Před 70 lětami je zemrěł Walter von Boetticher, lěkar a stawiznar. Wón njeje jenož wažna wosobina za hornjołužiski a serbski stawiznopis, wo kotrejž je hódno wjace wědźeć. Z prawom měli tež wuzběhnyć jeho serbski pochad a zarjadować Boettichera do wuznamnych prócowarjow wo naše kulturne stawizny.
„Pingufant za Pawla“ – tak rěka nowostka Ludoweho nakładnistwa Domowina, kotruž je Thomas Binder njedawno w Serbskimaj zakładnymaj šulomaj Budyšin a Chrósćicy zhromadnje z přełožowarjom Michałom Nukom předstajił. Žortna stawizna je dźěći tak putała a zajimowała, zo chcychu ju hač do kónca předčitanu měć. Tola kónc wostajištaj wotewrjeny.
Budyšin (SN/CoR). „Festiwal – to su radosć, reje, emocije, dyrdomdej a zdobom znamjo našeje runohódnosće kaž tež tolerancy mjez ludami a mohotnosće swěta. Přeju nam, zo přichodne dny zhromadnosć w srjedźišću steji.“ Z tymle słowami je předsyda Domowiny Dawid Statnik wčera wječor XI. mjezynarodny folklorny festiwal „Łužica“ na Budyskim hrodźe oficialnje wotewrěł. K zahajenju štyridnjowskeho podawka staj tež generalny konsul Čěskeje Republiki Jiří Kuděla a zapósłanča Sakskeho krajneho sejma Franziska Schubert (Zwjazk 90/Zeleni) přichwatałoj. „Móžemy so nad zetkanjom z druhimi kulturami wjeselić. Snano to pomha mjezsobne dorozumjenje přisporjeć“, rjekny Budyski wyši měšćanosta Christian Schramm (CDU) w swojich witanskich słowach. Za njeho bě to po 25 lětach w zastojnstwje posledni oficialny termin.
Hdyž Budyski Serbski muzej na wustajeńcu twórbow našočasnych serbskich wuměłcow přeproša, potom dyrbiš podawk wězo wotpowědnje zahajić – a što so dźensa lěpje za to hodźi hač tak mjenowana performance? Maja Nagelowa a Matthias Jackisch, tworićel skulptury Budyskeho prěnjeho wyšeho měšćanosty Johannesa Kaeublera, staj mjeztym wupruwowane duwo na tymle polu, a wonaj njejstaj tež minjenu njedźelu přesłapiłoj. Z kapkami wody ze swojeje kamjentneje flety nastorči Jackisch sćinohru pod hesłom „Zmij/plon“, w kotrejž je Maja Nagelowa z pomocu pjenjez, mloka a twaroha kaž w swojich filmach wuwiwace so struktury a mustry tworiła. Hra z pjenjezami njeskići přeco apetitny napohlad, a přihladowarjo su sej hladajo na dźensniši swět zawěsće swoje mysle činili. Haj, haj, zmija dyrbiš picować, zo by ći pjenjezy dawał. Zo to přeco derje njewuńdźe, wučachu nas hižo stare serbske powěsće.
Serbski folklorny ansambl Wudwor (SFAW) je so intensiwnje na XI. mjezynarodny folklorny festiwal „Łužica 2015“ přihotował, kotryž so wot dźensnišeho štwórtka hač do njedźele w Budyšinje, Hochozy a Chrósćicach wotměwa. Alfons Wićaz je so z wukubłanym medicinskim technikarjom a nawodu Wudworskeho ansambla, Stanijom Handrikom ze Serbskich Pazlic, rozmołwjał.
Sće organizatoriski nawoda tradiciskeho lajskeho wuměłskeho ćělesa, kotrež je w kraju a wukraju hižo tójšto wuspěchow žnjał. Što je Was pohnuło tónle nadawk přewzać?
Rejwarkam a rejwarjam Serbskeho folklorneho ansambla Wudwor běži pót po mjezwoču. Proba w Chróšćanskej „Jednoće“ je napinaca. Wuměłski nawoda Jan Kozelnický njeda jim popušćić, chce dźě, zo su z ćěłom a dušu při wěcy a swoje najlěpše dadźa. To woni tež ze wšej zahoritosću zdokonjeja. Chcedźa na XI. mjezynarodnym folklornym festiwalu publikumej z Łužicy a wukraja pokazać, zo jich lajska kulturna skupina na wysokim niwowje dźěła. Cyły čas hižo zwučuja. Byrnjež so poćili, njepokazuja žanu mučnotu.
