Smochćicy. Serbski ludowy ansambl zahaji pjatk, 22. awgusta, a slědowacu sobotu z lětušim Smochčanskim hudźbnym swjedźenjom nowu hrajnu dobu 2025/2026. Pod hesłom „Rumunskej nocy“ chcedźa wšitke sparty domu publikumej „z melanžu sinfoniki, ludowych spěwow a rejow wjelorakosć kraja mjez orientom a okcidentom zbližić“. Wosebity hósć je mezzosopranistka Mónika Kertesz. Hudźbny nawod wukonja Katharina Dickopf. Po programje powjedźe Kristina Nerád. Předprogram a prolog wuhotujetej dorostowej rejowanskej ćělesy Łužičanka a Łužičanska rapsodija. Wobaj wječoraj woswjeća na dworje kubłanišća swj. Bena a zahaja w 20 hodź. Zastup płaći w předpředani 29 resp. potuńšeny 19 eurow, při wječornej kasy su tikety 6 eurow dróše.
Na kino do Stareje wowčernje
Stróža. Biosferowy rezerwat Hornjołužiska hola a haty přeprošuje wšitkich lubowarjow filma na přichodne předstajenje lěćneho kina. Pjatk, 22. awgusta, w 20 hodź. pokazaja na dworje při Starej wowčerni na Wjesnej dróze 29 w Stróži film za dźěći a dorosćenych „Der wilde Roboter“. Zastupny lisćik płaći 7, potuńšeny 5 eurow.
Gmejnska rada w Chrósćicach
Budyšin. Pod hesłom „Ein Dom – Fünf Orgeln“ prezentuje cyrkwinskohudźbny direktor Michael Vetter jutře, srjedu, wubrane twórby mjez druhim Girolama Frescobaldija, Johanna Sebastiana Bacha, Jehana Alaina a Franza Liszta w Budyskej cyrkwi swj. Pětra. Wosebitosć koncerta je, zo zahraje Vetter na wšitkich pišćelach Božeho domu – dohromady je jich mjeztym pjeć. Rozdźělne zwukowe kajkosće spřistupnja organist z pomocu wariacijow na samsny tema. Zarjadowanje wotměje so we wobłuku Budyskeho pišćeloweho lěća a započnje so w 19.30 hodź. Zastup je darmotny, zarjadowacy Cyrkwinskohudźbny skutk Budyšin pak šćedriwe dary njewotpokazuje. Přichodnu srjedu je James Short z Dublina z hosćom rjadu, prjedy hač jón Michael Vetter po zwučenym wašnju němy film live přewodźejo pjatk, 29. awgusta, zakónči.
Předstaji zwukowe dokumenty
Smjerdźaca. Serbske šulske towarstwo wuhotuje w Smjerdźečanskim Serbskim kubłanskim srjedźišću LIPA nowy rjad zarjadowanjow pod hesłom „Kulturna kofejownja“. To je poskitk za wšitke dźěći w starobje jednoho do šěsć lět, kotryž móža hromadźe ze swojimaj staršimaj abo z wowku a dźědom abo z ćetu a wujom wužić. Zarjadowanje wotměje so kóždu póndźelu wot 15.30 do 17 hodź. Prěni termin je přichodnu póndźelu, 18. awgusta. Wobdźělenje płaći dwaj euraj na dźěćo, na dorosćeneho tři eura. Přizjewjenja přijimuja pod telefoniskim čisłom 01520 8783147 abo pod .
Lyrika „poeta hajnikow“
Njeswačidło. Na ekskursiju pod hesłom „Lěs na Čornobohu – dźensa a w přichodźe“ přeprošuje Njeswačanska přirodoškitna stacija njedźelu, 17. awgusta wot 9 do 14 hodź. Nimo wšelakich lěsniskich aspektow budu so wobdźělnicy z płoninami zaběrać, na kotrychž je zašłe lěta skórnik zachadźał. Wobdźělenje płaći na wosobu pjeć eurow. Hdźe so wobdźělnicy zetkaja, zhonja, hdyž so pod telefoniskim čisłom 035933/ 329 640 přizjewja.
