Nowy pedagoga w słowjanskej wsy

Dienstag, 08. Februar 2022 geschrieben von:
Po tym zo je dotalny muzejowy pedagoga Thorben Schmeiduch Dešnjanski do­mizniski muzej z wosobinskich přičin wopušćił, je 33lětny Erik Panknin (hlej foto) wot 1. februara jako muzejowy pedagoga w słowjanskej wsy „Stary lud“ dźěłać započał. Erik Panknin je na Braniborskej techniskej uniwersiće Choćebuz/Zły Komorow kulturne a techniske stawizny studował. Nětko wjeseli so wón na swoje dźěło jako muzejowy pedagoga. „Nadźijam so nowych dopóznaćow a wjeselu so na to, wopy­towarjam wjele wědy wo žiwjenju našich prjedownikow posrědkować směć. Nowu sezonu w muzejowej wsy zahaja 6. a 7. meje 2022. Foto: Michael Helbig

Wirth mytowany

Montag, 07. Februar 2022 geschrieben von:

Biskopicy (SN/bn). Dr. Arnošt Wirth bu z čestnej plaketu města Biskopicy wu­znamjenjeny. Z medalju počesćuje tamniša měšćanska rada „wurjadne zasłužby za město a wobydlerjow. Myto spožča so wosobinam a/abo skupinam, kotřiž so w politiskim, socialnym, hospodarskim abo ekologiskim wobłuku čestnohamtsce na dobro Biskopic angažuja“, we wustawkach města rěka.

Arnošt Wirth bě wot lěta 1975 hač do 2004 chirurg w Biskopičanskej chorowni. Čestnohamtsce skutkowaše mjez druhim jako publicist, slědźacy předewšěm na polu lokalnych medicinskich stawiznow. Čłon Zwjazka serbskich wuměłcow a Serbskeho ewangelskeho towarstwa bě nimo toho wjelelětny radźićel frakcije SPD Biskopičanskeho měšćanskeho parlamenta kaž tež čłon Budyskeho wokrjesneho sejmika. 2017 bu do rady starostow iniciatiwy Serbski sejm powołany.

W klubowni Choćebuskeho Serbskeho domu su minjeny štwórtk fotowu wustajeńcu „Liuba“ wotewrěli. W njej stej Berlinska ­fotografka Milena Andree (naprawo) a model Stefanie Masnikowa serbske drasty Choćebuskeje kónčiny modernje fotografisce ­zwobrazniłoj. Na dwanaće wulkich fotach chcedźa rjanosć delnjoserbskeje narodneje drasty pokazać. Foto: Michael Helbig

Nowy dyrdomdej

Freitag, 04. Februar 2022 geschrieben von:
Budyšin (SN). Čěska digitalna dyrdomdejska hra „Pjeć magiskich amuletow“ ma nětko tež hornjo- a delnjoserbski přełožk, dźakowano spěchowanju Załožby za serbski lud. Hłowna wosoba scenarija je młoda holca Linda, kotraž dyrbi kralestwo Nyron z pazorow złeho kuzłarja wuswobodźić, za čož trjeba pjeć magiskich amuletow. W cyłkownje štyrjoch kapitlach z wjace hač 70 z ruku molowanymi scenami zeznajomja so hrajer z nimale 50 charakterami. Tež hdyž je hra hižo­ tróšku starša, změja wosebje dźěći wjeselo na njej. Darmotna app je za wšě mobilne nastroje kaž tež za kompjuter (Windows 10 a wyše) k dispoziciji. Namakaće ju w digitalnych wobchodach (app store) pod hesłom „Serbske apps“.

Spěwanje ju zahorja

Freitag, 04. Februar 2022 geschrieben von:

„W starobje pjeć lět sym w Budyšinje pod nawodom Friedemanna Böhme swój prěni solo spěwała“, powěda 19lětna Milena Wowčerjec z Nuknicy. Hižo na zakładnej šuli w Chrósćicach je wona na swjedźenju młodych talentow swój talent pokazała a pozdźišo w chórje Worklečanskeje srjedźneje šule so w spěwanju dale wu­kmaniła. „Sym dźakowna, zo dóstach stajnje trěbnu podpěru. Paralelnje k spěwanju nawuknych na gitarje hrać. Wje­selo je ćim wjetše, zamóžeš-li so sam na instrumenće přewodźeć.“ Na Nukničanskim jolka-swjedźenju móžeše wona hižo časćišo swoje spěwy předstajić.

