Wjesołe poselstwo za město

wutora, 16. januara 2024 spisane wot:

Wojerowske marketingowe towarstwo sadźi na mnohe małe dźěle puzzla, kotrež pozitiwny image města Wojerecy přisporjeja. Najmłódša akcija je sta wobdźělnikow mobilizowała.

Wojerecy (SiR/SN). Marketingowe towarstwo „region za swójby Wojerecy“ je w decembrje w jónkrótnej kampani wjacore akcije kombinowało, kotrež skruća a spěchuja začuće zhromadnosće mjez wobydlerjemi a z tym tež pozitiwnemu wuwiću města přinošuja. „Wuchodźujće so po měsće a zličće zelene hwězdy!“ běše hesło, pod kotrymž je towarstwo na pućowanje z dobyćerskej hru #WHY! NACHT přeprosyło. Cil kampanje běše, wobydlerstwo kaž tež hosći mobilizować a jich do zhromadneje aktiwity pohnuwać.

Po starym wašnju swinjo rězali

wutora, 16. januara 2024 spisane wot:

Na Njepilic statoku su při dobrej naledźe woblubowanu tradiciju hajili

Rowno (JoS/SN). Wonka pada sněh a ludźo mrěja zymu. Na Njepilic statoku w Rownom pak so pari a wari. Ludźo sej ćopłu kapu sleku, dokelž je jich nimo słódneho połćika tež škleńčka žitneho zwohrěła.

Zašłu sobotu su w Rownom, cyle po tradiciji srjedźneje Łužicy, na Njepilic statoku swinjo rězali. Ći, kotřiž běchu wšitko sobu přihotowali, měnjachu, zo njeby wjedro móhło lěpše być. Při minusowych stopjenkach wonka so lochce sajace sněženki spožčichu ležownosći bórze romantiski zymski flair.

Wokrjes blokadam ratarjow zadźěwa

wutora, 16. januara 2024 spisane wot:

Zhorjelc/Budyšin (SN/mb). Wokrjes Zhorjelc je z powšitkownym wukazom, kiž wot dźensnišeho płaći, protestowacym ratarjam zakazał, zajězdy na awtodróhi blokować. Tež na druhich dróhach njesmědźa ratarjo z traktorom prosće bjez konkretneje přičiny stejo wostać abo wobchad přejara haćić. Krajnoradny zarjad Budyšin je wčera jenož zdźělił, zo maja zarjadowarjo protesta dźeń do toho hač do 18 hodź. připowědźić, hač budu woprawdźe na dróhach protestować.

Prof. Dieter Müller, eksperta za wobchadne prawo na wysokej šuli sakskeje policije, je njedawno we wusyłanju telewizije MDR „Sachsenspiegel“ na to skedźbnił, zo su tuchwilne protestne akcije přewažnje ilegalne: Z traktorom, za kotrehož diesel dawki njepłaćiš, směš so jeničce po direktnym puću na polo po­dać. Nimo toho su blokady zašłych dnjow hustodosć „chłostajomne nućenje“. Policija tomu ­jenož njezadźěwa, zo njeby „hišće wjac namocy“ zbudźiła. Přećiwo „klimowym lěpjerjam“ pak je policija přeco kruće zakročała.Čitajće dale na 4. stronje!

Wodźerka traktora je wčera wječor na zwjazkowej dróze B 98 znjezbožiła. Wona chcyše do směra Smělneje (Schmölln) wotbočić. Dróha pak bě chětro hładka a tak suny so ratarska mašina štyri do pjeć metrow do hłubokosće. Skónčnje wosta traktor na třěše ležo. Na zbožo njeje so 17lětna wodźerka zraniła. Při njezbožu je pak 200 litrow diesela wuběžało, štož chcychu fachowcy dźensa w běhu dopołdnja wotstronić. Wěcna škoda wučinja 30 000 eurow, policija zdźěli. Foto: dpa/Rocci Klein

Nowolětny kofej społnomócnjenych

wutora, 16. januara 2024 spisane wot:

Halena Jancyna, społnomócnjena za serbske naležnosće we wokrjesu Budyšin, je fachowe kolegowki a kolegu z hornjeje a srjedźneje Łužicy tydźenja štwórtk na zetkanje do Zelnakec kofejownje w Kamjencu přeprosyła.

Kamjenc (SN/MiP). Na zeńdźenje přichwatali běchu społnomócnjeni Diana Karbowa za město Wojerecy, Joachim Hojer za město Kamjenc, Kati Strukowa za wokrjes Zhorjelc kaž tež Carolina Měršowa za předewzaće TDDK (SN rozprawjachu). „Je tomu hižo wjele lět, zo so w tajkim kruhu schadźujemy“, praj nam Joachim Hojer na naprašowanje. „Gabriela Linakowa, něhdyša Wojerowska społnomócnjena za serbske naležnosće, je tehdy zeńdźenja organizowała. Halena Jancyna je tradiciju nětko takrjec wozrodźiła“, wón doda.

