Budyšin (SN/CoR). Hornjoserbska rěčna komisija (HRK) je hornjoserbske Braillowe pismo na swojej internetnej stronje k downloadej wozjewiła. Pismo bazuje na prěnjotnym naćisku studenta linguistiki Harrisa Mowbrayja z Kaliforniskeje (SN rozprawjachu) a je po wuměnje myslow ze sobudźěłaćerjemi Serbskeho instituta a po diskusiji ze serbskorěčnymi wužiwarjemi Brailloweho pisma, wosebje z Robertom Lombinom, złaha modifikowane. W běhu tohole procesa su tež nětko wuformulowane prawidła nastali.
„Hornjoserbska rěčna komisija wita wuwiće serbskeho Brailloweho pisma a doporuča, jeho wužiwanje w praksy wupruwować“, rěka we wozjewjenju. Zdobom HRK na to skedźbnja, zo njewidźi so „za postajenje a wobzamknjenje woprawnjena. To čini so za druhe rěče wot wotpowědnych zwjazkow slepych/njewidźacych resp. specielnych komisijow za Braillowe pismo.“
Hač jeho namjet tež za delnjoserbske Braillowe pismo akceptuja, njeje hišće jasne, kaž Harris Mowbray zdźěli. Mjeztym je wón hornjo-a delnjoserbski alfabet za gestikulacisku rěč namjetował.
Aktualne čisło Rozhlada steji w znamjenju róčnicow. Tak wěnuje so Christina Boguszowa žiwjenju a skutkowanju Boženy Nawka-Kunysz, kotraž by w juniju 75. narodniny woswjećiła. Wuměłča horješe so čas žiwjenja za wuměłstwo, studowaše w Pólskej a skutkowaše najwjetši dźěl žiwjenja w Katowicach. Dósta přistup k tamnišej awantgardistiskej scenje a zaběraše so z naraciju přez metafry, kotraž zaběra w pólskim wuměłstwje wusahowace městno. Tak přinjese Nawka-Kunysz tež nowy raz a hinaši rukopis do serbskeho wuměłstwa.
Budyšin (SN/bn). „Koncerty na spočatku lěta“, organizowane wot pianistki Heidemarje Wiesnerec, słušeja hižo dlěje hač lětdźesatkaj k prawidłownym kulturnym wjerškam Łužicy. Dokelž zarjadowanje lětsa po zwučenym wašnju móžne njebě, je Wiesnerec bjezpublikumowy 26. koncert w Lubinje nahrawać dała, na kotrymž hudźachu a spěwachu nimo njeje sopranistka Brieann Pasko, tenor Stephan Gähler, bračistka Waltraut Elise Elvers a John D. McNabb na klawěrje. Nimo toho je zhromadnje z kameramužom Romanom Pernakom dokumentaciju „Na proze noweho lěta – Wo nastaću koncertneho rjadu“ zwoprawdźiła, kotraž wobswětla pozadki a přihoty koncertneho rjadu. Tak pokazuje pask na přikład proby wobdźělenych wuměłcow kaž tež jich mysle k serbskej hudźbje a kak organizatorka žórła přeslědźejo za kmanymi kompozicijemi pyta. „Hižo dołho mějach ideju, publikumej raz wid za kulisy zmóžnić. Nanuzowana přestawka bě za to prawy čas“, Wiesnerec podšmórnje.
Wobaj filmaj móža sej zajimcy wotnětka na Załožby za serbski lud darmotnje wobhladać.
Zajimawa kniha dźowce abo synej, wnučce abo wnučkej k narodninam, k dnjej dźěsća abo cyle jednorje tak je rjany dar. Prašenje pak je, kotru jenož darić. To so tež ja často prašam. Móžnosćow pytać je wjele, hač w kniharnjach samych abo na online-portalach. Prawe wuzwolić jenož dyrbiš, a tu mam wulkotny pokiw.
Sćelak MDR Radijo Sakska knihi za dźěći tydźensce předstaja. Hač za mjeńše, kotrymž móža mać abo nan, wuj abo ćeta, sotra abo bratr předčitać, abo knihi za młodostnych – za kóždeho je něšto pódla. Zajimawe na tym je, zo dźěći, młodostni a rozhłosownicy wo wudaćach wšěch móžnych žanrow rozprawjeja. Druhdy su tež awtorojo a awtorki w studiju a wo swojej nowostce powědaja. W něhdźe połdramjeńšinskim přinošku zajimcy to najwažniše zhonja. Z pomocu prašenjow kaž „Što je će na knize wabiło?“ abo „Komu by knihu poručił/a?“ twori sej słuchar wobraz a móže rozsudźić, hač je to kmany dar. Rjane zdobom je, zo móžeš sej přinošk tež pozdźišo na internetowej stronje sćelaka wospjet naposkać. Wjac hač sto awdijow tam maja, a pytacy tuž z wěstosću to prawe nańdźe.
Kulturna antropologowka a žurnalistka dr. Cordula Ratajczakowa poskići loni w Ludowym nakładnistwje Domowina wušłej ediciji „Nowa swoboda?“ třinaće Serbowkam a Serbam forum, rozestajeć so z přewrótowym časom 1989/1990. A dyrbju přiznać, zo sym lědma hdy někajku dokumentaciju časowych swědkow tak husto zas a zaso do rukow brała a tón abo tamny wotrězk wospjet čitała kaž tele esejistiske pojednanja. Lědma pak maja dopomnjenki a z nimi zwjazane wosobinske dopóznaća w knize nostalgiski přizwuk. Tak nasta z wjacefasetowych wróćozhladowanjow mozaik, kiž wšak njemóže a njetrjeba wulku paletu towaršnostnych wobłukow zapřijeć. Přiwšěm pak poskića dohromady 147 stron zajimawy wobraz, kotryž zasłuža sej nětko po wjace hač třoch lětdźesatkach zajim wšěch generacijow. A njech skutkuje jako literarno-historiski dokument do přichoda. Něhdźe połojcu přikładow z edicije tule předstajam.
Won do swěta