Tři njezboža zawinił a ćeknył
Nowa Wjes. W běhu krótkeho časa zawini šofer srjedu popołdnju w Nowej Wsy (Naundorf), w gmejnje Dobruša-Huska, tři njezboža. Na kóncu pak je awto stejo wostajił a přez pola ćeknył. Kaž policija zdźěli, njeměješe 31lětny ani jězbnu dowolnosć. Njezadźiwa tuž, zo bě na hładkej dróze wjacore razy kontrolu nad wodźidłom zhubił. Najprjedy šmórny so murje a płotu, po tym bě jemu schodowe wobłoženje domu na puću a skónčnje zajědźe do milinoweho sćežora.
Spočatk decembra su we Łazowskim Domje Zejlerja a Smolerja hodownu wustajeńcu „Wohnjowoborne modele“ wotewrěli. Hač do spočatka januara 2019 je ekspozicija hišće přistupna.
Łaz (AK/SN). Kameradaj sedźitaj kóždy čas na start přihotowanaj na zadnimaj sydłomaj. Wohnjowoborne awto, luboznje we witrinje na lěsnym mochu wustajene, je z lěta 1966. Za Franka Schirmera z Łaza bě tale hrajka něhdy rjany hodowny dar. Znajmjeńša runje tak stare je wohnjowoborne jězdźidło z drjewa wot Eckeharda Hanki, tohorunja ze wsy. Skerje historiske su oldtimerowe modele Jörga Roblicka z Bórka, Daniela Ziegera z Hermanec a Huberta Hatwiga z Běłeho Chołmca. Cyłkownje 200 eksponatow lětuša hodowna přehladka we Łazowskim Domje Zejlerja a Smolerja pokazuje.
Hórki (aha/SN). K swojej poslednjej zhromadźiznje lěta 2018 zetkachu so radźićeljo Chróšćanskeje gmejny wčera w Hórkach. Zaběrajo so z kreditowym zrěčenjom, hdźež lětsa časowe wjazanje na dań wotběži, rozłoži wjesnjanosta Marko Kliman (CDU) pozadki.
Manipulacijow so njebojeć
Drježdźany. Klienća bankow w Sakskej nimaja so wulce wo manipulowane pjenježne awtomaty starosćić. Ani jenički pad njebu minjene jědnaće měsacow w swobodnym staće registrowany, zdźěleja dźensa fachowcy w Frankfurće nad Mohanom. Po cyłej Němskej to skerje hinak wupada. Dotal 428 padow su lětsa zličili. Loni bě jich dohromady 499, šěsć z toho w Sakskej.
Chce so znowa požadać
Zhorjelc. Město Zhorjelc chce so znowa za přiwzaće do lisćiny swětoweho kulturneho herbstwa požadać. Srjedźišćo tworić měli tónkróć stawizny byrgarskich domow, kotrež wjele zajimaweho wo bywšim wikowanskim systemje po-srědkuja, kaž město wčera zdźěli. Z wědomostnym přepytowanjom aktow wjelelětneho archiwara Richarda Jechta nadźija so Zhorjelc nětko lěpšich šansow.
Češa a knižna produkcija
Ćežka zražka na S 101
Jědlica. Ćežke njezbožo sta so wčera popołdnju na S 101 mjez Hornim Wujězdom a Zejicami. Tam stej VW a Ford do so zrazyłoj. Wohnjowa wobora dyrbješe šofera Forda z pomocu hydrawliskich nožicow wuswobodźić. Dwě ćežko zranjenej wosebje dowjezechu do chorownje. Tež helikopter bě na městnje. Dróha bě dlěje hač hodźinu dospołnje zawrjena.
Zjebać so njedali
Radwor. Wobšudnicy su tón tydźeń w Radworju a wokolinje spytali telefonisce wobydlerjam pjenjezy wulišćić. Wudawachu so jako přiwuzni, kotřiž pjenjezy trjebaja. Zawołani pak njedachu so zjebać a informowachu policiju.
