Awtor dźensa Měrko Korjeńk

Wučerska wolejbulowa liga Budyskeho wokrjesa ma nowe serbske mustwo. Koleginy a kolegojo serbskeju wyšeju šulow Worklecy a Ralbicy startowachu do dypkowych hrow a su tučasnje na 3. městnje w tabulce. Wjeselu so wosobinsce, zo je kombinowany cyłk z młodej hrajerku Nadine Čižankec hač k rutinjejej Pětrej Bejmakej tutón turněr rady přiwzał. Přeju mustwowemu nawodźe Šćěpanej Wjence a dalšim zahoritym wolejbulistam wuspěšnu sezonu, kotraž so na lětušim dnju dźěsća, 1. junija ze serbskim duelom přećiwo wučerjam Serbskeho gymnazija Budyšin (SGB) skónči. Dotal najwuspěšniši cyłk běchu wučerjo Serbskeho wučerskeho wustawa Budyšin z cyłkownje 14. wokrjesnymi titlemi a to wot 1976 do 1991. A wot 1992 do 2020 skónčichu pedagogojo SGB wubědźowanje dwanaće razow na prěnim městnje.

Awtor dźensa Michał Nuk

Što činja sportowcy najradšo nimo sameho sportowanja? Wo swojim hobbyju z druhimi jenak myslacymi bachtać – wo najnowšich treningowych metodach filozofować, mjezsobu sej plany za wubědźowanja činić, disku­tować wo profijowej scenje. A najradšo wězo so wuměnjeć wo najnowšim, najlěpšim, najinowatiwnišim sportowym graće. W sportowych družinach z intensiwnym zasadźenjom materiala, kaž při kolesowanju, je tuta tema skoro njewučerpajomna. Tola kaž we wšitkich branšach ćerpja tež kolesowarjo pod ćežemi dowožowanja kolesow a dźělow. A to w času, hdyž je naprašowanje za kolesami tak wulke, kaž snadź hišće ženje. Wuskutki toho tak daloko sahaja, zo su njeznaći w januarje z nakładneho awta na němskej awtodróze kolesowanske dźěle pokradnyli, kiž bychu za montažu wjacorych tysacow kolesow dosahali.

Awtor dźensa Jan Hrjehor

„Česćeny knježe Hrjehorjo, w běhu šulskeho programa – Nachwa­tanje po koronje – ... z lubymi postrowami z Haar pola Mnichowa, Jessica Contento.“ Contento? To je tola swójbne mjeno něhdyšeho profijoweho koparja němskeho rekordneho mištra FC Bayern Mnichow. Po krótkej rešerši wě­dźach spočatk šulskeho lěta 2021/2022, zo je mejlku do Slepoho mandźelska Diega­ Armnady Valentina Contenta napisała a tež wotpósłała. Saperlot! To bě a je tola raz zajimawe. Diego Contento je cyły prěni wotrězk swojeje karjery wot 1995 do 2014 w Mnichowje za FC Bayern hrał a po mjezystacijomaj Girondins Bordeaux a Fortuna Düsseldorf pola SV Sandhausen w druhej zwjazkowej lize za bulom honił. Wot lońšeho pak je kopar z italskimi a němskimi korjenjemi bjez mustwa. Snano je firma Jessici Contento hłowna přičina, zo Diega wčera při dobyću 2:1 (1:0) SV Sandhausen doma přećiwo Dynamo Drježdźanam na hrajnišću widźeli njejsmy.

Awtorka dźensa Halena Jancyna

W kopańcy častohdy słyšiš a čitaš, zo ma te abo tamne mustwo nowe­ho trenarja. Přičiny měny su wšelakore, hač je to wuběžace zrěčenje abo konflikt z předsydstwom abo jednaćelstwom. Twjerdźu pak, zo je hłowna přičina pušćenja trenarja husto, zo mustwo planowany cil hubjenych wukonow dla njedocpěje.

