Dźewjaty raz je Körnerowe towarstwo Myto Georga Körnera spožčiło, tónkróć bu třěšny zwjazk Łužiskich Serbow Domowina wuznamjenjeny. Na njedawnej swja­točnosći k 300. narodninam fararja a chronista Georga Körnera porěčachu mjez druhim sakski ewangelski krajny biskop dr. Carsten Rentzing, sakska mi­nisterka za socialne­ naležnosće Barbara Klepsch (CDU), znaty slawist prof. dr. Karlheinz Hengst kaž tež předsyda Domowiny Dawid Statnik (na foće naprawo). Wón je myto w rudnohórskim městačku Bockau zdobom přijał. Foto: Leńka Thomasowa

Glaser trójce njewoleny

srjeda, 25. oktobera 2017 spisane wot:
Berlin (dpa/SN). Prěnje konstituowace posedźenje zwjazkoweho sejma wčera w Berlinje je so hnydom wo eklat postarało. Trójce za sobu njeje pjeć frakcijow CDU/CSU, SPD, FDP, Zeleni a Lěwica kandidata AfD wo zastojnstwo wiceprezi­denta sejma Albrechta Glasera woliło. Městno prawicarskopopulistiskeje strony w prezidiju sejma wostanje tuž najprjedy raz njewobsadźene. Bywši financny mi­nister Wolfgang Schäuble bu z 71,2 procentomaj za prezidenta zwjazkoweho sejma­ wuzwoleny, štož je druhi najsłabši­ wuslědk minjenych 60 lět. Nimo AfD běchu zapósłancy znajmjeńša jedneje dalšeje frakcije přećiwo njemu hłosowali. Ze 709 zapósłancami cyłkownje šěsć frakcijow je zwjazkowy sejm tak wulki a wjelestronski kaž hižo 50 lět nic.

Berlin (dpa/SN). CDU, CSU, FDP a Zeleni su so wčera wječor na daloko sahace zakłady financneje politiki jamaiskeje koalicije dojednali. Zaměraj stej žadyn nowy dołh a wurunany etat, rěka w dokumenće, na kotryž so strony dorozumichu. Jedyn­ z dypkow je, zo njebudu žane nowe substancne dawki zawjedźene. Tak drje stej we wólbnym boju Zelenych žadany dawk za wosebje bohatych, štož bě zdobom diskutowany financnopolitiski zadźěwk za Uniju a FDP, po wšěm zdaću z blida. Dale su zastupjerjo stron móžneje jamaiskeje koalicije wo tym wuradźowali, kak móhli dawkipłaćerjow wolóžić, předewšěm swójby z dźěćimi kaž tež ludźi ze snadnej a srěnjej mzdu.

Mjeńšiny 20 lětpřipóznate

srjeda, 25. oktobera 2017 spisane wot:

Bayreuth (SN). Rada štyrjoch awtoch­tonych mjeńšin a ludowych skupin w Němskej je minjeny pjatk na zarjadowanje k 20. róčnicy zakonskeho připó­znaća narodnych mjeńšin w Němskej přeprosyła. Wědomje su so organizatorojo za zarjadnišćo zwonka sydlenskeho ruma mjeńšin rozsudźili, zo bychu w druhich kónčinach Zwjazka na mjeńšiny skedźbnili a regionalnu rěč delnjoněmčinu wuzběhnyli.

Bój wo stejnišćo

srjeda, 25. oktobera 2017 spisane wot:
Zhorjelc (dpa/SN). Hladajo na móžne zawrěće Zhorjelskeho zawoda Siemens, hdźež zhotowjeja turbiny, je so krajny rada­ wokrjesa Zhorjelc Bernd Lange (CDU) na nawodnistwo koncerna wobroćił. „Zawrěće njeakceptujemy. Tajke signale ludnosći zesylnjeja hněw na region“, rjekny Bernd Lange póndźelu w Zho­rjelcu. Dźensa zetka so wón ze zawodnej radu, zo by so wo dalšich kročelach wobhonił. Hižo minjeny kónc tydźenja bě so krajny rada ze sobudźěłaćerjemi stej­nišća Siemens rozmołwjał a zhonił, zo maja poprawom dosć nadawkow. Tež sakski ministerski prezident Stanisław Tilich (CDU) chce so za to zasadźić, zo so zawod w strukturnje słabym regionje zachowa.­

To a tamne (25.10.17)

srjeda, 25. oktobera 2017 spisane wot:

Za chětro absurdnu probu zmužitosće žněja štyrjo mužojo w Awstralskej směch a kritiku. W přistawje Port Douglas płuwachu woni do paslow za krokodile. Tam so fotografowachu a stajichu fota do interneta, hdźež so spěšnje rozšěrjachu. Z paslemi chcychu městni zamołwići štyri metry dołheho krokodila popadnyć, kotryž bě njedawno 79lětnu žonu morił. Mužojo, za kotrymiž hišće pytaja, maja za swoju „hłupu a ilegalnu“ akciju z pokutu 15 000 dolarow ličić.

