Kamjenc a čěski Kolín zhladujetej mjeztym na połsta lět měšćanskeho partnerstwa. Składnostnje jubileja wotewrěchu spočatk měsaca w radnicy Lessingoweho města wustajeńcu „Zwobraznjene refleksije k Lessingej – k aktualiće rozswětlerja“.
Kamjenc (SN). Čłonojo Aliancy noweho wuměłstwa su přehladku přihotowali a wotewrěli, přinošujo tak k złotemu jubilejej stykow mjez łužiskej komunu a kralowskim městom Kolínom.
Štyri dny je 700 sobuskutkowacych z tu- a wukraja, 300 pomocnikow a organizatoriski team k tomu přinošowało, zo so XI. mjezynarodny folklorny festiwal „Łužica 2015“ radźi. Nic jenož hladajo na 20 000 wopytowarjow sćehnjechu organizatorojo přewšo dobru bilancu.
Ćežišćo XI. mjezynarodneho folklorneho festiwala bě imaterielne kulturne herbstwo. Pod režiju Tomasza Nawki předstajichu kulturne ćělesa minjenu sobotu popołdnju na Koklic statoku w Chrósćicach wotpowědny program pod hesłom „Hdźež duša schow swój ma“ .
Chrósćicy (SN/CoR). Ze zwukami čěskich a serbskich dudow zahajištaj Tomasz Nawka a Vojtěch Kouba ze skupiny Lidová muzika z Chrástu wosebite zarjadowanje, skedźbnjejo na to, zo maja dudy w mnohich kulturach swoje krute městno. Mexikanski ansambl Querétaro předstaji na to mariachi-hudźbu, kotraž bu 2011 na UNESCO-lisćinje imaterialneho swětoweho herbstwa přewzata. Typiske za nju je formacija sydom do dwanaće hudźbnikow a zhromadne hraće trompety a trunowych instrumentow – mjez druhim wosebita wulka a mała gitara kaž tež citerje podobny instrument.
Braniborski dźěl lětušeho XI. mjezynarodneho folklorneho festiwala „Łužica“ běchu minjeny pjatk dźěći Witaj-skupiny Hochožanskeje pěstowarnje z Hanamarinej polku na wulkim jewišću za wjesnej cyrkwju zahajili.
Chrósćicy (SN/JaW). „W raju wjesołych dźěći“ bě hesło dźěćaceho popołdnja sobotu na Krawčikec statoku. Nimale 600 ludźi widźeše spodobny program dźěćacych a dorostowych skupin, po kotrymž wjedźeše Weronika Butendeichowa.
Wulkotne wuměnjenja skićeše wjedro sobotu wječor, hdyž sy na sydom Chróšćanskich statokach hudźbu, spěwy, wjesne wašnja dožiwić a kulinariske wosebitosće woptać móhł. Mjeztym zo sy spočatnje zaćišć měł, zo je wšudźe trochu mjenje ludźi a wjace městna hač minjene lěta, so wopytowarjo pozdźišo na puću a na dworach runjewon tłóčachu.
Zahrodnikec-Grutkec dwór njebě jenož jedyn z najwjetšich sydom wobdźělenych, ale skićeše sobu najwjace móžnosćow, jědźe a napoje woptać. W dołhim rynku so hłódni nastupichu, zo bychu langoš abo jednu z mnohich družin bowle pospytali. Na dworje samym njepředawachu wino jeno w naddimensionalnej napojowej tyzy, ale tež we wonka natwarjenej barje. Z woknom Zahrodnikec pjekarnje wonješe za praženym swinjećom. Štyri běchu tónraz zarězali a porjedźachu jednotliwe čwaki hromadźe z kisykałom a chlěbom. Nimo toho zapleńčichu wopytowarjow kaž hižo na zašłych festiwalach z waniljowej jušku a buchtlemi.