Kónc tydźenja wobhladach sej hru Drježdźanskich mjetelčkow w telewiziji a wukon DSC njebě dobry. Z jenož wosom hrajerkami běchu mjetelčki do Stuttgarta jěli a to na poslednju hru předkoła. Mustwo bě wjacorych koronainfekcijow dla de­ciměrowane. A tak nastupi Drježdźanski cyłk pod tutymi wobstejnosćemi na zhubjenej poziciji přećiwo mustwu prě­njeje aliancy MTV Stuttgart. Poražka bě wočiwidna a přihladowar hry je móhł widźeć, zo tuta zestawa hišće husto zhromadnje na hrajnišću stała njebě. Chowanče trenarja Alexandera Waibla pak móžachu přiwšěm po 0:3 poražce (17:25, 19:25, 19:25) z pozběhnjenej hłowu domoj jěć.

Awtor dźensa Clemens Šmit

Jesse Marsch a RB Lipsk: To běše raz. Jenož pjeć měsacow je rodźeny Američan Marsch Lipšćanow trenował. A hačrunjež dyrbjał wón swět wokoło cyłeho sportoweho kompleksa firmy­ RedBull jako něhdyši trenar w Salzburgu a New Yorku cyle derje znać, je wón poměrnje zahe w Lipsku zwrěšćił. Sam sym Marscha w Lipsku někotre razy na kopańcy widźał. Ně, nic w stadionje pola RB. Ale w tak mjenowanej „Soccerworld“. Je to gigantiska něhdyša wikowanska hala­, do kotrejež su dźewjeć mjeńšich ko­parskich polow z kumštnym trawnikom zatwarili. Kóžde polo skutkuje kaž tajka małka koparska klětka. Cyle tunje to drje njeje, hdyž sej tam z přećelemi dóńdźeš, za to pak móžeš so jako měšćan tež w zymje idealnje w suchim wucychnować. A ru­nje tam sym loni kónc lěta Marscha widźał. Je sej tam runje tak kaž ja ze swojimi brjuchatymi přećelemi kopańcu zahrał. Jako „gajgl“ takrjec. Narěčeć a wo interview za Serbske Nowiny jeho poprawom chcył njejsym: „Njech sej tam ze swojimi kumplemi zahraje“, sej prajach.

Awtor dźensa Jurij Bjeńš

Funino! To je słowo, kotrež budźemy w přichodźe husćišo słyšeć, znajmjeńša na polu kopańcy juniorow. Jendźelsko-španiski substantiw ryzy přełožene woznamjenja, zo ma dźěćo wjeselo­ ( „fun“ = wjeselo, „nino“ = dźěćo), hladajo na kopańcu pak je to wosebity modus, kotryž je mjez trenarjemi a hra­jerjemi dale a woblubowaniši. Němski ­koparski zwjazk (DFB) je nětko samo postajił, zo ma funino wot sezony 2024/ 2025 po cyłej Němskej pola bam­binijow kaž tež F- a E-młodostnych primarny hrajny modus postajeć. To rěka, zo njebudu młodźi koparjo hižo po zwučenym wašnju z jednym wrotarjom a šěsć hrajerjemi swójske wrota zakitować a tamne nadběhować. Pola funino-kopańcy je hrajne polo wo wjele mjeńše, wrotar žadyn wjac njeje a mustwo wobsteji z jeno třoch koparjow a jednoho za wuměnu. Zakitować maja so dwoje małe wrota, za to móžeš wězo přećiwniske nadběhować. Tež modus ze štyrjomi, pjeć, šěsć abo maksi­malnje sydom hrajerjemi je móžny. Mustwo, kotrež je w běhu hry wrota docpěło, dyrbi hnydom noweho hrajerja zaměnić. To je skrótka rozjasnjeny modus funino-warianty.

