Planowarjo regiony so zeńdu
Wojerecy (SN/ch). Město Wojerecy je přichodny tydźeń z hosćićelom mjeztym 10. sakskeho kongresa regionalneho planowanja. Dwudnjowu konferencu 11. a 12. junija zarjaduje Regionalny planowanski zwjazk Hornja Łužica-Delnja Šleska we Wojerowskej Łužiskej hali. Na zeńdźenje wočakuja sto zastupnikow planowanskich zwjazkow, wjesnjanostow a druhich komunalnych politikarjow kaž tež wědomostnikow, zastupnikow zarjadnišćow a planowanskich běrowow. Wojerecy su sej wědomje wuzwolili, kaž nawoda w Budyšinje zaměstnjeneho planowanskeho zwjazka Hornja Łužica-Delnja Šleska, Peter Heinrich, zdźěli. Město chcedźa wobdźělnikam předstajić.
Wočakuja nawal na čołmy
Podstupim (SN/MiR). Braniborske ministerstwo za wědomosć, slědźenje a wuměłstwo swoje internetne strony wo Łužiskich Serbach znowa wuhotuje. Prěni dźěl je wot njedawna online. W interneće pod www.mwfk.brandenburg.de/sorben-wenden móža so zajimcy wobšěrnje informować. Wobsahi su mjeztym rozšěrene. Zdobom poskićeja internetne strony pokazki na wšelke serbske institucije kaž tež partnerow, na kotrychž móža so ludźo z prašenjemi a naležnosćemi wobroćić. Słužić ma tole tež tomu, aktiwity tychle partnerow zjawnje bóle znate činić a na te wašnje podpěrać. Mjez druhim su to informacije wo kubłanskich zarjadnišćach, muzejach a medijach.
Delnjoserbski rěčny podźěl je tuchwilu hišće předewšěm na nadpisma wobmjezowany. Přichodnje ma so serbšćina tež w tekstowych wobłukach krok po kroku w dalšim schodźenku rozšěrić. W aktualnych powěsćach pod hesłom „Sorben/Wenden in Brandenburg – Serby w Bramborskej“ steja tuchwilu jednotliwe informacije z februara, měrca a meje. Poslednja pokazuje na wobnowjenje internetneho poskitka.
W Najwyšej radźe, parlamenće Ukrainy w Kijewje, je so prezident Petro Porošenko dźensa k „połoženju naroda“ wuprajił. Zdobom dochadźa na wuchodźe kraja k nowym wojowanjam.
Kijew (dpa/SN/K). Bilancujo prěnje lěto swojeho knježenja mjenowaše Petro Porošenko přiwobroćenje kraja k zapadej najwažnišu naležnosć, hospodarsku situaciju wšak tak špatnu, zo hrozy Ukrainje njedźiwajcy pomocy z wjele miliardami eurow wosebje wot EU statny bankrot, bojow w Donbasu a strukturneje krizy dla. Mjezynarodny měnowy fonds (IWF) je zwólniwy spožčić krajej dalše kredity, žada pak sej za to, přewjesć skutkowne reformy. W swojej narěči připowědźi prezident reformu wustawy, z kotrejž je nic naposledk wjetše samorjadowanje regionow předwidźane.
Z transparentami, demonstracijemi a internetnymi akcijemi so wobydlerjo starownje w bayerskim Forchheimje hrožacemu spotorhanju swojeho domu wobaraja. Město bě wukazało twarjenje wotstronić, dokelž su stwy přemałe. Přetwar njeje ze statiskich přičin hižo móžny. Nastać ma nowotwar z apartementami. Wobydlerjo hladarnje so boja, zo zhubja swoju zhromadnosć, socialne kontakty a dotal zwučenu wokolinu.
Hdyž maš awto bjez přizjewjenja a zawěsćenja, čisłowe taflički kradnjene, wodźiš jězdźidło bjez dowolnosće, za to chětro natutkany – to napadnješ. 34lětny pak tarnowaše swój transporter z módrej swěcu na třěše a poda so na awtodróhu. Přiwšěm mějachu nimojěducy policisća podhlad, zo njesedźi za wodźidłom awta kolega a zadźeržachu je. Šoferej hrozy nětko chłostanske jednanje.
Kontaktna bursa přeproša
Choćebuz (SN/ch). Studenća, absolwenća kaž tež šulerjo su přichodnu srjedu, 10. junija, na campus Braniborskeje techniskeje uniwersity (BTU) w Złym Komorowje přeprošeni. Pod patronatom ministerki za wědomosć, slědźenje a kulturu Kraja Braniborskeje prof. dr. Sabiny Kunst wotměwacu so firmowu kontaktnu a personalnu bursu wotewrje kancler BTU Choćebuz-Zły Komorow Wolfgang Schröder. Cyłkownje 55 wustajerjow nimale wšitkich regionalnych a po cyłym swěće agěrowacych branšow poskići na 14. wikach wulku paletu informacijow. Tak chcedźa zajimcam wuměnjenja přistajenja w firmach zbližić, a woni smědźa so hnydom na městnje požadać.
Program za młodostnych