Berlin/Drježdźany (dpa/SN). Financni pruwowarjo zwěsćichu minjene lěta stupacu ličbu přeńdźenjow přećiwo minimalnej mzdźě. Loni su tohodla 351 jednanjow zahajili, kaž wčera ze Sakskeje pochadźacy zapósłanc zwjazkoweho sejma Alexander Krauß (CDU) zdźěli, pokazujo na ličby zwjazkoweho financneho ministerstwa. Před lětomaj bě jich 148 jednanjow, w lěće 2017 hižo 231. Mjez nimi su pady, w kotrychž njeje dźěłodawar minimalnu mzdu płaćił, abo njeje winowatosć dokumentacije dźěłoweho časa dodźeržał. Po słowach politikarja su pruwowarjo loni cyłkownje 2 626 kontrolow pola dźěłodawarjow přewjedli a w 1 784 padach přeńdźenja zwěsćili. W prěnim rjedźe pruwuja zawody, hdźež je riziko wobšudźenja wosebje wulke.
Alexander Krauß ma pruwowanski šema za dobry, dokelž steji kwalita kontrolow na prěnim městnje, nic ličba.
Podstupim (dpa/SN). W naslědnej krajinje hórnistwa (Bergbaufolgelandschaft) Braniborskeje měli po woli Swobodnych wolerjow solarne připrawy nastać. Na 40 z wjac hač 500 kwadratnych kilometrow, kotrež budu hišće saněrowane, móhli tajke natwarić, zwurazni wobswětowy rěčnik Swobodnych wolerjow Robert Soyka wčera w Podstupimje. „Płoniny njetrjebaja tuž za ratarstwo abo lěsnistwo přihotowane być“, Soyka rjekny. Nimo toho su so płaćizny solarnych modulow jasnje znižili.
Braniborske wobswětowe ministerstwo namjet zakładnje njewotpokazuje. „Znate je, zo su na někotrych přestrjenjach hižo solarne připrawy instalowane“, rozłoži rěčnik ministerstwa Jens-Uwe Schade. Přiwšěm měli wuskutki na wobswět a wid wobsedźerjow ležownosćow wobkedźbować. Zajimy mjez ratarskimi a energijowymi předewzaćemi dyrbja wurunane być. Wuspěšne ratarstwo w pohórnistwowej krajinje je za regionalne dźěłowe wiki tohorunja jara wažne.
Drježdźany (SN/BŠe). Wjacore naprawy, kotrež bě wuhlowa komisija njedawno w swojej kónčnej rozprawje namjetowała, zaběraja so mjez druhim z lěpšej mobilitu w regionje. Tež wobchadny zaměrowy zwjazk Hornje Łobjo (VVO), kotremuž zapadna Łužica z městomaj Kamjencom a Wojerecami přisłuša, widźi w někotrych idejach šansu, swoje bliskowobchadne zaměry spěšnišo zwoprawdźić. „Loni w meji smy našu ideju wo spěšnoželeznicy Łobjo-Łužica předstajili, zo móhli za dalše postupowanje zwjazkowe financne srědki dóstać“, rozłožuje jednaćel VVO Burkhard Ehlen. „Z elektrifikaciju železniskeje čary mjez Drježdźanami a Zhorjelcom kaž tež Drježdźanami a Kamjencom budźe zakład wutworjeny, zo móhli tam spěšnoželeznicu zasadźić“, jednaćel wuswětla. To pak su daloko do přichoda sahace plany. Hladajo na planowanu wjetšu spěšnosć ćaha přez Rólany (Ruhland) abo Kamjenc do Wojerec so jězbny čas jasnje skrótši.
