Pólska so němskeho wójska njeboji

Freitag, 27. Juni 2025 geschrieben von:

Waršawa (dpa/SN). Pólska a Němska měli po słowach pólskeho wonkowneho ministra Radosława Sikorskeho zhromadnje přećiwo wohroženju přez ruske rakety w enklawje Kaliningrad nad Baltiskim morjom postupować. Minister ma to za „nuzne pólsko-němske wužadanje“.

Plany zwjazkoweho knježerstwa nastupajo wobrónjenje Němskeje w Pólskej žane wobmyslenja njezbudźeja, rjekny Sikorski w rozmołwje z powěsćernjemi dpa, PAP a AFP. „Smy dobri zwjazkarjo a dyrbimy swoje wójska wutwarić, kotrež nikoho njezatrašeja, ruskeho prezidenta Wladimira Putina pak wottrašeja. Pólska so němskeho wójska njeboji.“

Pólska na wuchodnej kromje NATO swoje wójsko zesylnja, dokelž čuje so wot Ruskeje wohrožena. W Němskej je zwjazkowy kancler Friedrich Merz natwar najwjetšeje konwencionalneje armeje w Europje připowědźił. Na wjeršku NATO w Den Haagu běchu Rusku jako „dołhodobnje najwjetše wohroženje NATO“ zastopnjowali a masiwne zwyšenje wudawkow za brónjenje wobzamknyli.

Republika Tatarstan rozpřestrěwa so při srjedźnym toku rěki Wolgi. Na přestrjeni 68 000 km² su tule štyri miliony wo­bydlerjow žiwi. Hladajo na narodnostnu zestawu regiona maja Tatarojo snadnu wjetšinu (54 %), druhi najwjetši etniski cyłk pak su tule Rusojo (40 %).

Wot połojcy 16. lětstotka su Tatarow poněčim do ruskeho mócnarstwa integrowali. Wosebity narod pak njeje swoju identitu, tradicije a rěč zhubił. W socia­listiskim času rusifikacija a rěčna asimilacija přiběraštej.

Čěska kruće poboku USA

Mittwoch, 25. Juni 2025 geschrieben von:

Marek Krawc rozprawja wo aktualnje rozjimanych temach w Čěskej

Praha. Čěski premierminister Petr Fiala je měnjenja, zo wohrožuje atomowy ­program iranskeho knježerstwa mje­zynarodnu wěstotu. Tohodla je jasne, zo chcedźa USA ze swojimi nalětami twarej atomowych brónjow zadźěwać, zdźěli Fiala zašłu njedźelu na platformje X. W nocy na njedźelu bě USA tři atomowe zawody w Iranje bombardowała. Tež zakitowanska ministerka Jana Černochová měni, zo je skónčenje atomoweho programa njewobeńdźomne za wěstotu Europy a Čěskeje. Jan Lipavský wonkowny minister je podobneho měnjenja. „Wobkedźbujemy situaciju w Bliskim Wuchodźe z wulkim zajimom a podpě­ramy diplomatiske rozrisanje“, podšmórny Lipavský w Brüsselu. Na wjeršku ­wonkownych ministrow w belgiskej stolicy wuradźowachu politikarjo mjez ­druhim wo prašenju, hač přeńdźe Israel ze swojim postupowanjom w Gazaskim pasmje přećiwo čłowjeskim prawam. Wšako su česćenje tutych w asociěrowanskim zrěčenju mjez Europskej uniju a Israelom zakótwili.

Pólska swojich krajanow z Israela ewakuuje a pyta za přičinami konflikta

Waršawa. Tež w Pólskej su wěriwi wčera dźeń Božeho ćěła woswjećili. Po wšěm kraju wotměchu so wulke procesiony z tysacami wěriwych. Puće procesionow běchu z kwětkami pokryte, města a wsy wupyšene. Po Božich mšach zhromadźichu so swójby na piknik. Wšako je dźeń za wšěch Polakow swobodny.

Swjatočna nalada pak je lětsa zaćěmnjena, po tym zo je wójna mjez Israelom a Iranom wudyriła. W srjedźišću rozprawnistwa medijow steji ewakuowanje pólskich staćanow z Israela, hdźež iranske rakety rozbuchuja. Dźakownje wo tym pisaja, zo je Słowakska z prěnim lětadłom nimo swojich staćanow tež 15 Polakow do Bratislavy přiwjezła. Mjeztym je Pólska sama započała swojich ludźi z Israela wuchować. Mašiny startuja w jordaniskej stolicy Ammanje, 160 kilometrow wot Tel Aviva zdalenej.