Wosrjedź wulkoměsta šotiske horiny dožiwić móža ludźo nětko w New Yorku. Na dwórnišću Grand Central Station je modowe předewzaće škleńčanu chěžu z wotpowědnymi wobstejnosćemi, kaž dešćom a mochom horin, wuhotowało. Wosebita modowa drasta ma zajimcow tam před włóžnym powětrom škitać.

Wola nowy prezidij sejma

wutora, 24. oktobera 2017 spisane wot:

Berlin (dpa/SN). Nowowuzwolenemu Němskemu zwjazkowemu sejmej hrozy dźensa na konstituowacym posedźenju w Berlinje rozestajenje. Na dnjowym porjedźe steja wólby prezidija. Dotalny financny minister Wolfgang Schäuble (CDU) ma so z prezidentom zwjazkoweho sejma stać. Jako jeho zastupjerja je strona AfD swojeho kandidata Albrechta Glasera namjetowała. Hižo do posedźenja su wšitke tamne frakcije sejma signalizowali, zo to njepodpěruja.

Financy tema wuradźowanjow

Berlin (dpa/SN). Unija, FDP a Zeleni chcedźa na zhromadnym wuradźowanju prěni raz wo łoskoćiwych temach, kaž su to dawki, financy a etat, diskutować. Jasne je, zo nochcedźa wšitke tři strony žane nowe zadołženje Zwjazka. Wo tym, kak móhli to docpěć, su předstawy chětro rozdźělne. Po financach rozjimaja zastupjerjo stron europsku politiku.

Zahaja rozmołwy

Na wosebitym prózdninskim projekće „Hudźić móže kóždy“ wobdźěla so něhdźe dźesać zajimcow z Choćebuskeho młodźinskeho­ kluba „Dose 08“, Knorawskeje wyšeje šule kaž tež młodźinskeju zetkawanišćow „KELLA“ a „ESSOH“ tele dny w SOS-dźěćacej wsy Łužica na Poznańskej dróze delnjołužiskeje metropole. Pod nawodom Tina Wacha zestajeja woni hač do štwórtka­ hudźbny program z předmjetami wšědneho dnja. Wuslědk projekta tež zjawnje předstaja. Foto: Michael Helbig

Za wjetšu awtonomiju hłosowali

wutora, 24. oktobera 2017 spisane wot:

Rom (dpa/SN). Nastupajo dwaj ludowej rozsudaj za wjetšu awtonomiju dweju regionow­ na sewjeru Italskeje widźitej wobě potrjechenej knježerstwje dobyće. W hospodarsce sylnymaj regionomaj Veneciskej­ a Lombardiskej je njedźelu wjetšina ludźi za wjac samostatnosće hłosowała. Wobaj regionaj žadatej sej wot knježerstwa w Romje wjac kompetencow. Wosebje dźe wo to, wjace swojich dawkow w regionje zdźeržeć směć. Njewotwisnosć wot centralneho stata – tak kaž sej to Katalonska žada – njeje předwidźana. Referendumaj běštej porno katalanskemu ludowemu wothłosowanju legalnej.

W Lombardiskej z hospodarskej metropolu Mailand su 95,3 procenty ludźi za wjetšu awtonomiju hłosowali. We Veneciskej z městomaj Venedig a Verona je samo 98,1 procent wobydlerjow za wjac samostatnosće. We woběmaj regionomaj knježi prawa strona Lega sewjer, kotraž je sej ludowy rozsud žadała.

Rozmołwy měli so skónčnje započeć

wutora, 24. oktobera 2017 spisane wot:
Zhorjelc (dpa/SN). Šef dźěłarnistwa IG metal we wuchodnej Sakskej Jan Otto zasadźa so za bórzomny spočatk rozmołwow nastupajo přichod stejnišća kanadiskeho koncerna Bombardier w Zhorjelcu. „Termin prěnjeho poskitka wo rozmołwu z němskim šefom předewzaća Michaelom Fohrerom je so minył, byrnjež hižo w juniju jasne připrajenje za tajke dóstali“, zdźěli dźěłarnik Jan Otto powěsćerni dpa. Hłownje měješe wo přichod personala hić, kotryž hižo wjele lět w zawodźe dźěła. Dalšej temje běštej wudźěłk přewodźace zhotowjenje kaž tež zawěsćenje dalšich inwesticijow Zhorjelskeho stejnišća. „Dyrbimy zahe dosć jednać, tak zo zawod hišće po lěće 2020 eksistuje“, Otto wuzběhny. Kanadiski koncern ma w regionje wosebitu zamołwitosć. Hižo nětko ma město z dwanaće procentami wjele bjezdźěłnych. „Što pak so stanje, hdyž hišće wjac k tomu přińdźe?“, so dźěłarnik praša, tłóčo na nowowusměrjenje a specializaciju zawoda.

HSSL25

LND onlineshop 2026

Chróšćan Šulerjo

Nowe poskitki knihow LND namakaće w lětušim wudaću Nowinkarja!

Nowinkar 2025