Jan Awgust Kerk

štwórtk, 30. julija 2015 spisane wot:
Wyši wučer, Maćicar a serbski spisaćel Jan Awgust Kerk narodźi so 31. julija 1865 žiwnosćerskej swójbje w Čornjowje pola Bukec. Wuchodźiwši Krajnostawski wučerski seminar w Budyšinje bě tam aktiwny čłon předsydstwa a dirigent Towarstwa serbskich seminaristow. 1885 nastupi wón prěnje wučerske městno w Kotecach a přistupi Maćicy Serbskej. Po tym wučerješe w Nowej Wsy nad Sprjewju a wot lěta 1888 do 1890 w Rakecach. Tam bě hibićiwy předsyda 1880 załoženeho serbskeho towarstwa Lipa. W Rakecach woženi so wón 1890 z najmłódšej sotru dr. Arnošta Muki, Almu, a załoži sej serbsku swójbu. Wot lěta 1890 wučerješe w Rochlitzu a bě po tym 31 lět wyši wučer w Pirnje. 1930 poda so na wuměnk. Lětdźesatki wobdźěleše so aktiwnje na skutkowanju Drježdźanskich serbskich towarstwow, kaž běštej to Čornobóh a Hromadnik. Spisa­ krótkoprozu, pućowanske rozprawy, kaž „Pjeć dnjow w Sarajewje“, a lu­dowědne přinoški, kotrež Serbske Nowiny­ a protyka Předźenak wozjewjachu. 2. měrca 1938 zemrě Kerk w Pirnje. Manfred Laduš

Slepjanšćina je wuraz identity

srjeda, 29. julija 2015 spisane wot:

Ludźom pozhubjeny słowoskład zaso wuwědomić

Sobudźěłaćerka běrowa Domowinskeje župy „Jakub Lorenc-Zalěski“ Juliana Kaulfürstowa je w Slepjanskej kón­činje pytała za ludźimi, kotřiž slepjanšćinu hišće w jeje starej formje wob­knježa. 2. oktobra maja so wupłody jeje slědźenja na dwěmaj CDjomaj wo­zjewić. Za to spřistupnja wona zwuko­nošakaj tež zjawnosći na zarjadowanju na žurli Slepjanskeho kulturneho centruma. K nahrawanju słuša kniha, kotraž předstaja rěčnych swědkow kaž tež wobsahi jich powědančkow a dožiwjenjow; nimo serb­skorěčnych přepisanjow wopřijima wona tež němskorěčne přełožki. Wšitko zhromadnje wuńdźe pod titlom „Płachta pełna hulicowańkow“ (Płachta połna powědančkow). Wobrazy fotografa Karstena Nyče z Noweho Města nad Sprjewju wudaće wobohaćeja, portrety ludźi kaž tež čwak płata hraja při tym wosebitu rólu.

Před třiceći lětami běchu Němska biskopska konferenca, Ewangelska cyrkej w Němskej a Grjeksko-ortodoksna metro­polija interkulturny tydźeń zhromadnje iniciěrowali; mjeztym je so wón po cyłym kraju etablěrował. W Budyskim wokrjesu wotměje so lětsa šesty raz wot 25. septembra do 4. oktobra.

Budyšin (SN/CoR). Dohromady 85 zarjadowanjow poskići lětsa Budyski tydźeń kulturow pod hesłom „Wšelakorosć město jednorosć“, telko kaž hišće ženje do toho. „W minjenych lětach mějachmy přeco wokoło 50 do 60 přizjewjenjow. Smy wězo jara wjeseli, zo mjeztym telko zarjadowarjow sobu čini“, podšmórnje medijowy rěčnik Budyskeho krajnoradneho zarjada Gernot Schweitzer.

Projekty přihotować a přewjesć zda so Claudiji Kilankec do rukow połožene być. Z wulkim elanom je wona 5. mjezynarodnu młodźinsku dźěłarničku zańdźeny tydźeń w Njebjelčicach přihotowała a so wo to starała, zo by wšitko derje běžało. „Lubił je so mi zaměr dźěłarnički, kotraž wěnuje so wuměłstwu a trajnosći jeho wunoškow“, 31lětna Chróšćanka rozłožuje.

Dudak Bola

srjeda, 29. julija 2015 spisane wot:
Před sto lětami zemrě sławny Slepjanski dudak Matej Hančo, kotremuž tež Bola rěkachu. Narodźił bě so wón 1838 a bě ratar ze statokom na Slepjanskej nawsy. Jara­ woblubowany a nadarjeny ludowy herc hraješe we wokolinje na swjedźenjach, kwasach, kermušach a rejach na serbskich dudach – na kózole a měchawje. Sam wobknježeše Bola tež klarinetu a małe serbske wěrowanske huslički. Wuběrnje zanošowaše wón ludowe spěwy swojeje domizny a samopěsnjene žortne serbske a němske składnostne hrónčka. 1886 wo­pyta­ Ludvík Kuba Bolu w Slepom a zapisa sej tójšto jeho pěsnjow, melodijow a rejow. 1888 pokročowaše z tym dr. Adolf Černý. Bola a jeho hercy buchu daloko za mjezu domizny znaći, dokelž na mnohich na­rodopisnych wustajeńcach, kongresach a koncertach piskachu. Předewšěm w Serb­skej wsy wšosakskeje wustajeńcy 1896 w Drježdźanach a w tamnišim drastowym ćahu žněješe dudak Bola wulke připóznaće, bu samo z kralownu Carolu fotografowany. Wot lěta 1896 je wón chór Slepjanskeho towarstwa Spiwny wěnašk hudźbnje přewodźał. Manfred Laduš

Kamjenc (SN). Feridun Zaimoğlu změje „2. Kamjensku narěč w cyrkwi swj. Hany“ 11. septembra. Hakle loni bě dźěłanišćo za recepciju Lessinga rjad załožiło.

