Lipy na Paulijowej chcedźa zachować

štwórtk, 16. julija 2020 spisane wot:

Zjawny list z 963 podpismami, zo by so lipowa aleja na Paulijowej zachowała, su tamniši wobydlerjo wyšemu měšćanosće Alexanderej Ahrensej (SPD) w hodźinje za wobydlerske naprašowanja wčera na posedźenju Budyskeje měšćanskeje rady přepodali.

Budyšin (CS/SN). Wjacori zastupjerjo woby­dlerskeje iniciatiwy Paulijowa su so na wčerawšim posedźenju měšćanskeje rady jara emocionalnje słowa jimali. Woni přezjedni njejsu z tuchwilnym planowanjom za twarske naprawy na Paulijowej. Wjetšina štomow ma so zhubić, byrnjež jako narunanje 120 nowych štomow nasadźeć chcyli. W měsće, hdźež je kóždźički štom wažny, njesměli w dźensnišim času twarsku swobodu njesmilnje přesadźić. Marco Kosak rjekny, zo njeby scyła tajkich planowanjow być směło, kotrež předwidźa štomy podrězać.

Krótkopowěsće (16.07.20)

štwórtk, 16. julija 2020 spisane wot:

Wo prawicarstwje debatowali

Drježdźany. Sakski krajny sejm je na swojim dźensnišim poslednim posedźenju do lětnjeje přestawki tež wo prawicarskim ekstremizmje diskutował. Temu běchu na próstwu CDU, SPD a Zelenych na dnjowy porjad stajili. Knježerstwo je namołwjene, hač do kónca lěta cyłkowny koncept přećiwo prawicarskemu ekstremizmej w kraju zdźěłać.

Z komisariskim prezidentom

Berlin. Koncern Bombardier Transportation je dźensa wozjewił, zo skutkuje Marco Michel wotnětka komisarisce jako prezident regiona srjedźa, wuchodna Europa a Israel. Wón naslěduje Michaela Fohrera, kiž je Bombardier Transportation z wosobinskich přičin wopušćił. Hišće­ kónc junija bě Fohrer ze sakskim knježerstwom wo stejnišćomaj Bombardier w Budyšinje a Zhorjelcu rěčał.

Projekty za jězorinu zapodać

Swjedźeń njebudźe, wiki budu

srjeda, 15. julija 2020 spisane wot:

Sulšecy/Njeswačidło. Lětuši wjesny swjedźeń w Sulšecach pola Kulowa dyrbja organizatorojo korony dla wotprajić. Wo tym su zarjadowarjo informowali. Swjećić chcychu poprawom wot 17. do 19. julija. Rjemjeslniske wiki 18. a 19. julija w Njeswačidle porno tomu budu. Plakaty na mnohich sćežorach we wsy a wokolinje za nje wabja.

Prěnje online-zetkanje šoferow

Budyšin. Dotal na wotpočnišću Hornja Łužica při awtodróze A 4 wotměwace so zetkanje jězdźerjow za daloke čary nětko prěni króć online přewjedu. Hłowny policajski komisar z Wysokeje šule za saksku policiju chce aktualnje informować wo wobmjezowanjach šoferam za daloke čary korony dla. Dźensa wot 18 hodź. móža so zajimcy pod https://www.polizei.sachsen.de/de/72966.htm na poskitku wobdźělić.

Chcedźa z młodostnymi rěčeć

Dyrbja noweho wjesnjanostu wolić

srjeda, 15. julija 2020 spisane wot:

Slepjanski wjesnjanosta Reinhard Bork, kiž je mjeztym z 69 lět stary, poda so na wuměnk. Wobydlerjo dyrbja tuž lětsa noweho nawodu gmejny wolić.

Slepo (AK/SN). Prěni termin za wólby noweho Slepjanskeho wjesnjanosty je njedźela, 1. nowember 2020. Jeli su wjacori kandidaća, a žadyn z nich wjetšinu hłosow njedocpěje, dyrbja wobydlerjo dalši króć wolić, a to dwaj tydźenjej pozdźišo, 15. nowembra. Wobaj terminaj je gmejnska rada na swojim zašłym posedźenju jednohłósnje wobzamknyła. Zdobom su postajili, zo Jörg Funda (CDU) wot 1. awgusta zastojnstwo wjesnjanosty hač k wólbam přechodnje přewozmje. Tuchwilny zastupowacy wjesnjanosta budźe w tym času gmejnu nawjedować.

Policija (15.07.20)

srjeda, 15. julija 2020 spisane wot:

Ječnišćo so paliło

Steina. Z dotal njeznatych přičin je so wčera připołdnju šěsć hektarow pola při Połčničanskej dróze njedaloko Steiny pa­liło. Ratarjo młóćachu tam ječmjeń. Suchoty dla so płomjenja spěšnje rozpřestrěchu. Něhdźe w 12.30 hodź. wołachu dobrowólne wobory ze Steiny, Połčnicy a Ohorna. Zo bychu dosć hašenskeje wody měli, pomhachu jim wobory z Rušicy, Pančic-Kukowa a Kamjenca-Brěznje. Tak móžachu woheń spěšnje zhašeć.

