Biskopicy (SN/bn). Dr. Arnošt Wirth bu z čestnej plaketu města Biskopicy wuznamjenjeny. Z medalju počesćuje tamniša měšćanska rada „wurjadne zasłužby za město a wobydlerjow. Myto spožča so wosobinam a/abo skupinam, kotřiž so w politiskim, socialnym, hospodarskim abo ekologiskim wobłuku čestnohamtsce na dobro Biskopic angažuja“, we wustawkach města rěka.
Arnošt Wirth bě wot lěta 1975 hač do 2004 chirurg w Biskopičanskej chorowni. Čestnohamtsce skutkowaše mjez druhim jako publicist, slědźacy předewšěm na polu lokalnych medicinskich stawiznow. Čłon Zwjazka serbskich wuměłcow a Serbskeho ewangelskeho towarstwa bě nimo toho wjelelětny radźićel frakcije SPD Biskopičanskeho měšćanskeho parlamenta kaž tež čłon Budyskeho wokrjesneho sejmika. 2017 bu do rady starostow iniciatiwy Serbski sejm powołany.
„W starobje pjeć lět sym w Budyšinje pod nawodom Friedemanna Böhme swój prěni solo spěwała“, powěda 19lětna Milena Wowčerjec z Nuknicy. Hižo na zakładnej šuli w Chrósćicach je wona na swjedźenju młodych talentow swój talent pokazała a pozdźišo w chórje Worklečanskeje srjedźneje šule so w spěwanju dale wukmaniła. „Sym dźakowna, zo dóstach stajnje trěbnu podpěru. Paralelnje k spěwanju nawuknych na gitarje hrać. Wjeselo je ćim wjetše, zamóžeš-li so sam na instrumenće přewodźeć.“ Na Nukničanskim jolka-swjedźenju móžeše wona hižo časćišo swoje spěwy předstajić.
Tež na rozmachu noweje serbskeje hudźby ma Milena swój podźěl. „Sym mjez druhim někotre title hromadźe ze Skupinu Astronawt natočiła. Najnowši je spěw ,Njewjedra‘. Mam za dobre, zo su dźensa mnohe móžnosće, hudźbu a ideje zjawnje z druhimi dźělić móc.“ Hromadźe z Janekom Süßom z Wopakeje prezentowaše wona pod mjenom „Stainless“ serbske, němske a jendźelske covery. Wustupowałoj staj mjez druhim hižo na delnjoserbskej schadowance a w Budyskim hosćencu „Culinarium“.
Budyšin (SN). W Rěčnym centrumje WITAJ je wušoł nowy wuknjenski material za serbskich a serbšćinu wuknjacych 5. do 8. lětnika „Handrij Zejler – Słónco swoboda“. Wobsah nowinki su mj. dr. biografija, fabule a balady Zejlerja kaž tež jeho přećelstwo z Korlu Awgustom Kocorom. Z pomocu QR-coda je móžno sej štyri jeju spěwy naposkać.
Material pyta poćah k dźensnišemu wobswětej šulerjow. Zajimcy móža sej zešiwk w Budyskej Smolerjec kniharni abo w online-wobchodźe Ludoweho nakładnistwa Domowina kupić. Šule měli sej jón hač do 10. februara w RCW skazać.
Swědstwa židowskich stawiznow w kónčinje zapadneje Pólskeje, kotraž słušeše hač do lěta 1945 do Prowincy Braniborska, běchu předmjet slědźenskeho projekta. Jeho wuslědki su nětko w interneće přistupne.
Frankfurt nad Wódru/Podstupim (RD/SN). Wone su wonjerodźene, zdźěla zničene abo přetwarjene, a přiwšěm móžeš nětko wo nich zhonić – židowske pohrjebnišća w zapadnej Pólskej, kotrež leža hač do lěta 1945 w Prowincy Braniborska. Němsko-pólski slědźenski objekt na Europskej uniwersiće Viadrina Frankfurt nad Wódru dokumentuje w zhromadnym dźěle z Uniwersitu Podstupim 26 židowskich pohrjebnišćow.
W lěće 2018 bu w Skjarbošcu (Schorbus), hdźež bě Kito Šwjela (1836–1922) wjetšinu swojeho žiwjenja skutkował, pomnik z jeho bistu, wuhotowanej wot Hansa-Georga Wagnera, poswjećeny. Předwčerawšim swjećeše tam něhdźe 20 ludźi serbsko-němsku nutrnosć składnostnje 100. posmjertnin zasłužbneho wučerja, kantora, organizatora wjesneho žiwjenja, redaktora Bramborskeho Casnika a zahorjeneho plahowarja sadowcow a róžow.