Tež Čěska ewakuuje z Israela

Mittwoch, 18. Juni 2025 geschrieben von:

Marek Krawc rozprawja wo aktualnje rozjimanych temach w Čěskej

Praha. Wjacori Češa su tuchwilu w Israelu a chcedźa wojerskich rozestajenjow z Iranom dla kraj wopušćić. Tuchwilu pak njeje móžno, zo so z Israela z lěta­dłom do Čěskeje wróća. Tohodla pytaja čěscy politikarjo za móžnosćemi swojich staćanow ewakuować. Póndźelu rano jědźechu někotre busy z Tel Aviva do Egyptowskeje. W nich sedźachu wubojani ­ludźo. Čěske knježerstwo bě lětadło do Scharm-el-Scheicha pósłało. Wěstotnych přičin dla pak zatajichu drobnosće wo wuchowanskej akciji. Wječor we wosmich pak zběhnje so lětadło skónčnje do powětra. „Ludźo w lětadle běchu jara wolóženi, zo smědźachu so domoj wróćić. Hišće w samsnej nocy w Čěskej přizemichu“, zdźěli Cyril Bumbálek, zastupowacy wulkopósłanc w Israelu.

Po systemje Drozd čěskeho wonkowneho ministerstwa, do kotrehož móža so pućowacy we wukraju zapisać, je tuchwilu 144 čěskich staćanow w nadpadnjenym kraju. Jenož 70 z nich wróćichu so do domizny. Ći tamni dale čakaja a so na dalši ewakuaciski lět nadźijeja.

Słowacy wopušća Israel

Dienstag, 17. Juni 2025 geschrieben von:

Lětadle Bratisławskeho knježerstwa staćanow kraja domoj přiwjezli

Bratislava/Berlin (dpa/SN). Słowakska zasadźuje wot wčerawšeho dwě lětadle knježerstwa, zo by swojich staćanow a dalšich wobydlerjow EU z Israela ewakuowała. Tole zdźěla wonkowne ministerstwo kraja w Bratisławje. Dokelž su israelske lětanišća zawrjene, wužiwatej słowakskej mašinje lětanišća w Jordaniskej a Cypriskej. Z prěnjej mašinu je wčera wječor 73 pasažěrow w Bratisławje ­přizemiło. Mjez nimi bě 30 słowakskich staćanow a 43 wobydlerjow dalšich krajow EU kaž Čěskeje, Pólskeje a Awstriskeje. Na lětanišću wočakowachu jich wonkowny minister, nutřkowny minister a zakitowanski minister Słowakskeje.

Pólski ministerski prezident Donald Tusk podpěru koalicije dóstał

Waršawa. Wothłosowanje wo prašenju dowěry předwčerawšim, srjedu, w pólskim sejmje bě w prěnim rjedźe naležnosć politiski přichod ministerskeho prezidenta Donalda Tuska nastupajo. Poražka liberalneho kandidata, Waršawskeho wyšeho měšćanosty Rafała Trzaskowskeho, we wólbach prezidenta 1. junija bě naposledk zdobom poražka Tuska. Tón nima so nětko jenož na „blokadu pre­zidentskeho palasta“ z nowym prezi­dentom Karolom Nawrockim nastajić. Za kulisami dawaja mnozy Tuskej sobuwinu na poražce Trzaskowskeho, wšako je ministerski prezident jako nawoda knježerstwa najwyši zastupnik politi­skeje Waršawy. „Pod tutymi wumě­njenjemi njemóžu hižo dlěje knježić“ bě facit Tuska. Wón chcyše wědźeć, hač ma po zwrěšćenych prezidentskich wólbach scyła hišće podpěru swojeje koalicije. Njeby-li ju wjace měł, by dyrbjał wot­stupić, a z nim wšitcy ministrojo knje­žerstwa.

