kamala Harris nadawk, formalny proces wobkrućenja wólbneho wuslědka nawjedować. Certifikacija wólbneho wuslědka w parlamenće bě posledni wulki měznik do spřisahanja Trumpa za noweho prezidenta 20. januara we Washingtonje.
Formalny akt wobkrućenja wólbneho wuslědka bě so před štyrjomi lětami na dotal njesłyšany skandal wuwił. Po swojej wólbnej poražce bě Trump wo wólbnym wobšudnistwje rěčał a swojich přiwisnikow našćuwał. Tući na to kapitol namócnje nadběhowachu. Při rozestajenjach pjeć ludźi zemrěchu.
Drježdźany (dpa/SN). Prezident Sakskeho krajneho sejma Alexander Dierks je sej w swojej wčerawšej narěči na nowolětnym přijeću nowu politisku kulturu w parlamenće žadał. „Mój narok je, zo stanje so Sakski krajny sejm z parlamentom móžnosćow a natwara přichoda.“ Prezident krajneho sejma potwjerdźi, kak wažny kompromis za demokratiju je. Dwójny etat 2025/2026 je hnydom prěnje wužadanje w tymle nastupanju. Nimo toho wupraji so Alexander Dierks za nowy rozmach a wjetšu swobodu.
Před nimale 300 prošenymi hosćemi rjekny prezident krajneho sejma: „Wutworjenje noweho knježerstwa symbolizuje zdobom nowu dobu sakskeje demokratije a sakskeho parlamentarizma. Prěni króć w stawiznach swobodneho stata mamy statne knježerstwo, kotrež nima swójsku wjetšinu w Sakskim krajnym sejmje.“
Hdyž pjenjezy pobrachuja, potom lutujemy rady na městnach, wot kotrychž sej myslimy, zo wažne njejsu. Samsny princip nawožuje tež stat. W Berlinje smy widźeli, kak spěšnje je etat za kulturu skrótšeny. Tomu měli w Sakskej zadźěwać, to maja Zeleni cyle prawje. Kultura je za demokratisku towaršnosć – haj, za strowu towaršnosć docyła – njeparujomna. Wosebje iniciatiwy a institucije participowanja, kaž Budyski Thespis-centrum, su šrubiki, kotrež konstrukt našeho zhromadneho žiwjenja hromadźe dźerža, wšako skića wone wšěm tym móžnosć dźiwadło dožiwić, kotrychž tute dotal docpěło njeje. Zo njedóstawa Budyski centrum hižo dalše spěchowanje, je zahubny signal. Integracija, participacija, wjeselo a kreatiwita maja tak znowa mjenje móžnosćow so w měsće wuwiwać. Zo chcedźa so zamołwići čestnohamtsce dale angažować, za to měli jim wšu česć wopokazać, wšako jich dźěło runjewon lochke njeje.
Maximilian Gruber
Zanurjeny do wobrazowki swojeho šmóratka je 42lětny muž w Bremerhavenje do rěki Weser padnył. Jenož z pomocu přewodźerki so mužej poradźi, w lódzymnej rěce a póćmje w přistawje schody z wody namakać. Mobilny telefon pak wostanje zhubjeny. Policija wo to prosy, najebać napjate hry na smartphonje na wonkowne wobstejnosće njezabyć. Do wody padnyć móže při aktualnych wjedrowych wobstejnosćach strašne być.
Třo zymscy turisća z Israela su so na horje w Japanskej zabłudźili a čakaja na pomoc. Ze swojimi sněhowymi deskami su sej mužojo na wjeršku hory w centralnej Japanskej do paslow zalězli. Tam drje dyrbja hišće chwilu wutrać, dokelž njemóža so pomocnicy špatneho wjedra dla na puć k nim podać. Hakle hdyž je so wjedro polěpšiło, móža helikoptery hórskeje słužby zaso lećeć.
W zašłym tydźenju roznjese so zrudźaca powěsć po Łužicy, zo je njedźelu, 29. decembra, w starobje 84 lět zemrěła něhdyša Čornochołmčanska wjesnjanostka a jako „mać Krabatoweho młyna“ znata Gertrud Wincarjowa.
Jako reporterka sym ju w Čornym Chołmcu wosobinsce zeznała, jako je so projekt „Krabatowy młyn“ runje hakle započał. Mi wona wot spočatka imponowaše – ze swojim direktnym, runym wašnjom, kiž pokazowaše zdobom jeje wulku wutrobu. Gertrud Wincarjowa zwjazowaše wulki optimizm ze strowym realizmom, měješe sony a wědźeše, kak je zwoprawdźić: z njepředstajomnej kreatiwitu a zasakłosću. „Njeńdźe“ pola njeje njedawaše. Tež, dokelž telko ludźi znaješe a zapřahny, dokelž sama sobu rukawy wuhorny a přeco w prědnim rynku fronty steješe, njemóžeše jej nichtó „ně“ rjec.