Budyšin/Chrósćicy (SN/at). Budyski wokrjesny zwjazk FDP je kónc tydźenja kandidatow za komunalne wólby 26. meje nominował. Mjez 34 požadarjemi za wokrjesny sejmik je Alexander Pólk jenički Serb, wón nastupi we wólbnym wobwodźe 12. Hromadźe z dotalnym měšćanskim radźićelom Romanom Wjenkom wojuje Pólk tež wo mandat w nowej měšćanskej radźe Budyšina.
Mjez 35 kandidatami, kotrychž su Swobodni wolerjo minjenu sobotu w Budyšinje za nowy wokrjesny sejmik namjetowali, je sydom aktiwnych měšćanostow, kaž su to na přikład dr. Holm Große (Biskopicy), Roland Dantz (Kamjenc, dotal za Lěwicu w sejmiku), Siegfried Gersdorf (Wóslink), resp. dotalnych wjesnjanostow kaž Siegfried Schuster (Wulka Dubrawa) a Peter Beer (Hodźij).
Wjesna skupina CDU Chrósćicy je wčera na zjawnym zarjadowanju z Chrósćic Mariana Korjeńka, Krystofa Mikławška, Jurja Koklu, Bena Hojera a Tomaša Dučmana, Romana Nuka z Nuknicy, Daniela Matješka z Hórkow, Jadwigu Ledźborjowu a Jakuba Brězana z Prawoćic kaž tež Michała Wowčerja z Kozarc wuzwoliła, zo bychu k wólbam gmejnskeje rady nastupili. To zdźěli předsyda Marko Kliman.
Pjenjezy za wjesne kónčiny
Glauchau. We wobłuku idejoweho wubědźowanja za wjesne kónčiny je sakski minister za ratarstwo Thomas Schmidt (CDU) wčera najlěpše ideje wuznamjenił. Cyłkownje 19 mytow a 39 wuznamjenjenjow z premijemi 5 000 hač do 450 000 eurow je Schmidt wobdźělnikam – sakskim wsam a mjeńšim městam – spožčił. Mjez nimi běchu tohorunja Łuty, Kodersdorf a Wulki Šunow.
Wo programje wuradźowali
Radwor. Čłonojo Radworskeho Serbskeho wolerskeho zjednoćenstwa su wčera wo swojim programje wuradźowali, z kotrymž chcyli wolerjow za wólby noweje gmejnskeje rady 26. meje přeswědčić. Nimo ryzy serbskich naležnosćow, kaž je to wuspěšne kubłanje po modelu Witaj, zasadźeja so tež za wobchadnu wěstotu a tolerantnu zhromadnosć.
Za poł promila alkohola
Praha. Čěski parlament schwali postajenje, po kotrymž smědźa wodźerjo čołmow a wodosportowcy 0,5 promilow alkohola w kreji měć. Dotal bě alkohol za nich dospołnje zakazany, za přeńdźenje hrožeše pokuta hač do 4 000 eurow. Za nowe postajenje je so 123 ze 180 zapósłancow wuprajiło. Naprawu dyrbi senat hišće wobjednać.
Do štoma zajěł a so zhubił
Mučow. Z njewšědnym wobchadnym njezbožom dyrbješe so policija w nocy na njedźelu na zwjazkowej dróze B 96 mjez Mučowom a Wulkimi Ždźarami zaběrać. Tam bě Opel po wšěm zdaću do wjacorych štomow zrazył. Jako chcychu prěni swědcy pomhać, pak bě so šofer hižo zminył. Alarmowani wohnjowi wobornicy w bliskim lěsu z ćopłotnej kameru podarmo za nim pytachu. Na to zasadźichu policajskeho psa, kotryž je slědy šofera něhdźe kilometer přez lěs hač do Mučowa wučuchał. Tam so slědy zhubichu. Čehodla bě so šofer z městna njezboža zhubił, hač bě wón sam w awće a hač je wón zranjeny, njeje dotal znate. Zwjazkowa dróha bě tři hodźiny zawrjena.