Čěske knedliki w serbskich rukach

Donnerstag, 12. Juni 2025 geschrieben von:

Prózdniny čakaja hižo za durjemi, toho­dla je dźensa poslednja móžnosć,– hladajo na hibanje swětoweje politiki –, jowle pisać wo woprawdźe wažnych temach. Zawěsće čakaće na tutu powěsć, kaž na zasadnu powěsć ze Serbow a wokoliny. Potajkim dyrbju zjawnje přiznać: před tydźenjomaj sym starosćiwje a lěta dołho přihotowane wubědźowanje z přećelom (a „serbskim bratrom“) Clemensom Škodu „wo najlěpši gulaš na swěće“ přěhrał. Dyrbju Clemensej gratulować. Bohužel.

Pisam bohužel, dokelž je kóždy na tym spektakularnym zarjadowanju te­hdy wječor w Kukowje widźał, kak słodźi, hdyž přihotuje popularne klankoduo Pat & Mat wječer. Clemens je prěni swój ­gulaš zwarił, ale na njezbožo je jón pozdźišo tróšku spalił, štož smy wšitcy čuli. Ja – dokelž njejsmoj sej z Clemijom do­rěčałoj, za kelko ludźi woprawdźe warimoj – mějach sobu pjatnaće kilow mjasa a wot židowsko-němskeho přećela z hosćenca z Prahi wupožčeny wulki dwaceći-litrowski hornc. Nažel pak žanu dosć dołhu měšawku.

Pčołarjenje ze šmóratkom

Mittwoch, 11. Juni 2025 geschrieben von:

Marek Krawc rozprawja wo aktualnje rozjimanych temach w Čěskej

Praha. Wjacore tysacy lět wěnuje so čłowjek hižo pčołkam. W běhu lětstotkow je so dźěło z pilnymi překasancami po­stupnje změniło, tak trjeba dźensniše pčołarstwo modernu technologiju. Město papjery a pisaka wužiwa dźeń a wjace pčołarjow šmóratko a tablet za dokumentaciju swojeho dźěła. Dale dohladuja na přikład kamery a sensory pčolace ­ludy wotdaloka.

Vít Zaoral z Olomouca kliknje na kachličku (button/tastu) na swojim handyju a wuhlada hnydom wšitke daty swojich dźewjeć kołćow. Z nowej app „Beentry“ stajnje zwěsća, hdy je při swojich kołćach był a što je činił. App je zhromadnje ze swojimaj kolegomaj wuwiwał. „Wažne je, zo pčołar wě, kotre dźěła su trěbne. ­Znaju někotrych kolegow, kotřiž zapisuja sej stajnje hišće wšitke daty do zešiwkow. Po wěstym času pak hižo njewědźa, na čo so daty poćahuja. Naša app je pře­hladniwa. Do njeje móžeš hnydom při kołću wšitke trěbne informacije a samo fota zapodać. To lutuje čas“, powěda ­Zaoral.

„Polacy konflikt wolili“

Freitag, 06. Juni 2025 geschrieben von:

370 000 hłosow wo dobyću a poražce we wólbach prezidenta rozsudźiło

Waršawa. Wjeselo nad dobyćom Rafała Trzaskowskeho w prezidentskich wólbach w Pólskej traješe minjenu njedźelu runje dwě hodźinje. Po tym slědowaše wostrózbnjenje jeho přiwisnikow, štož hač do dźensnišeho traje.

Prěnje wozjewjenja statneje wólbneje komisije bjezposrědnje po zawrjenju wólbnych lokalow w 21 hodź. mějachu liberalneho Waršawskeho wyšeho měšćanostu za dobyćerja ze snadnym před­skokom 50,3 procentow před narodno-konserwatiwnym kandidatom Karolom Nawrockim. Wšitke wulke nowiny kaž Gazeta Wyborcza, Rzeczpospolita abo regionalna Gazeta Wrocławska běchu swoje póndźelne wudaće z tutym wuslědkom do ćišćernjow pósłali. W 23 hodź. wólbna komisija po wuličenju wuslědka w poslednich lokalach zdźěli, zo je Nawrocki prezidentske wólby z 50,89 procentami před Trzaskowskim dobył, kiž dósta 49,11 procentow. Na kóncu měješe Nawrocki snadny předskok 370 000 hłosow. Cyłkownje 20 milionow ludźi je wolić było. Wšitcy, kiž běchu w 21 hodź. hišće wyskali, dwě hodźinje pozdźišo płakachu – a nawopak.

Chróšćan Šulerjo

Neuheiten LND