Planuja twarske ležownosće

srjeda, 15. julija 2020 spisane wot:

Radworsku gmejnsku radu wo přihotach objekta informowali

Radwor (SN/MkWj). Twarsku ležownosć za cyłkownje 22 jedno- a dwuswójbnych domow planuja tuchwilu w Radworju. Wo tym su na wčerawšim posedźenju tamnišeje gmejnskeje rady informowali. Radźićeljo schadźowachu so tónkróć w šulskej jědźerni.

Zastupnica architekturneho běrowa Panse z Budyšina móžeše gmejnskim radźićelam a hosćom dosć konkretne plany prezentować. Płonina w susodstwje sportoweje a wjacezaměroweje hale „Slavia“ je nimale štyri hektary wulka a hodźi so swojeje infrastruktury dla poměrnje derje zjawnym medijam přizamknyć. Porno tomu njeje hišće rozrisane, kak ležownosć k dróze mjez Radworjom a Boranecami přiwjazać.

Seniorojo wustajeja swoje fota

srjeda, 15. julija 2020 spisane wot:
Do Budyskeje měšćanskeje biblioteki přeproša tuchwilu tradicionalna fotowa wustajeńca pod hesłom „Hornja Łužica – lubowana domizna“, w kotrejž pokazuja seniorojo krajiny a dalše rjanosće regiona. Mjez motiwami su originelne a njewšědne. Barbne ­fotografije su widźeć w zarjadowanskej rumnosći a čitarskej kofejowni. Přehladku ­přihotował je njewotwisny Zwjazk seniorow. Fota wobhladać móža sej zajimcy hač do 30. oktobra we wotewrjenskich časach biblioteki. Foto: Carmen Schumann

W Hamorje staršiski pjenjez zwyša

srjeda, 15. julija 2020 spisane wot:

Z jeničkim hłosom wjace su w Hamorje wobzamknyli, zwyšić staršiski popłatk za zastaranje dźěći w dnjowych přebywanišćach. Rozsudźili su to tamniši gmejnscy radźićeljo na swojim póndźelnym posedźenju.

Hamor (CK/SN). Nětko maja starši na dźěćo a měsac w žłobiku šěsć eurow, w pěstowarni tři eura a w horće dwaj euraj wjace zapłaćić. Gmejna Hamor za zastaranje dźěći lětnje 1,7 milionow eurow wudawa. Stajnje 30. junija ma wona přerězne kóšty za jedne městno zwěsćić. ­Nawoda hłowneho zarjada Arian Leffs je wuličił, zo dźewjećhodźinske zastaranje dźěsća w žłobiku wob měsac 1 152 eurow płaći, za čož dóstawa gmejna wot Sakskeje 255 eurow. Starši płaćachu dotal 208 eurow. Gmejna ma zbytk zaručić, štož wučinja 689 eurow.

Serial je jedna forma

srjeda, 15. julija 2020 spisane wot:
Hdyž dźensa z lětušim lětnim serialom Serbskich Nowin započinamy, činimy to z jasnym zaměrom: Na te wašnje chcemy čitarjam našeho wječornika někotre z mytowanych projektow kategorije „Žiwa dwurěčnosć“ z lětušeho wubědźowanja sakskeho fondsa „Čiń sobu!“ zbližić. Wězo móže to jenož wuběr być, najebać to prócujemy so wšitke kónčiny serbskeho sy­dlenskeho ruma w Hornjej Łužicy wobkedźbować. Jurorojo su tež ideje wuznamjenili, kotrež njeběchu sej Serbja, ale němscy wobydlerjo wumyslili. Tajkim budźemy so w tydźenskim přinošku toho­runja wěnować. Lětni serial je jedna forma, tworićelskosć ludźi na dobro našeje maćeršćiny w nowinje wotbłyšćować. Runje tak su rozprawy wo projektach na lokalnej stronje derje zaměstnjene. Tak je redakcija z dobyćerjemi lońšeho wubědźowanja postupowała a chce to dale wjesć. Wšako so někotre projekty z lěta 2019 ­hakle nětko kónča. Axel Arlt

Škit před haru a prochom trajna tema

srjeda, 15. julija 2020 spisane wot:

Gmejna Slepo a koncern LEAG matej zakładne zrěčenje mjez komunu a předchadnikom Vattenfallom nastupajo wotškódnjenje po Wochožanskej brunicowej jamje a wo komunalnym wuwiću w dalokej měrje za spjelnjene.

Slepo (AK/SN). Dwanaće lět po tym zo bu tak mjenowane Slepjanske zrěčenje 2008 podpisane, je wone tak daloko spjelnjene. To je Slepjanska gmejnska rada njedawno wobkrućiła. „Financowanske zrěčenje z 28. septembra 2015 wo najwaž­nišim komunalnym twarskim projekće, nowotwarje Němsko-Serbskeho šulskeho kompleksa Slepo, je hórniski koncern spjelnił a dojednany płaćenski plan dodźeržał“, podšmórny Slepjanski wjes­njanosta Reinhard Bork (njestronjan) w předłoze k wobzamknjenju.

Serbska debata

nowostki LND