Wojerowske marketingowe towarstwo sadźi na mnohe małe dźěle puzzla, kotrež pozitiwny image města Wojerecy přisporjeja. Najmłódša akcija je sta wobdźělnikow mobilizowała.
Wojerecy (SiR/SN). Marketingowe towarstwo „region za swójby Wojerecy“ je w decembrje w jónkrótnej kampani wjacore akcije kombinowało, kotrež skruća a spěchuja začuće zhromadnosće mjez wobydlerjemi a z tym tež pozitiwnemu wuwiću města přinošuja. „Wuchodźujće so po měsće a zličće zelene hwězdy!“ běše hesło, pod kotrymž je towarstwo na pućowanje z dobyćerskej hru #WHY! NACHT přeprosyło. Cil kampanje běše, wobydlerstwo kaž tež hosći mobilizować a jich do zhromadneje aktiwity pohnuwać.
Rowno (JoS/SN). Wonka pada sněh a ludźo mrěja zymu. Na Njepilic statoku w Rownom pak so pari a wari. Ludźo sej ćopłu kapu sleku, dokelž je jich nimo słódneho połćika tež škleńčka žitneho zwohrěła.
Zašłu sobotu su w Rownom, cyle po tradiciji srjedźneje Łužicy, na Njepilic statoku swinjo rězali. Ći, kotřiž běchu wšitko sobu přihotowali, měnjachu, zo njeby wjedro móhło lěpše być. Při minusowych stopjenkach wonka so lochce sajace sněženki spožčichu ležownosći bórze romantiski zymski flair.
Zhorjelc/Budyšin (SN/mb). Wokrjes Zhorjelc je z powšitkownym wukazom, kiž wot dźensnišeho płaći, protestowacym ratarjam zakazał, zajězdy na awtodróhi blokować. Tež na druhich dróhach njesmědźa ratarjo z traktorom prosće bjez konkretneje přičiny stejo wostać abo wobchad přejara haćić. Krajnoradny zarjad Budyšin je wčera jenož zdźělił, zo maja zarjadowarjo protesta dźeń do toho hač do 18 hodź. připowědźić, hač budu woprawdźe na dróhach protestować.
Prof. Dieter Müller, eksperta za wobchadne prawo na wysokej šuli sakskeje policije, je njedawno we wusyłanju telewizije MDR „Sachsenspiegel“ na to skedźbnił, zo su tuchwilne protestne akcije přewažnje ilegalne: Z traktorom, za kotrehož diesel dawki njepłaćiš, směš so jeničce po direktnym puću na polo podać. Nimo toho su blokady zašłych dnjow hustodosć „chłostajomne nućenje“. Policija tomu jenož njezadźěwa, zo njeby „hišće wjac namocy“ zbudźiła. Přećiwo „klimowym lěpjerjam“ pak je policija přeco kruće zakročała.Čitajće dale na 4. stronje!
Halena Jancyna, społnomócnjena za serbske naležnosće we wokrjesu Budyšin, je fachowe kolegowki a kolegu z hornjeje a srjedźneje Łužicy tydźenja štwórtk na zetkanje do Zelnakec kofejownje w Kamjencu přeprosyła.
Kamjenc (SN/MiP). Na zeńdźenje přichwatali běchu społnomócnjeni Diana Karbowa za město Wojerecy, Joachim Hojer za město Kamjenc, Kati Strukowa za wokrjes Zhorjelc kaž tež Carolina Měršowa za předewzaće TDDK (SN rozprawjachu). „Je tomu hižo wjele lět, zo so w tajkim kruhu schadźujemy“, praj nam Joachim Hojer na naprašowanje. „Gabriela Linakowa, něhdyša Wojerowska społnomócnjena za serbske naležnosće, je tehdy zeńdźenja organizowała. Halena Jancyna je tradiciju nětko takrjec wozrodźiła“, wón doda.
Prof. dr. Helmut Faska njebohi
Wojerecy. Rěčespytnik prof. dr. Helmut Faska je w starobje 91 lět wčera we Wojerecach zemrěł. Jako posledni direktor Instituta za serbski ludospyt je wón serbske slědźenišćo w dobje towaršnostneho přewróta do noweho přichoda wjedł a jako załoženski direktor Serbskeho instituta skutkował. Faska je mjez druhim awtor wšelakich edicijow wo gramatice serbskeje rěče.
Žadaja sej nawodow za šule
Budyšin. Předsydka Serbskeho šulskeho towarstwa (SŠT), Katharina Jurkowa, sej w lisće wotnožce krajneho zarjada za šulu a kubłanje w Budyšinje „bórzomne wobsadźenje wjednistwow“ serbskich zakładnych šulow Chrósćicy, Pančicy-Kukow a Budyšin žada. Městno nawody je na wšěch třoch stejnišćach njewobsadźene. Wšudźe amtěruje komisariska nawodnica, najdlěje w Chrósćicach.
Z akademije do ministerstwa
Do milinoweho sćežora zrazyła
Přišecy. Přišedši z Dobruše-Huski zhubi sobotu popołdnju 19lětna jězdźerka na hłownej dróze do směra Budyšin w křiwicy kontrolu nad swojim VW Golfom a zrazy do milinoweho sćežora. Tón so wotłama a padny na jězdnju. Dla reparatury sćežora je milina na wjacore hodźiny wupadnyła.
Bróžeń so paliła
Łužnica. Z dotal njeznatych přičin je so sobotu w nocy we Łužnicy třěcha bróžnje paliła. Wohnjowym wobornikam so poradźi, bydlenski dom w bjezposrědnym susodstwje před wohenjom škitać. Nichtó njebu zranjeny. Wěcnu škodu trochuja eksperća na 150 000 eurow.