Měrćin Wjenk čita

štwórtk, 03. měrca 2016 spisane wot:
Drježdźany. Młoda serbska literatura steji w srjedźišću přichodneho zetkanja Drježdźanskich Serbow pjatk, 4. měrca, w hosćencu „Braustübel“ na Körnerowym naměsće 3 we Łóškecach (Loschwitz). Wot 20 hodź. čita tam Měrćin Wjenk ze swojeje prěnički „Stary dom“. Přizamknje so bjesada. Towarstwo Stup dale a Ludowe nakładnistwo Domowina wjeselitej so na bohaty wopyt.

Balet SLA z małej rejwanej stawiznu

štwórtk, 03. měrca 2016 spisane wot:
Budyšin (SN). Z pućowanjom po stawiznach rejwanja prezentuje balet Serbskeho ludoweho ansambla pod nawodom baletneje mišterki Mije Facchinelli njedźelu, 6. měrca, w 16 hodź. na žurli SLA małym a wulkim přihladowarjam tójšto wo swěće rejow. Woni zhonja, wot hdy čłowjek rejuje a kelko formow a stilow rejwanja ek­sistuje. Napjate su zdobom stawizny jewišćoweje reje. Wot barokneho menueta přez Wiensku klasiku a južnoameriske rytmy hač k rock´n´ rollej, hiphopej a breakdancej móža hosćo rejwansku hodźinu horcych rytmow dožiwić.

Wopominaja Smolerja

wutora, 01. měrca 2016 spisane wot:

Budyšin. Składnostnje 200. narodnin Jana­ Arnošta Smolerja wotměje so štwórtk, 3. měrca, w Budyšinje při jeho pomniku na Cyhelowym nasypje wopomnjenske zarjadowanje. Započatk je w 14 hodź. Samsny dźeń wotměje so swjedźenski wječor w Budyskej Smolerjec kniharni. Wot 19.30 hodź. čitaja čłonojo towarstwa Přećeljo Smolerjec kniharnje z dźěłow a zapiskow Smolerja. Po tym­ woswjeća zhromadnje 25lětny jubilej kniharnje. Na zarjadowanje přeprošeja Smolerjec kniharnja, towarstwo jeje přećelow a LND.

Maćica Serbska wopomina sobotu, 5. měrca, w 10 hodź. na Budyskim Hrodźišku při swójbnym rowje składnostnje 200. narodnin swojeho hłowneho załožerja a serbskeho budźićela. W 10.45 hodź. zahaji so w Budyskim Serbskim muzeju na česć Jana Arnošta Smolerja akademija. Marka Cyžowa přednošuje wo jeho wuznamje za wuwiće serbskeje hudźby, Trudla Malinkowa wěnuje so swójbnym stawiznam Smolerja.

Na mnohich městnach Łužicy ludowi wuměłcy zajimcam tuchwilu pokazuja, kak so jejka debja. Jutře a njedźelu stajnje wot 13 hodź. dožiwiće někotrych w Budyskim Serbskim muzeju. Tam móžeće sej tež wosebitu jutrownu wustajeńcu wobhladać. Foto: SN/M. Bulank

Z kolesom po swěće

štwórtk, 25. februara 2016 spisane wot:
Kulow. Wo swojej 99 000 kilometrow dołhej jězbje sam z kolesom po pjeć kontinentach rozprawja Thomas Meixner z Wolfena jutře, pjatk, w 19 hodź. na Kulowskim „Starym dwórnišću“. 1. meje 1998 bě so tehdy 32lětny ze swojim kolesom „Else“ na puć nastajił a hač do 2. decembra 2001 po 36 krajach swěta kolesował. Zwjetša je so wulkich turistiskich centrumow wzdawał a skerje po wotležanych pućach jězdźił. Po puću zezna Meixner rusku hospodliwosć, wćipnych Chinjanow a přećelnych Indičanow. Zastupne lisćiki za dźewjeć eurow dóstanu zajimcy při wječornej pokładni.

Pjeć stipendijow za kursaj čěšćiny

wutora, 23. februara 2016 spisane wot:
Budyšin. Čěske knježerstwo přewostaja zajimowanym Serbam přez posrědnistwo Rěčneho centruma WITAJ lětsa zaso cyłkownje pjeć stipendijow za wobdźělenje na intensiwnymaj kursomaj čěšćiny. Wonej wotmějetej so wot 29. julija do 26. awgusta na Praskej Karlowej uniwersiće a wot 22. awgusta do 9. septembra na Juhočěskej uniwersiće w Českich Budějovicach. Dalše informacije a přizjewjenske formulary nadeńdu zajimcy internetnje pod www.witaj-recny-centrum.de. Wupjelnjene přizjewjenske formulary měli woni hač do 15. měrca Rěčnemu centrumej WITAJ připósłać.

W swójskej naležnosći

wutora, 23. februara 2016 spisane wot:
Wotšaltowanja miliny dla njemóže Łužiska ćišćernja wudaće SN 24. februara w zwučenym času ćišćeć. Informujemy roznošowarjow a čitarjow, zo so zwučeny wotběhowy plan wo hodźinu přestorči.

Dźiwadłowa skupina Kulowskeho Bratrowstwa je inscenaciju „Hdyž kokula woła“ 9. januara w Sulšečanskim kulturnym domje prěni raz předstajiła. A lajscy dźiwadźelnicy – mjez nimi Anett Kochćic, Franc Langa, Matej Hrjehor a Sylwija Bjeńšowa (wotlěwa) – žnějachu tójšto připóznaća. Po tym zo su kruch tež w Haslowje pokazali, hraja woni jutře w 19.30 hodź. w Njebjelčanskej „Bjesadźe“ a njedźelu w 16 hodź. w Šunowje. Za wobě předstajeni nadźijeja so bohateho wopyta. Foto: Jan Šołta

„Zawěšk horje!“ rěka njedźelu popołdnju w 16 hodź. w Lejnjanskim Kubicec hosćencu za lajskich dźiwadźelnikow Konječansko-Šunowskeje skupiny. Woni předstaja tam inscenaciju „Wumrěć njedawa ćeta“ w režiji Petry-Marije Bulankec Wenceloweje. Na jewišću dožiwiće w turbulentnym kruchu połnym humora nimo Reginy Kurjatoweje (ležo) tež młodu hrajerku Viktoriju Žurec, znateho Konječana Pawoła Jancu a Markusa Šołtu (wotlěwa). Serbske Nowiny přeja wjele wjesela. Foto: SN/Maćij Bulank

Tak kaž tele dny na mnohich městnach, su wčera tež wobydlerjo Chróšćanskeho Domu swjateje Ludmile póstnicy swjećili. Sobu­dźěłaćerjo předstajichu program, a tón zbudźi wjele wjesela mjez wobydlerjemi domu. W krótkich scenach předstajichu znate bajki, kotrež dyrbjachu seniorojo wuhódać. Christian Bulank z Wojerec bě za to kostimy ze swojeho fundusa přewostajił. Při zhromadnym spěwje a polonezy so čas spěšnje miny. Foto: Mónika Wenclowa

nowostki LND