Mjez rejwarjemi je tež 19lětna Chróšćanka Diana Zahrodnikec, kotraž kaž tamni čłonojo ansambla na pokiwy nazwučowarja reaguje. Čehodla ju reja tak zahorja? „Mi wulke wjeselo wobradźa w ansamblu sobu rejować“, wona praji. Jako hišće do Chróšćanskeje zakładneje šule chodźeše, njeje w rejwanskej abo chórje šule sobu skutkowała, ale w hudźbnej šuli na pišćałce hrać wuknyła. W 5. lětniku dźěše wona na Serbski gymnazij do Budyšina a je pozdźišo w 1. serbskej kulturnej brigadźe spěwała. Loni je wuspěšnje maturowała.
Ze swěta do Łužicy
To bě znowa wulkotne dožiwjenje! 37. mjezynarodny swjedźeń serbskeje poezije wot 25. do 29. junija na česć serbskeho basnika a duchowneho Józefa Nowaka (1895–1978) přiwabi znowa mnohich basnikow ze swěta do Łužicy – Južnych Serbow Mića Cvijetića, Igora Reima a Ljubuše Simića, Ukrainjanow Tanju a Sergeja Dzjuba, Słowaka Ladislava Volka, Čecha Milana Hrabala, Syričana dr. Abdelwahhaba Azzawija a Rusa Dmitrija Dragilewa. Woni přinjesechu do swjedźenja pisanu barbu, zwuraznjacu přećelsku atmosferu ze serbskimi basnikami Benediktom Dyrlichom, Benom Budarjom, Tomaszom, Benjaminom a Maksymilianom Nawku, Měranu Cušcynej, Róžu Domašcynej, Měrćinom Wjenkom, Annamariju Hadankec, Jurjom Łušćanskim, Jěwu-Marju Čornakec, Marhatu Korjeńkowej, Dorotheju Šołćinej, Christianu Piniekowej-Leńku a dr. Madlenu Norbergowej kaž tež z němskimi poetami Peterom Huckaufom, Peterom Gehrischom, Dieterom Kalku, Christinu Ruby a Erichom Sobeslavskim.
Chrósćicy (SN/CoR). Jutře je skónčnje tak daloko, a XI. mjezynarodny folklorny festiwal „Łužica 2015“ so z pisanym ćahom ansamblow po Budyšinje započnje. Zawěsće su kulturne skupiny z cyłeho swěta derje na program, kotryž chcedźa Łužičanam předstajić, přihotowani. Runja jim a folklornym wuměłcam našich domjacych ćělesow pak su tež dźěći za wulki podawk zwučowali. Wšako maja wone tohorunja krute městno w kole štyridnjowskeho programa. Štož zamóža, chcedźa dźěći sobotu w 15.30 hodź. na Krawčikec dworje pokazać.
Hladajo na ličbu wobdźělacych so njeje runjewon mało dorosta: Wosom cyłkow z dohromady něhdźe 200 dźěćimi so prezentuje. Su to dorostowa Serbska rejwanska skupina Smjerdźaca, Serbske dźěćace towarstwo Ćisk, Łužičanka ze Serbskeho ludoweho ansambla kaž tež šulerki a šulerjo ze zakładnych šulow Worklecy, Ralbicy, Pančicy-Kukow a Chrósćicy. Dale je so měšana skupina šulerjow 5./6. lětnika dwójce na dźěłarničce zetkała, zo bychu mały program na afriskich bubonach zestajeli.
Z operowej galu zahaji Nowa Łužiska filharmonija pod dirigatom generalneho hudźbneho direktora Andreje Sanguinettija minjeny pjatk wječor lětuši Smochčanski hudźbny swjedźeń na dworje Domu biskopa Bena.
Smochćicy (CRM/SN). Towarstwo „Via regia – hudźbne eventy“ pod nawodom Margitty Luttner a patronatom krajneho rady Michaela Hariga (CDU) tele swjedźenjowanje pod hołym njebjom wosrjedź Łužicy kóždolětnje z pomocu mnohich domjacych sponsorow přewjeduje. Pod hesłom „Bella Italia“ zaklinčachu pjatk najrjeńše melodije z italskich operow, kotrež su tež dźensa hišće w małych kaž tež wulkich hudźbnych domach swěta z wulkim wuspěchom słyšeć. Zawěrno „wulka opera“ z italskim flairom, a to openair na krasnym lětnim wječoru, je dosć hosći zbliska a zdaloka přiwabiła.