Zo móžeš hudźbne chłóšćenki w Budyskej Sundowner-barje na zahrodźe Serbskeho ludoweho ansambla dožiwić, je znate. Ale tež kulinariski poskitk tam nětko dźeń a bóle rozšěrja. Po tym zo bě lońši sushijowy wječor tak derje přewzaty, zo bě po krótkim času wšitko wupředate, staj tam Nadine a Ronald Homola z Kulowa kónc tydźenja hnydom dwaj dnjej japansku wosebitosć přihotowałoj. Dokelž specialitu samaj rady mataj, staj sej kmanosće jeje spřihotowanja na kursu w Drježdźanach přiswojiłoj a připódla swójsku firmu „Sweet Sushi“ wutworiłoj. Mjeztym wonaj samaj sushijowe kursy podawataj. Foto: Carmen Schumann
Prěni serbski hiphop-widejo
Chasow. Přez YouTube-stronu Serbska hudźba kaž tež přez Instagram-stronu skupiny Astronawt wozjewichu wčera nawječor prěni serbski hiphop-widejo pod titulom „Straight Outta Łužica“. Spěw napisałoj staj Lil Handrij a FloJ, produkował je jón Syman Hejduška. Wozjewjenje hudźbneho wideja je skupina serbskich młodostnych w Chasowje woswjećiła.
Zbližeja sej serbsku rěč a kulturu
Litomyšl. Serbski ferialny kurs su kónc tydźenja blisko Litomyšla w regionje Pardubice zahajili. 20 Čechow njewuknje tam jenož serbšćinu. Hač do pjatka spřistupnjeja sej woni tež serbske stawizny a kulturu. Po 30 lětach je to prěni raz, zo tam tajki lětni kurs wotměwaja. Towarstwo přećelow Serbow jón wuhotuje.
Maja noweho wjesnjanostu
Smjertne njezbožo při jězoru
Slepo. Tragiski wukónc měješe předwčerawšim připołdnju wólnočasna zaběra při Brězowskim jězoru. Tam je 48lětny muž wodosportowu připrawu wužiwał. Při tym pak wón padny a so po wšěm zdaću ćežko zrani. Kaž Zhorjelska policajska direkcija rozprawja, wućahnychu muža na kraj. Wopytowarjo jězora starachu so wo prěnju pomoc, přiwołana wuchowanska słužba spyta znjezboženeho reaniměrować, bohužel bjez wuspěcha. Muž na městnje njezboža wudycha.
Njebjelčicy (SN/MWj). Jara wobšěrnje a nadrobnje je so Njebjelčanska gmejnska rada na swojim wčerawšim posedźenju z nowej bydlenskej štwórću w Serbskich Pazlicach zaběrała. K tomu witaše zastupowacy wjesnjanosta Tomaš Klar něhdźe 15 hosći. Jim kaž tež radźićelam gmejnski planowar Gilles Bultel projekt rozłoži.
Hižo wot lěta 2013 so prócuja w Serbskich Pazlicach za Cyrkwinskim pućom nowe ležownosće wutworić. Tehdy zwrěšći to na regionalnym planje, w kotrymž běchu cyle blisko kaolinowe składy zapisane. Mjeztym su so jich hranicy přesunyli, tak zo maja nowe ležownosće k nim dosć wulki wotstawk.
Ralbicy (JK/SN). Na posedźenju gmejnskeje rady Ralbicy-Róžant w juniju předstaji inženjer Andreas Stowasser z planowanskeho běrowa w Radebeulu projekt a koncept, kak wodźizny 2. rjadu w delanskej gmejnje hladać a wobhospodarjeć. Wona ma so wo cyłkownje 30 kilometrow tajkich starać. Z aktualnym spěchowanjom Swobodneho stata Sakskeje za wudźeržowanje tajkich wodźiznow we wobjimje 500 eurow na kilometer su tež wotpowědne zaměry a wobhospodarjenske naroki zapisane. Gmejna njemóže tajkim fachowym žadanjam hižo sama wotpowědować.
Radebeulski běrow komuny podpěruje, nastajić plany hladanja wodźiznow, a pomha tež přisłušnosće a wobsydstwowe poměry rozrisać. Wotpowědne zrěčenje z běrowom ma wšě tute wobstejnosće wobkedźbować a přiwšěm gmejnje swobodu při postupowanju wostajić. Inženjerski běrow pak stara so přichodne lěta wo fachowy přewod a poradźuje gmejnu, kak ma wodźizny prawje wobhospodarjeć.
Časy rumnostnje wobmjezowaneho horta we Worklečanskej šuli su nimo. Loni po jutrach započachu nowy hort twarić. Wot přichodneho šulskeho lěta budźe wón dźěćom wulkotne wuměnjenja skićić.
Worklecy (SN/MWj). 20. awgusta chcedźa we Worklecach nowy hort oficialnje přepodać. Zaćahnyć pak móhli do njeho hnydom, přetož dom njeje jenož dotwarjeny, ale tež dospołnje wuhotowany. „Rjemjeslnicy su swoje dźěła sčasom dočinili, tak zo móžemy hort kaž planowane w nowym šulskim lětom wužiwać“, wjeseli so wjesnjanosta Franc Brusk (CDU). Runje tak spokojom kaž wón su zawěsće tež dźěći a kubłarki, kotrež budu dom wužiwać. Na nje čakaja wulke swětłe rumnosće za najwšelakoriše zaběry. Mjez druhim su stwy předwidźane za domjace nadawki, za pohibowanje, hrajkanje, paslenje, za twarjenje z lego-klockami a za wotpočowanje. Najwjetša rumnosć, w kotrejž je samo beamer zatwarjeny, je z mobilnej sćěnu wotdźělena wot kuchnje, hdźež budu holcy a hólcy tež raz warić móc. Mjeztym zo je delni poschod oranžowje wuhotowany, přewahuje na hornim zelena barba. Wězo změja tež kubłarki swoju stwu a nawodnica běrow.