Kandidaća Serbskeho wolerskeho zjednoćenstwa za wólby Budyskeho wokrjesneho sejmika 26. meje 2019 su:
1 Wjesela, Jan
2 Kaulfürst, Fabian
3 Krygaŕ, Mato
Kaulfürst, Lucian
4 Šlechta, Pavel
Budar, Henry
5 Łušćanski, Jurij
Breindl, Jan
6 Nuk, Jan
Wawrikowa, Katleń
7 Korjeńk, Pětr
8 Bjeńš, Tomaš
9 Šmit, Měrko
10 Hrjehor, Rolf
11 Bulank, André
12 Budar, Jan
Blumenstein, Andreas
Jurkowa, Katharina
Kowar, Marko
Hrjehorjowa, Sonja
Korjeńk, Měrko
Škoda, Clemens
13 Kašpor, Jan
14 Sroka, Werner
Budyski wokrjes je do 14 wólbnych wokrjesow rozrjadowany. W kóždym su kandidaća zwólniwi k wólbam nastupić.
Nimo je zhromadne hońtwjerske wjeselo. Dokelž je pos z třělbu na hajnika třělił, ma to nětko sćěhi za 74lětneho. Wón dyrbi swoje hońtwjerske wopismo wotedać, dokelž njeje třělbu zawěsćenu měł. Jako so z wuchodźowarku rozmołwješe, je so jeho pos w awće z hońtwjerskej třělbu hrajkał, na hajnika třělił a jeho tak na ruce zranił.
Po turbulentnej jězbje z pokradnjenym awtom sam telefonisce pola policije přizjewił je so chětro natutkany 24lětny w badensko-württembergskim Ludwigsburgu. Po wšěm zdaću je sej potom tola hinak přemyslił a so radšo zminył. Policija muža na to pytaše a namaka jeho skónčnje doma w bydlenju. Bjez jězbneje dowolnosće bě młody muž z awtom runjewon přez kružny wobchad jěł, do parkowaceho awta zrazył a na to do štoma, doniž jeho sćěna domu njezadźerža.
Paris (dpa/SN). Přećiwo pósłancej bamža w Parisu eksistuje podhlad seksualneho znjewužiwanja. Bywši sobudźěłaćer města je to policiji wozjewił, kaž francoske medije informuja. Njeskutk bě so spočatk lěta 2018 na swjedźenju w radnicy stolicy kraja stał. Powěsć wozjewili su runje nětko do wjerškoweho zetkanja zajutřišim we Vatikanje, hdźež chce něhdźe 190 duchownych swěta z bamžom Franciskusom na temu znjewužiwanje wuradźować.
Skorža přećiwo prezidentej USA
Washington (dpa/SN). Spřećiwjenje napřećo planam prezidenta USA Donalda Trumpa, kiž chce murju na mjezy k Mexiku twarić, so dale a přiwótřa. Wčera je koalicija 16 zwjazkowych krajow, mjez nimi Kaliforniska a New Mexico, přećiwo wozjewjenju Trumpa nuzoweho stawa dla, skóržbu zapodało. Minjeny pjatk je prezident nuzowy staw na južnej mjezy USA wuwołał, zo by swoje plany k twarej namjezneje murje pohonjał. Z wozjewjenjom móže wón pjenjezy za murju ze wšelakich wobłukow brać, čemuž so zwjazkowe kraje wobaraja.
Zetkanje wotprajene
Strasbourg (SN). Poradźowacy wuběrk Europskeje rady je so spočatk februara z narodnymi mjeńšinami Azerbajdźana zaběrał a rozprawu podał. W njej rěka, zo ćerpja mjeńšiny tam pod dale a wjetšimi wobmjezowanjemi demokratije, pod pobrachowacym zakonjedawstwom a pod přiběracej hidu a šćuwanjom. Powšitkownje drje knježi toleranca w towaršnosći, a mjeńšiny dóstawaja na přikład podpěru zarjadow, zo móhli swoju narodnu identitu zwuraznjeć. Nimo toho je stat naprawy sensibilizacije młodych ludźi za multikulturnosć a tolerancu zahajił. Přiwšěm pobrachuja zakonje a mechanizmy, kotrež su nuznje trěbne, mjeńšiny zachować.