Ze słownikom slepjanšćiny „1 000 Slěpjanske słowa“ je Rownjanske towarstwo Njepilic dwór dołhodobny rěčny zakład stworiło.
Rowno (AK/SN). „Chcemy jón praktisce wužiwać a z nim naš kurs serbšćiny dale wjesć. Aktiwne rěčenje, tež na zarjadowanjach a wšědny dźeń, je nam wažne.“ Takle potwjerdźi to Manfred Nikel, wot załoženja 1999 předsyda towarstwa Njepipic dwór, na pjatkownej hłownej zhromadźiznje na Rownjanskim Njepilic statoku, w bilancy towarstwa za lěto 2016.
W Budyšinje zemrě 22. februara w starobje 82 lět wučer, pedagogiski wědomostnik, aktiwny sportowc a sportowy funkcionar Pětr Šołta. Wo njeho žaruja mandźelska Marja, dźowce Jana a Nadja, přiwuzni, něhdyši kolegojo kaž tež wulka swójba přećelow serbskeho sporta.
Pětr Šołta narodźi so 24. awgusta 1934 w Njebjelčicach. Jeho nan bě hač do rozpušćenja Serbskeho Sokoła 1933 nazwučowar wjesneje jednoty. Wuchodźiwši zakładnu šulu bě Pětr mjez prěnimi šulerjemi w decembru 1945 załoženeho Serbskeho gymnazija w Českej Lípje. Tam započa so za kopańcu a lodohokej horić. Po přesydlenju wšěch serbskich wuknjacych spočatk 1947 do Varnsdorfa-Warnoćic je wón nimale kóžde swobodne popołdnjo za bulom honił. Hakle 13lětny smědźeše w mustwje serbskich studentow přećiwo wubrance Warnočanskich dźěłaćerjow sobu hrać.
w režiji Jurja Kostorža:
1992 – „Překlepani Kulowčenjo“
1992 – hodowna hra
1993 – hra na česć 300. posmjertnin Jakuba Xavera Ticina
1993 – nalětni swjedźeń na žurli w Koćinje: „Leńka płokarniča“ a „Na běrnach“
1995 – „Wě Domaš wšitko“
1996 – „Zo jich hańba njeje“
1996 – scena „Kajkaj smój přistojnaj hólcaj“
1998 – struchłohra „Genofewa“ (běchu ju hižo 1938 w Kulowje hrali, nacionalsocialisća pak ju zakazachu)
1999 – „Mjedwjedź“ a „Na žeńtwje“ (Kostorž inscenaciju chorosće dla njedokónči)
w režiji Měrćina Słodeńka:
2000 – „Mjedwjedź“ a „Na žeńtwje“
2001 – medley Měrćina Słodeńka „Kermuša“
2002 – „Dawk nježenjencow
2004 – „Dubičanski kowar“
2006 – „Rozbity karan“
w režiji Janiny Brankačkoweje:
julij 2008 – „Krabat so nawróći“
w režiji Měrka Brankačka:
2012 – „Naša ćeta Mija“
2016 – „Hdyž kokula woła“
2017 – „Jědźk a lěnjoch“
Jedne z najaktiwnišich serbskich towarstwow je bjezdwěla Kulowske Bratrowstwo. A wosebje žiwy dźěl je dźiwadłowa skupina, kotraž swjeći lětsa slěborny jubilej. Štož bě so před 25 lětami jako hrajna scena składnostnje primicy nowoměšnika Pětra Krala zrodźiło, je hač do dźensnišeho syły přihladowarjow po cyłej Łužicy ze zajimawymi a naročnymi inscenacijemi zawjeseliło. Započeli su tehdy ze štyrjomi žonami a štyrjomi mužemi. A jim je so dźiwadźelenje lubiło. Nawod přewzał je jako prěni rodźeny Kulowčan Jurij Kostorž.