We Wojerowskim jězorinowym klinikumje móža nětko z nowej metodu zažneje diagnostiki samodruhe žony přepytować a jim sčasom jasnosć wo strowoće jich dźěsća dać.
Wojerecy (SN/JaW). Łužiski jězorinowy klinikum rozšěrja swoje móžnosće diagnostiki w klinice za gynekologiju a porodowu pomoc. To zdźěla nowinski rěčnik klinikuma Gernot Schweitzer w nowinskej zdźělence. To je móžno, dokelž maja tam z dr. Robertom Lachmannom wot oktobra noweho wyšeho lěkarja. Wón poskića w jězorinowym klinikumje wotnětka tež ultrazwukowy screening wot 12. tydźenja samodruhosće. Jednaćel klinikuma Jörg Scharfenberg wopisuje jeho jako „absolutnu koryfeju“. „Dr. Lachmann wuwi ultrazwukowy screening, z kotrymž je něhdźe 90 procentow wšitkich móžnych njenormalnosćow hižo wot 12. tydźenja samodruhosće spóznajomnych. Tak móžemy tajke sčasom wuzamknyć abo je samo wotwobarać. Wjeselu so, zo móžemy tak ze specielnymi rěčnymi hodźinami a intensiwnym poradźowanjom přichodnym maćerjam hižo po 3. měsacu samodruhosće jasnosć wo strowoće jich dźěsća dać“, Scharfenberg wuswětla.
Njebjelčicy (JK/SN). Zo gmejna Njebjelčicy najwšelakoriše iniciatiwy a akcije nastupajo přirodoškit a strowy wobswět nastorkuje a zwoprawdźa, je powšitkownje znate. Z mnohimi akcijemi w tymle wobłuku bě komuna hižo wuspěšna a sta so z partnerom dalšich gmejnow. W Njebjelčicach wobhonjeja so mnohe zajimowane gmejny wo móžnosćach a nazhonjenjach, zwjazać čiłe wjesne žiwjenje z prócu wo strowy wobswět a intaktnu přirodu. Tež politikarjo su prawidłownje na wsach serbskeje gmejny po puću. Předewšěm zastupjerjo sakskeho ministerstwa za ratarstwo a wobswět časćišo w Njebjelčanskej gmejnje přebywaja. Za klětu je so hižo přizjewił sakski minister za wobswět a ratarstwo Thomas Schmidt (CDU), zo by so w Miłoćicach wobhonił wo stawje tamnišeho gmejnskeho projekta „Njebjes“. Tam ma zdobom hić wo dalše spěchowanje wobswětoškitnych naprawow.
Dźěwin (AK/SN). Gmejna Dźěwin (Groß Düben) je lětsa solidnje a zlutniwje hospodariła. Kónc nachilaceho so lěta wujewja hospodarski plan komuny pozitiwny facit. To podšmórny komornica Carmen Petrick na minjenej gmejnskej radźe, informowaca wo aktualnym stawje etata lěta 2018. Při dochodach docpě komuna dotal 1 398 000 eurow, štož je nimale 156 000 eurow wjac hač w planje wupokazane. „Bjezdwěla pozitiwny to wuslědk. Předewšěm wuwiće dochodow z dawkow je k wjetšim wunoškam přinošowało. Tež z wjac připokazankow Swobodneho stata Sakskeje mamy pozitiwne efekty“, komornica wuswětli.
Přiběrali pak su lětsa tež nałožby. Wone wučinjeja cyłkownje 1 372 000 eurow, něhdźe 24 000 eurow wjac hač planowane. Carmen Petrick skedźbni tohorunja na tuchwilne likwidne srědki Dźěwinskeje gmejny. Tam maja dotal 523 000 eurow k dispoziciji. „Planowali běchmy 362 700 eurow. W podobnym wobjimje so to tež hač do kónca lěta dale wuwije“, wona připowědźi. Zjimajo hodźi so tuž rjec, zo je komuna cyłkownje solidnje, zlutniwje a z disciplinu hospodariła. Masiwnych wupadow lětsa njebě.