Awtor dźensa Tadej Cyž

Wo olympiskich hrach móže kóždy myslić, štož sam chce. Wosebje hry w Pekingu, kotrež běchu za němske mustwo jara wuspěšne, su k rozdźělnym a kontrowersnym diskusijam wjedli. Chětro přesłapjace w tym zwisku bě a je skutkowanje němskeho prezidenta olympiskeho komiteja dr. Thomasa Bacha. Sport a politika njehodźitej so bohužel wjace dźělić. Wuwiće drje njeje nowe, dósta pak z hrami w Chinje nowu dimensiju a kwalitu. Sportowcam su olympiske hry nimo swětowych mišterstwow najwuznamniše wubědźowanje w běhu karjery a tak zdobom wjeršk. Olympiski duch pak njeje so tónraz tak wuwił, kaž smy to zdźěla zwučeni. Najwjace wubědźowanskich městnow su cyle nowe natwarili, a dalše wužiwanje po olympiskich hrach je dospołnje njewěste. Dajmy so překwapić, w kotrym stawje olympiske wubědźowanske městna w přichodźe wuhladamy. Wosobinsce wjeselu so hižo nětko na přichodnu zymsku olympiadu 2026 w italskej metropoli Mailand a městačku Cortina d’Ampezzo w Dolomitach.

Awtor dźensa Beno Šołta

Ach, kak sym so wjeselił za 15lětnu Kamilu Walijewu, kiž je při krasno­smykanju jasnje dobyła, dokelž je wosebitu figuru, wjerćenje, prěni raz tak zmištrowała, zo je so w běhu jednoho skoka hnydom štyri króć wo swójsku wósku wjerćała a potom tež hišće bjez zmylka přizemiła. Wona běše prěnja žona, kiž je to tak zamóhła. A je swój ruski team k złotu wjedła. Dotal pak njeje medalja sydała. Wumjetuja Walijewej wužiwanje trimetacidina. Za schorjenje angina pectoris wužiwany medikament móže pak tež wutrajnosć polěpšić a je tohodla za profijow zakazany. Chibazo maš jasny dopo­kaz, zo jón trjebaš. Nětko su, kaž prajene, wozjewili, zo bě dopingowy test z decembra pozitiwny.

Awtor dźensa Toni Ryćer

Poprawom sym časowje jara zapřijaty. To rěka, zo mam nimo wšědneho dźěła tež aktiwity w swobodnym času derje koordinować. Na kóncu dnja nimam zwjetša chwile za njeplanowane podawki. Ale druhdy dadźa so wjacore nadawki kombinować. Pola mje běži runje wusyłanje jednoho z najwjetšich motorsportowych podawkow w telewiziji a paralelnje na dwěmaj kompjuteromaj. K tomu hišće projekcija na sćěnu w rozměru wjacorych metrow. Tak móžu wšelake perspektiwy a časowe tabule paralelnje sćěhować. Sym potajkim nimale kompletnje wuhotowany, IMSA-seriju w Daytonje 24 hodźin dołho slědować. A zo bych to wšitko bjez spara přetrał, zaběram so připódla hišće z druhimi wěcami. Mjez druhim pišu tutu kolumnu.

Awtor dźensa Tomaš Faska

Přichodny kónc tydźenja zahaja so XXIV. olym­piske hry w Pekingu. Mnozy přiwisnicy sporta a dru­zy wobkedźbowarjo wšeho dokoła wokoło po cyłym swěće maja tohodla mócne brjušebolenje. Přičiny za to su najwšelakorišeho razu. Tak je to na přikład prěni króć, zo wotměje so wony wusahowacy sportowy podawk dwaj razaj zasobu na aziskim kontinenće, 2018 wšak běchu hry w Južnej Koreji. Nimo toho je chinska stolica prěnje město, kotremuž prawo, wuhotować lěćne a zdobom zymske olympiske hry, spožčichu. Najwótrišu kritiku ze wšěch stron pak žněje kraj, kiž so Ludowa republika China mjenuje, za to, zo najzasadniše čłowječe prawa ze wšěmi móžnymi srědkami potłóčuje. Chłostanje ze smjerću, čwělowa­nje a dračowanje ludźi, lěhwa, w kotrychž maja so hinak myslacy „překubłać“ a po­dušowanje swobodneho měnjenja, to wšo a wjele wjace steji na dnjowym porjedźe w kraju z wjace hač jednej miliardu a 400 milionami wobydlerjow.

Anzeige