Krótkopowěsće (16.01.24)

wutora, 16. januara 2024 spisane wot:

Prof. dr. Helmut Faska njebohi

Wojerecy. Rěčespytnik prof. dr. Helmut Faska je w starobje 91 lět wčera we Wojerecach zemrěł. Jako posledni direktor Instituta za serbski ludospyt je wón serbske slědźenišćo w dobje towaršnostneho přewróta do noweho přichoda wjedł a jako załoženski direktor Serbskeho instituta skutkował. Faska je mjez druhim awtor wšelakich edicijow wo gramatice serbskeje rěče.

Žadaja sej nawodow za šule

Budyšin. Předsydka Serbskeho šulskeho towarstwa (SŠT), Katharina Jurkowa, sej w lisće wotnožce krajneho zarjada za šulu a kubłanje w Budyšinje „bórzomne wobsadźenje wjednistwow“ serbskich zakładnych šulow Chrósćicy, Pančicy-Kukow a Budyšin žada. Městno nawody je na wšěch třoch stejnišćach njewobsadźene. Wšudźe amtěruje komisariska nawodnica, najdlěje w Chrósćicach.

Z akademije do ministerstwa

Kulow (ChP/SN). Jónkrótny podawk we Łužicy dožiwjeja kóždolětnje dźěći Kulowskeje pěstowarnje, kotraž je w nošerstwje Křesćansko-socialneho kubłanskeho skutka. Stajnje w januaru woli so tam dźěćacy princowy por noweje póstniskeje sezony. Njeje pak to jednore wu­zwolenje wotpowědnych dźěći předšulskeje skupiny, ale je to wulke potajnstwo. Ani dźěći, ani wjetšina kubłarkow a kubłarjow njewě, komu česć lětsa słuša. Cyle potajnje přihotuja štyri kubłarki domu małe hraće za dźěći, do kotrehož su zaplećene hódančka. Napjatosć dźěći bě wočiwidna, jako so na stólcach tam a sem suwachu. Kubłanišćo přeproša sej kóžde lěto za tutón jónkrótny po­dawk měšćanostu, zastupjerjow nošerja, staršiskeje přirady, něhdyšeho jednaćela a dalšich. Po tym zo běchu dźěći hódančka wuhódali, bě jasne: dźěćacy princ rěka lětsa Gregor, jeho princesna Michelle, maršal je Elias a Klarissa a Roxana stej pažej.

Prěnje štomiki su wusłužili

póndźela, 15. januara 2024 spisane wot:
Dobre tři tydźenje po hodźoch so nětko w mnohich domjacnosćach hodowne ­štomiki z bydlenja zminu. Předewšěm w Budyšinje, Kamjencu a dalšich městach wobydlerjo składnosć wužiwaja, štomiki ze sudobjom za biowotpadki wotbyć. Porno tomu wobchowaja sej mnozy ­na wsach swój štomik hač do swjedźenja Swěčk Marje a jón potom spala. Foto: Carmen Schumann

Policija (15.01.24)

póndźela, 15. januara 2024 spisane wot:

Do milinoweho sćežora zrazyła

Přišecy. Přišedši z Dobruše-Huski zhubi sobotu popołdnju 19lětna jězdźerka na hłownej dróze do směra Budyšin w kři­wicy kontrolu nad swojim VW Golfom a zrazy do milinoweho sćežora. Tón so wotłama a padny na jězdnju. Dla reparatury sćežora je milina na wjacore hodźiny wupadnyła.

Bróžeń so paliła

Łužnica. Z dotal njeznatych přičin je so sobotu w nocy we Łužnicy třěcha bróžnje paliła. Wohnjowym wobornikam so poradźi, bydlenski dom w bjezposrědnym susodstwje před wohenjom škitać. Nichtó njebu zranjeny. Wěcnu škodu trochuja eksperća na 150 000 eurow.

Nowa fachowa kniha

póndźela, 15. januara 2024 spisane wot:
Budyšin. Serbski institut, Ludowe nakładnistwo Domowina a Maćica Serbska přeproša štwórtk, 18. januara, na knižnu premjeru do Smolerjec kniharnje. Tam chce Thomas Menzel swoju nowu fachowu publikaciju „Komplexität und soziolinguistische Typologie in den Flexionssystemen des Sorbischen“, wušłu w rjedźe Spisy Serbskeho instituta, předstajić. Mjez druhim wěnuje so awtor „historiskim wuwiću zhromadnosćow a rozdźělow dweju morfologiskeju systemow, wobkedźbujo wšelake serbske dialekty a spisownu rěč“. Zarjadowanje započnje so w 19 hodź.

nowostki LND