Mjeztym napjelnichu skład hrow z wulkim dźělom burleskow, ale tež z naročnymi kruchami, kaž ze struchłohru „Genofewa“.
Njebjelčicy (bl/SN). Hač Rio, Köln abo Mainz, po wšěm swěće nory hejsuja, zabawjejo so ze spěwom, reju a žortom. Zo by prawy lóštny póstniski wječor dožiwił, pak njetrjebaš sej daloko wulećeć. To nazhonichu lětuši wopytowarjo programa Serbskopazličanskeho karnewaloweho towarstwa.
Chrósćicy (BWa/SN). W Chróšćanskim Dučmanec hosćencu wotmě so minjeny pjatk lětuša hłowna zhromadźizna Serbskeje pčólnicy. Předsyda Jan Wjesela rozprawješe wo dźěławosći towarstwa kaž tež wo stawje pčołarjenja. Minjene lěto wuznamjenješe so z pózdnim, ale mócnym startom do nalěća, kotryž je pčolace ludy sylnje k rojenju pohnuł. Žně mjedu běchu dobre, při čimž rěpik a lipa derje mjedźeštej, robinija skerje snadnje. Miła nazyma wšak tomu polěkowaše, zo je so varroa-roztoč chětro rozmnožił. Tónle škódnik móhł tuž lětsa k wjetšim stratam ludow wjesć.
Serbskej pčólnicy přisłuša tuchwilu 42 čłonow z 300 ludami. Čłonojo su 21 do 86 lět stari. Pětr Wencl z Měrkowa bu na pjatkownej zhromadźiznje jako nowy pčołar do towarstwa přiwzaty. Wone planuje lětsa přednošk Bena Deleńka z Drježdźan, wopyt pčolenca jednoho sobustawa pčólnicy a wulět do Delnjeje Łužicy. Za nazymu je předwidźany přednošk wo ameriskim hniłcu (Faulbrut), dźeń a aktualnišej mrětwje tež we Łužicy.
Mjeztym zo tele dny póstniske nory swoje kostimy přihotuja, je Domizniske a kulturne towarstwo Njebjelčicy kónc tydźenja zajimcow na kurs debjenja jutrownych jejkow přeprosyło.
Njebjelčicy (aha/SN). Přičina dočasneje zaběry z jutrownym nałožkom je jednora. Njebjelčanka Marja Šefrichowa, kotraž lětsa pjaty raz kružk nawjedowaše, je ze swojimi kmanosćemi posrědkowanja znajomosćow wo debjenju jejkow přewšo požadana. W jeje protyčce so w póstniskim času terminy kopja. Na Kamjenskich rjemjeslniskich wikach, w Budyskim Serbskim muzeju, w Lejnjanskim hosćencu „K lipje“ a na dalšich městnach chce wona swoje kmanosće w debjenju jejkow předstajić.
Schwalenje lětušeho dźěłoweho plana a wólby noweho předsydstwa Zwjazka serbskich rjemjeslnikow a předewzaćelow (ZSRP) stejachu minjeny pjatk w srjedźišću jeho hłowneje zhromadźizny.
Lejno (SN/BŠe). Hnydom wjacore wuprawy a zarjadowanja su sej łužiscy rjemjeslnicy a předewzaćeljo lětsa zaplanowali. Tak chcedźa na přikład zhromadnje po Delnjej Łužicy kolesować. Ekskursija po Hornjej Łužicy je tohorunja předwidźana. To chcedźa čłonojo Zwjazka serbskich rjemjeslnikow a předewzaćelow pišćeletwarsku twornju Eule wopytać a sej we Wjelećinje wobhladać, kak tam palenc dźěłaja. W septembrje podadźa so na třidnjowsku jězbu do Wittenberga. „Mnozy sobustawojo z Delnjeje Łužicy su ewangelscy. Lětušeje róčnicy reformacije dla smy so rozsudźili tole tematizować“, zdźěli předsydka ZSRP Monika Cyžowa.