Wobornicy woswjeća jubilej
Smjerdźaca. Na wohnjowoborny swjedźeń přeprošuja wot 15. hač do 17. awgusta w Smjerdźacej. Jón zahaja pjatk z natočenjom piwa a z prezentaciju wobrazow wo 650. róčnicy wsy w zašłym lěće. Sobotu wot 13.30 hodź. zetkaja so historiske wlečaki. Popołdnju přizamknu dźěćacy swjedźeń. Wot 18.30 hodź. dožiwja wopytowarjo show z kuzłarjom Thomasom Majkom. W 19.30 hodź. budźe diskoteka za dźěći a po tym reje za dorosćenych z Frankom Wjeselu. Njedźelu startuja w 13 hodź. z wubědźowanjom wohnjowych woborow. W 16 hodź. předstaji Smjerdźečanska rejowanska skupinu swoju estradu. Na wšěch dnjach je zastup darmotny.
ZARI so prezentuje
Wojerecy. Na přichodnych štwórtkach, 14., 21. a 28. awgusta so Krabatowe towarstwo zhromadnje z projektom ZARI – syć za serbsku rěč a regionalnu identitu we Łužiskim centeru we Wojerecach prezentuje. Stajnje wot 10 do 12 hodź. a wot 14 do 17.30 hodź. woni napřećo kofejowni Mystokus sedźa a so z publikumom rozmołwjeja. Serbsku mytologiju chcedźa wopytowarjam z modernymi medijemi zbližić. Nimo toho planuja čitanja a pokazaja dźěłowy material za serbšćinu.
Worklecy. Přichodne posedźenje Worklečanskeje gmejnskeje rady budźe srjedu, 13. awgusta, w 19 hodź. w horće „K wódnemu mužej“. Mjez druhim zaběraja so radźićeljo z nadawkami za móst na Kozarčanskim puću a z dalšimi twarskimi dźěłami w zwisku z ponowjenjom Worklečanskeje wyšeje šule. Konkretnje wuradźuja wo nadawki za lift.
Pěskecy. Tež Njebjelčanska gmejnska rada so jutře w 19 hodź. zeńdźe, a to w Pěskečanskej wohnjowobornej gratowni. Nimo komunalnych a priwatnych twarskich naležnosćow diskutuja wužiwanje gmejnskich rumnosćow za jězbnu šulu. Dale prezentuja mjezyrozprawu wo dotalnym spjelnjenju hospodarskeho plana 2025 w gmejnje.
Přeprošuja do bywšeho lěhwa
Narć. Zjawne wodźenje po bywšim lěhwje za wójnskich jatych a ćěkancow Elsterhorst pola Wojerec budźe jutře, srjedu, w 16 hodź. Zajimcy zetkaja so při zachodźe wohnjowoborneje šule w Narću. Zastup płaći pjeć eurow, potuńšeny tři eura.
Chrósćicy. Zjawne informaciske zarjadowanje wotměje so wutoru, 12. awgusta, w 19 hodź. w Chróšćanskej wjacezaměrowej hali „Jednota“. Planowanski běrow za wobnowjomne energije přednošuje wo móžnym nastajenju milinowych wětrnikow na teritoriju Chróšćanskeje gmejny. Wšitcy zajimowani wobydlerjo su wutrobnje přeprošeni.
Radźićeljo wuradźuja
Radwor. Přichodne posedźenje Radworskeje gmejnskeje rady wotměje so srjedu, 13. awgusta, we 18.30 hodź. w sydarni gmejnskeho zarjadnistwa. Radźićeljo rozsudźa mjez druhim wo saněrowanju wjacebydlenskeho domu w Minakale a wo změnje ležownosćow.
Budyšin. Přijězd za nowačkow do internata Serbskeho gymnazija Budyšin budźe njedźelu, 10. awgusta, wot 17.30 do 21 hodź. Póndźelu po wučbje w 13.30 hodź wotměje so za nowych wobydlerjow zahajenska zhromadźizna. Dokelž dóstanu tam wažne podłožki a wobšěrne informacije, maja so wšitcy wobdźělić.
Na pućowanje a swjedźeń
Stróža. Na kóncu lětnich prózdnin přeprošuje zarjadnistwo biosferoweho rezerwata Hornjołužiska hola a haty w Stróži pola Hućiny jutře, pjatk, wot 15 do 18 hodź. na slědźersku dźěłarničku, w kotrejž steji powětr w srjedźišću. Předewšěm dźěći móža z eksperimentami nazhonić, z čeho powětr wobsteji, čehodla je wón za čłowjeka a přirodu wažny a kak móžemy jón zwužitkować. Wobdźěleni budu sokołarstwo Winde, Budyski młodźinski dujerski orchester, předewzaće Sakski lěs a zarjadnistwo biosferoweho rezerwata. Wosebje swójby z dźěćimi a šulerjo su wutrobnje witani.
Hotuja so na swjedźeń