Wiesbaden (dpa/SN). Zeleni zetkaja so dźensa we Wiesbadenje na tři dny trajacy cyłoněmski zjězd strony. Na nim chcedźa mjez druhim nowe zwjazkowe předsydstwo wuzwolić a Roberta Habecka za načolneho abo samo kanclerskeho kandidata k wólbam zwjazkoweho sejma 23. februara wuzwolić.
We wotpowědnej próstwje je sej předsydstwo strony wěste, zo ma Habeck „wšě kmanosće za dobreho zwjazkoweho kanclera“. Wonkowna ministerka Annalena Baerbock ma jeho podpěrować.
Rozžohnować chcychu so tež z Omidom Nouripourom a Ricardu Lang, kotrajž běštaj wotstupiłoj. Planowana je tež debata wo zwrěšćenju amploweje koalicije, w kotrejž Zeleni sobu skutkuja.
Drježdźany (dpa/SN). Dwaj a poł měsaca po wólbach krajneho sejma pytaja w Sakskej přeco hišće za móžnej knježerstwowej koaliciju. Wčera stej CDU a SPD wo wutworjenju mjeńšinoweho knježerstwa rěčałoj. Přichodnu wutoru chcedźa zapósłancy čłonow přepytowanskeho wuběrka koronakrizy dla wolić. Nimo toho dyrbi parlament wo próstwach AfD a Lěwicy nastupajo planowane nastajenje nowych raketow USA w Němskej a wo wojerskim slědźenju na wysokich šulach Němskeje wothłosować.
Za Zwjazk Sahry Wagenknecht (BSW) a za Lěwicu je to łoskoćiwa tema. „Strony přesahowaca měrowa iniciatiwa“ w krajnym sejmje je tak móžna, w dokumenće rěka. Tež Lěwicarjo, kotřiž poprawom kóžde zhromadne dźěło z AfD wotpokazuja, su we wuskosćach. Woni běchu swój čas sami namołwu zapodali, po kotrejž měło so krajne knježerstwo přećiwo nastajenju raketow zasadźeć.
Frakcija BSW připowědźi, zo chcyła namjetej AfD raketow dla přihłosować, wšako je rakety stajnje wotpokazała.
Jeno spódnju drastu woblečeny je so šofer nakładneho awta na awtodróze 70 njedaloko bayerskeho Bamberga sam wuzamknył. Dokelž tež mobilny telefon w kabinje ležeše, wołaše muž nuzowu pomoc. Při temperaturach wokoło nule smědźeše so 54lětny w policajskim awće woćoplić, doniž pomocna słužba awto njewotamkny. Što muž w spódnich cholowach na dróze chcyše, njeje znate.
W kostimje mjedwjedźa su jebarjo spytali, awtowu zawěsćernju wobšudźić. W Kaliforniskej prezentowachu pozdatne widejo awtomatiskeje kamery, kotraž pokazuje, kak so mjedwjedź do parkowaceho awta zadobudźe a z pazorami sedła rozdrapa. Fachowc za dźiwje zwěrjata pak jebanstwo spózna. W bydlenju namaka policija kostim a rězniske hoki. Wobšudnicy chcychu 133 000 eurow wuzbytkować. Policija skućićelow zaja.
Washington (dpa/SN). Republikanski senator ze zwjazkoweho stata Floridy Marco Rubio ma w knježerstwje USA pod nawodom Donalda Trumpa zastojnstwo wonkowneho ministra přewzać. Tole je přichodny prezident Trump připowědźił. „Marco je wulce nahladna a nawjedowaca wosobina kaž tež sylny hłós za swobodu“ steji w dokumenće Trumpa. 53lětny Rubio je wot lěta 2011 dźěl senata USA a bě 2016 podarmo spytał, so sam z kandidatom republikanow za prezidenta stać.
Israelscy wojacy padnyli
Tel Aviv (dpa/SN). Při wojowanjach na juhu Libanona su po informacijach israelskeje armeje šěsć wojakow morili. Woni su při třěleńcy z wojowarjemi milicy Hisbollah w twarjenju swoje žiwjenje přisadźili, israelske medije rozprawjeja. Dalši wojak so při rozestajenju zrani. Na wopomnjenskej stronje wójska za padłych wojakow je ličba tych, kotřiž su wójny w Gazaskim pasmje a w Libanonje dla zemrěli, na 792 rozrostła.
Zdźědźenje statokow rjadować
Kijew (dpa/SN). Ruske wojerske jednotki po informacijach ukrainskich wójnskich wobkedźbowarjow na wuchodźe Ukrainy dale postupuja. Njedaloko wohroženeho a mjeztym zničeneho města Kurachowe w kónčinje Donjecka su sebi ruske jednotki dalše areale zdobyli. Nimo toho měrja so dale na Kupjansk w sewjernej Charkowskej kónčinje. Ofensiwu pak su ukrainske jednotki wotwobarali, generalny stab w Kijewje zdźěla. Kupjansk je wažny strategiski železniski centrum.
Mjeztym je ukrainski prezident Wolodymyr Zelenskyj ze zwjazkowym kanclerom Olafom Scholzom (SPD) telefonował a jeho wo dalšu wojersku pomoc prosył. Ukraina trjeba wosebje wjace lětadła wotwobarace systemy.
Brüssel (dpa/SN). Hłowny diplomat EU Josep Borrell namjetuje statam Europskeje unije, prawidłowny politiski dialog z Israelom přetorhnyć. Hłowna přičina su rozprawy njewotwisnych mjezynarodnych organizacijow, kotrež wo tym rozprawjeja, zo Israel čłowjeske prawo a mjezynarodne čłowjeske ludowe prawo rani. Tole je powěsćernja dpa z kruhow zastojnikow EU zhoniła. Namjet Borrella chcedźa na přichodnym zetkanju wonkownych ministrow EU wobjednawać, kotrež wotměje so přichodnu póndźelu.
Politiski dialog z Israelom rjaduje tak mjenowane asociěrowanske zrěčenje z lěta 2000. Tute předwidźi mjez druhim prawidłownu wuměnu za skrućenje poćahow a za dalše wuwiće partnerstwa. W nim zakótwjeny je tež zawjazk, zo wobě stronje čłowjeske prawa a zasady demokratije dodźeržitej.
Borrell bě hižo w oktobru připowědźił, zo chcył z wonkownymi ministrami EU wo wójnskim postupowanju Israela w Gazaskim pasmje a w Libanonje rěčeć. Tam ćerpja wosebje ciwilisća.