Tež na rozmachu noweje serbskeje hudźby ma Milena swój podźěl. „Sym mjez druhim někotre title hromadźe ze Sku­pinu Astronawt natočiła. Najno­wši je spěw ,Njewjedra‘. Mam za dobre, zo su dźensa mnohe móžnosće, hudźbu a ideje zjawnje z druhimi dźělić móc.“ Hromadźe z Janekom Süßom z Wopakeje prezentowaše wona pod mjenom „Stainless“ serbske, němske a jendźelske covery. Wustupowałoj staj mjez druhim hižo na delnjoserbskej schadowance a w Budyskim hosćencu „Culinarium“.

Póńdźetej zhromadnje: LND a SLA

Mittwoch, 02. Februar 2022 geschrieben von:
Z načasnym wuměłskim projektom chcetej Serbski ludowy ansambl a Ludowe nakładnistwo Domowina kreatiwnych młodych ludźi zdobyć. Wčera je šulerjam 11. lětnika Budyskeho Serbskeho gymnazija Thomas Jurisch (nalěwo) wuměłski žanr ­poetryslam rozłožił. Zdobom poda wón młodostnym přikłady za dale a woblubowaniši wuměłski směr, zwjazać hudźbu, swójske teksty a inscenaciju poskitka na jewišću z pohibami. Intendant SLA Tomas Kreibich-Nawka (naprawo) je profija na klawěrje přewodźał. Jednaćel LND Syman Pětr Cyž připowědźi dźěłarničku „Serbski poetry slam“ kotruž chcedźa wot 25. do 27. měrca 2022 w Budyšinje přewjesć. Młodostni njech přizjewja so pod . Foto: Stefan Cuška

Nowinka z RCW

Mittwoch, 02. Februar 2022 geschrieben von:

Budyšin (SN). W Rěčnym centrumje WITAJ je wušoł nowy wuknjenski material za serbskich a serbšćinu wuknjacych 5. do 8. lětnika „Handrij Zejler – Słónco swoboda“. Wobsah nowinki su mj. dr. biografija, fabule a balady Zejlerja kaž tež jeho přećelstwo z Korlu Awgustom Kocorom. Z pomocu QR-coda je móžno sej štyri jeju spěwy naposkać.

Material pyta poćah k dźensnišemu wobswětej šulerjow. Zajimcy móža sej zešiwk w Budyskej Smolerjec kniharni abo w online-wobchodźe Ludoweho nakładnistwa Domowina kupić. Šule měli sej jón hač do 10. februara w RCW skazać.

Wo židowskich pohrjebnišćach

Mittwoch, 02. Februar 2022 geschrieben von:

Swědstwa židowskich stawiznow w kónčinje zapadneje Pólskeje, kotraž słušeše hač do lěta 1945 do Prowincy Braniborska, běchu předmjet slědźenskeho projekta. Jeho wuslědki su nětko w interneće přistupne.

Frankfurt nad Wódru/Podstupim (RD/SN). Wone su wonjerodźene, zdźěla zničene abo přetwarjene, a přiwšěm móžeš nětko wo nich zhonić – židowske po­hrjebnišća w zapadnej Pólskej, kotrež leža hač do lěta 1945 w Prowincy Braniborska. Němsko-pólski slědźenski objekt na Europskej uniwersiće Viadrina Frankfurt nad Wódru dokumentuje w zhromadnym dźěle z Uniwersitu Podstupim 26 židowskich pohrjebnišćow.

Krabat a Jank

Dienstag, 01. Februar 2022 geschrieben von:
Budyšin (SN). Rěčny centrum WITAJ je nowy didaktiski material wudał. Tón měri­ so na dźěło kubłarjow a kubłarkow z pěstowarskimi dźěćimi. Nowa stawizna ma titul „Kak je Krabat zmužitemu Jankej pomhał“. Napisała je powědku Jěwa-Marja Čornakec. Kolenkowa knižka, kotraž bu w zwisku z časopisom Lutki wudata, słuži spěchowanju serbskeje rěče. Čornakec wěnuje so časej, jako bě so młody Krabat z Čorneho młyna do Jitka wróćił. Wuchodźujo so zasłyši Krabat žało­sćenje. Husarjej Jankej bě liška najrjeńšu husycu pokradnyła. Čitar zhoni, na kotre wašnje Krabat husarjej pomha.

W lěće 2018 bu w Skjarbošcu (Schorbus), hdźež bě Kito Šwjela (1836–1922) wjetšinu swojeho žiwjenja skutkował, pomnik z jeho bistu, wuhotowanej wot Hansa-Georga Wagnera, poswjećeny. Předwčerawšim swjećeše tam něhdźe 20 ludźi serbsko-němsku nutrnosć składnostnje 100. posmjertnin zasłužbneho wučerja, kantora, organizatora wjesneho žiwjenja, redaktora Bramborskeho Casnika a zahorjeneho plahowarja sadowcow a róžow.

Chróšćan Šulerjo

Neuheiten LND