Washington/ Kiew (dpa/SN). Prezident USA Donald Trump nochce po zetkanju z ruskim prezidentom Wladimirom Putinom hižo jenož přiměr w Ukrainje, ale hnydom měrowe zrěčenje w zmysle Putina wujednać. Za to so Trump dźensa, póndźelu, z ukrainskim prezidentom Wolodymirom Zelenskym we Washingtonje zetka. Zelenskyj přijědźe z wjele podpěraćelemi z Europy, mjez kotrymiž su zwjazkowy kancler Friedrich Merz, prezidentka komisije EU Ursula von der Leyen a generalny sekretar NATO Mark Rutte.
Wólby mjez opozicionelnymaj
La Paz (dpa/SN). W Boliwiskej maja druhe wólby wo přichodnym nawodźe stata rozsudźić. Žadyn z požadarjow njeje w prěnich wólbach dosć hłosow dóstał, zdźěli wólbny zarjad, po tym zo su něhdźe 90 procentow wšěch hłosow wuličili. Jasne pak nětko hižo je, zo drje njebudźe přichodny prezident po dwěmaj lětdźesatkomaj hižo lěwicar, ale zo hotuje so kraj na změnu politiskeho nawodnistwa.
Nutřkownu politiku přiměrić
Drježdźany (dpa/SN). Sakska policija zasadźuje dale a wjace tak mjenowanych bodycams. Na naprašowanje frakcije Lěwicy w krajnym sejmje zdźěli knježerstwo, zo su tajke kamery w prěnim połlěće 2025 dohromady 742 razow wužiwali – nimale runje tak husto kaž loni cyłe lěto (760). Z tym trend pokročuje, zdźěli nutřkowny politikar Lěwicy Rico Gebhardt.
Po informacijach nutřkowneho ministerstwa su zastojnicy z tutymi kamerami lětsa dohromady 91 hodźinow filmoweho materiala natočili. Tole je něhdźe sydom mjeńšinow při kóždym zasadźenju, štož je trochu mjenje hač loni. Mjeztym zo běchu kamery 2024 zasadźowali, zo bychu konkretne złóstnistwa natočili, buchu lětsa skerje zasadźenja nachwilnje nahrawane. Nowe zakonske rjadowanje mjenujcy policistam předpisuje, zo swoju bodycam hižo zaswěća, ručež ludźom z chłostanjom hroža. Tak maja zasadźenja z wysokim konfliktnym potencialom lěpje dokumentować. Njejsu-li nahrawanja trěbne, je zaso zhašeja.
Hassakeh/Berlin (SN/mb). Porno nowemu islamistiskemu knjejstwu w Syriskej knježi w regionje sewjerneje a wuchodneje Syriskeje pluralita a diwersita. Tule postaja demokratisce legitimowane samozarjadnistwo. Swobodu su sej 2012 najprjedy předewšěm Kurdojo wuwojowali, ale na njej maja mjeztym jara wšelake skupiny ludnosće swój w „zrěčenju towaršnosće“ zaručeny podźěl. Oficielnje rěkaja kónčinam „awtonomna administracija sewjerneje a wuchodneje Syriskeje“, kurdisce „Rojava“ (zapad). Najebać to wójsko Turkowskeje, čłona NATO, tutón syriski region přećiwo prawu ludow spochi nadběhuje, dokelž so swobody Kurdow boja, kotrychž w Turkowskej politisce a kulturnje potłóčuja.
Njewšědneho nócneho hawrona su policisća w nocy wot soboty na njedźelu w Biskopicach popadnyli a nachwilnje w swojej staciji hospodowali. Nosaty bar bě sej do zahrody wulećał, hdźež jeho nazajtra młodostni wuhladachu, informuje Zhorjelska policajska direkcija. Naposledk so wukopa, zo bě zwěrjo ze zwěrjenca města twochnyło, kotrehož woponowe zwěrjo je. Njedźelu nosateho bara wróćo do jeho wobhrodźenja dowjezechu.
W lifće chorownje ducy na porodowu staciju je žona ze swojim partnerom w měsće Herdecke tčacy wostała. Na to hnydom wohnjowych wobornikow alarměrowachu, kotřiž por z pomocu generalneho kluča z lifta wuswobodźichu. Žona móžeše swoje dźěćo bjez dalšich komplikacijow porodźić. Šok pak bě přiwšěm wulki dosć.