Statny škit přepytuje
Kulow. Tři skóncowane swjate křiže su sobotu dopołdnja policiji přizjewili. W prěnim padźe su njeznaći mjez Sulšecami a Lubhozdźom křiž ze zornowcoweho stołpa torhnyli. Po wšěm zdaću měrjachu so na železnu konstrukciju, kotruž sobu wzachu. Tamnej padaj staštej so na Salowskej dróze w Kulowje. Tam bě wobydler dwaj powalenej křižej přizjewił. Jónu běchu metalowy křiž wotrězali, ale ležo wostajili. Tamny metalowy křiž su skućićelo wułamali a sobu wzali. Kaž Zhorjelska policajska direkcija na naprašowanje zdźěli, je nětko statny škit dalše přepytowanja přewzał, a to do wšitkich směrow. Po dotalnych informacijach drje jedna so wo paduchow metala, nowinski rěčnik zdźěli.
Smjerdźaca. Booki-kniha Ludoweho nakładnistwa Domowina „Wotkryj sej swoje ćěło“ steji w srjedźišću knižneje prezentacije jutře, srjedu, w 17 hodź. w Smjerčečanskim Serbskim kubłanskim srjedźišću LIPA. Přełožowarka Sylwija Šěnowa nowostku předstaji a lektorka LND Janina Mikławškowa dalše Booki-knihi prezentuje. Wopytowarjam poskići so móžnosć, sej wšě wušłe serbske wudaća w rjedźe Booki wobhladać a sej snano tón abo tamny eksemplar hižo jako hodowny dar kupić. Zastup je darmotny.
Přeprošuja na hłownu SET
Njeswačidło (JK/SN). Wulka woda lěta 2013 je tež w Njeswačanskej gmejnje tójšto škody zawiniła. Wosebje podłu rěčkow 2. rjadu je woda na wjacorych městnach přez brjohi stupiła. Hladanje tychle wodźiznow je tuž bytostny nadawk za gmejnu, hladajo na škit před wulkej wodu a zdobom jako přinošk k škitej přirody a wobswěta. Komuny w Sakskej dóstawaja za to lětnje 500 eurow na kilometer wodźizny spěchowanja wot Swobodneho stata Sakskeje. Tute pjenjezy so při prawym zasadźenju na dobro krajiny a škita před wulkej wodu wuskutkuja.
Smochćicy (SN/MWj). Park wokoło Smochčanskeho kubłanišća swjateho Bena stajnje zaso ludźi přićahuje. Štóž pak so dotal na zjawnym wodźenju z wobswětowej pedagogowku Christine Weber wobdźělić móhł njeje, móže to nětko takrjec sam nachwatać. Wodźenje poskićuja wot najnowšeho jako awdijowy přewodnik za šmóratko. Z nim podadźa so wopytowarki a wopytowarjo na kulturnohistoriske a botaniske pućowanje po sydom lětstotkow dołhich stawiznach parka z jeho drohotnym wobstatkom štomow, rěka w nowinskim wozjewjenju. Při recepciji kubłanišća móže zajim tak mjenowany QR-code ze swojim šmóratkom scanować a so potom na puć podać.
Klětno (AK/SN). Na Klětnjanskim pobrjohu Bjerwałdskeho jězora ma funkcionalne twarjenje z běrowom přistawneho mištra a sanitarnymi připrawami nastać. 90 procentow kóštow maja z hornca za strukturnu změnu dochadźeć. Hamorska gmejna ma dźesać procentow jako swójski podźěl zapłaćić, štož wučinja něhdźe 75 000 eurow. Spočatnje běchu z 43 000 eurami ličili. Swójski podźěl zapisaja nětko do hospodarskeho plana 2023/2024. To je gmejnska rada na swojim zašłym posedźenju wobzamknyła.
„Sanitarne twarjenje je nuznje trěbne“, podšmórny přistawny mišter Gerhard Stübner. „Je-li Klětnjanski přistaw z 90 procentami wućeženy, mamy hač do 400 hosći. Za nich mamy tuchwilu jenož jedyn nuznik za muži, jedyn za žony a jednu dušu“, praji Stübner. Wjetše čołmy drje maja swójski nuznik, njemóža pak je wuprózdnić, dokelž wotpowědnu technisku připrawu w přistawje wužiwać njemóža. „Wobstejnosće su jara ćežke“, Stübner zjima.
Rědki fenomen wobkedźbowali
Budyšin. Parcielne zaćmiće słónca, kotrež je měsačk dźensa připołdnju wuskutkował, bě wjacorym zajimcam składnosć, fenomen w Budyskej hwězdarni sćěhować. Teleskopy domu běchu wotpowědnje spřihotowane. Přichodne dźělne zaćmiće, kotrež hodźi so w srjedźnej Europje wobkedźbować, wotměje so kónc měrca 2025.
Kochowa nowela w jendźelšćinje
Fargo. Nowela Jurja Kocha „Wišnina“ hodźi so wotnětka tež w jendźelšćinje čitać. Přełožk z titulom „The Cherry Tree“ je profesor Statneje uniwersity North Dakota John K. Cox zdokonjał. Publikacija, wudawana w mjenowanym kubłanišću přisłušacym nakładnistwje The Digital Press, móža zajimcy pak jako pdf-ku downloadować pak we ćišćanej wersiji sej skazać.
Młodźinske słowo lěta