Na wokołopuće a zaraćenu dróhu budu so šoferojo nastajić dyrbjeć, kotřiž chcedźa po jutrach ze Šunowa do směra na Kulow jěć. Tež nawopak wot delnich Sulšec do směra na Šunow ničo wjace njepóńdźe.
Šunow/Sulšecy (SN/JaW). Hnydom jutrownu wutoru, 23. apryla, započnu wokrjesnu dróhu mjez Šunowom a delnimi Sulšecami dospołnje ponowjeć. To zdźěli na naprašowanje sobudźěłaćerka nowinskeho wotrjada Budyskeho krajnoradneho zarjada Sarah Günther. „Za to budźe puć hač dosrjedź awgusta dospołnje zawrjeny. To je trjeba wuskosće jězdnje za wukonjenje dźěłow dla“, wona připowědźi.
Budyšin/Pančicy-Kukow (SN/MWj). Ze spěšnosću zdźěla wjace hač 100 km/h je wichor „Eberhard“ w nocy po Sakskej a tak tež po Hornjej Łužicy howrił. Dobra powěsć je, zo so po wšěm zdaću w Budyskim a Zhorjelskim wokrjesu nichtó zranił njeje. Na njeličomnych městnach pak su štomy powróćane. Zwjetša wone jenož na puć padnychu. W Budyšinje pak bu při tym wosobowe awto wobškodźene. Nimo južneho dźěla Zhorjelskeho wokrjesa a Kamjenskeje kónčiny je wichor wokoło sprjewineho města najsylnišo zachadźał. Tu dyrbjachu wohnjowi wobornicy Nutřkownu Lawsku dospołnje zaraćić, dokelž hrožeše so třěcha tak mjenowanych byrgarskich domow sypnyć.
EFA Serbski sejm dale podpěruje
Brüssel. Delegacija strony Łužiska alianca (ŁA) je na hłownej zhromadźiznje Europskeje swobodneje aliancy (EFA) minjeny pjatk w Brüsselu proces wutworjenja Serbskeho sejma kaž tež jeho dźěłowe wašnje předstajiła. Delegaća su w tym zwisku jednohłósnje wobzamknyli, sejm w procesu připóznawanja na europskej runinje dale podpěrać, kaž ŁA zdźěli.
Serbska hra ze šansu na myto
Budyšin. Prěnja serbska mobilna widejowa hra „KRABAT a potajnstwo serbskeho krala“ ma šansu na myto. Wo tym informuje čłon Rapakow Jörg Hübner. Byrnjež jich jury za počesćenje z Mytom kompjuterowych hrow njenominowała, móža sej hišće myto publikuma zdobyć a proša tuž pod https://deutscher-computerspielpreis.de/publikumspreis za nich hłosować. Hru běchu Rapaki w nadawku Załožby za serbski lud zhotowili.
Stipendije za šulerjow
Hózk (SN/JaW). Wot póndźele, 11. měrca, wostanje hłowna dróha přez Hózk za wobchad zawrjena. To zdźěli sobudźěłaćerka nowinskeho wotrjada Budyskeho krajnoradneho zarjada Sarah Günther na naprašowanje. Tež křižerskej procesionaj z Kulowa a Ralbic změjetej so lětsa na wokołopuć nastajić, rěka we wotmołwje krajnoradneho zarjada SN.
Přičina za dospołne zaraćenje dróhi a lětušu wobjězdku křižerjow je ponowjenje mosta nad Čornym Halštrowom. „Móst damy dospołnje zwottorhać a znowa natwarić. Naprawa traje hač do decembra“, Sarah Günther piše. Nowy móst so wot stareho předewšěm w tym rozeznawa, zo njezměje žadyn srjedźanski stołp. Zdobom rozšěrja dołhosć wo dwaj na 26 metrow. „To je wuslědk najnowšich wobličenjow škita před wulkej wodu a z tym zwjazanym wottokom wody.“ Kaž Günther dale připowědźi, připrawja na mosće zdobom nowu šćežku za pěškow.