Zaimoğlu słuša dźensa k najwažnišim němskorěčnym awtoram. Domizna 1964 w Turkowskej rodźeneho spisowaćela je Kiel.­ Tam studowaše wón najprjedy medicinu. 1995 bě sej z knihu „Kanak Sprak“ wjele připóznaća zdobył. Literarnje wobdźěłuje wón w tutej publikaciji rozmołwy z młodymi mužemi turkowskeho pochada. Mjeztym je 20 knihow wozjewił a je lawreat wšelakorych lite­rarnych wuznamjenjenjow, kaž na přikład Myta jury Bachmannoweho wu­bědźowanja, Mytow Hebbela, Adalberta von Chamissa, Huga Balla, Grimmelshausena a Jakoba Wassermanna. Najnowši roman Zaimoğluwa „Siebentürmeviertel“ wuńdźe w awgusće.

Feridun Zaimoğlu chce w swojej Kamjenskej narěči „Mesias přińdźe“ recepciju Lessinga rozjimać a so w měšeńcy poezije a woprawdźitosće z prašenjemi nabožiny a wěry rozestajeć.

Carl Blechen

wutora, 28. julija 2015 spisane wot:
„Moler krajiny braniborskeje marki“ a pućrubar realistiskeho molerstwa Carl Blechen zemrě 23. julija 1840 w swojim Berlinskim bydlenju na Wilhelmowej. Pochowany bu profesor Berlinskeje aka­demije wuměłstwa serbsko-němskeho pochada na nowym pohrjebnišću w Neuköllnje, hdźež mała tafla na muri na njeho dopomina. 26. julija 1798 bě so Carl Blechen narodźił swójbje němskeho dawkizběrarja w Choćebuzu. Mać Ana Kita běše­ z Lěškowa. Jeje bratr Jan Hapac wučerješe na Choćebuskim gymnaziju, do kotrehož młody Blechen chodźeše, a bě pozdźišo serbski farar w Modłej. Wón je wuwiće młodeho Blechena najbóle sobu wobwliwował, kiž studowaše na Berlinskej akademiji wuměłstwa a bě wot lěta 1829 profesor woneje akademije. Do najznaćišich wolijowych mól­bow­ Blechena słušeja „Pěskojty puć“ w Delnjej Łužicy, „Lěhwo Semnonow“ a „Walcownja pola Eberswaldy“, prěnje zwobraznjenje industrijneho zawoda w Němskej. Za čas NDR je Rada wobwoda Choćebuz Myto Ble­chena za tworjacych wuměłcow spožčała. Manfred Laduš

Krabatowy swjedźeńz wužadanjemi

póndźela, 27. julija 2015 spisane wot:

14. Krabatowy swjedźeń wotmě so kónc tydźenja w chorwatskim Žumberaku, domiznje historiskeho Krabata. Wobdźěliło je so něhdźe 60 ludźi z Łu­ži­cy­, nimo čłonow tudyšeho Krabatoweho towarstwa tež sobuskutkowacy Ćišćanskeje rejwanskeje skupiny.

Sveta Gora (SN/CoR). Na najwyšim wjeršku Žumberakskich horin na mjezy k Słowjenskej Sveta Gora su wčera připołdnju Chorwaća, Serbja a Němcy zhromadnje z Božej mšu Krabatowy swjedźeń zahajili. Šěsć fararjow je tam w kapale swjateho Ilije po grjeksko-katolskim ritusu kemše swjećiło. Kapała bě pře­pjelnjena, hačrunjež mějachu kemšerjo njewočakowane ćeže, tam dojěć. Hinak hač na chorwatskim wabjenskim plakaće za „Krabatfest“ njebě njebjo nad kapału módre, ale sylna kurjawa a njewjedro puć poćežowaštej. Ćim wjetši zaćišć pak je podawk w přitomnych zawostajił. „Wohnjowa wobora dyrbješe nam najprjedy puć rubać, dokelž bě wulki wichor wja­co­re štomy spowalał. Zdźěla běchu puće tež přepławjene. Za nas wšitkich bě to dyrdomdej, tež dožiwjenje po tym bě wulkotne a hnujace“, zdźěli Wolfgang Kraus alias Krabat Serbskim Nowinam.

Porjedźenka

póndźela, 27. julija 2015 spisane wot:
Porjedźenka W přiłoze Serbskich Nowin „Kultura a wuměłstwo“ ze 24. julija je so awtorej por­treta wo Friedemannu Böhmje zmylk stał. W přinošku naspomnjeny znaty braška njeje Jurij Rjenč z Chrósćic, ale Jan Rjenč. Prosymy wo wodaće za misnjenje. SN

W Choćebuskim Serbskim domje su wčera nowu wosebitu personalnu wusta­jeńcu molerja a grafikarja Jürgena Royja wotewrěli. Hač do 23. oktobra poka­zuja tam 30 wubranych twórbow.

nowostki LND